Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-81-2014.pdf
PDF · 72.02 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/81/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: AKANT s.r.o., IČO:36491667, so sídlom Jesenná 8, Prešov, právne zast. JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti žalovanej: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO:35919001, so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Renáta Barbušová, so sídlom Štúrova 13, Bratislava, v konaní o stanovenie povinnosti vyporiadať vlastníctvo nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 03.02.2014 č.k. 25C/93/2013-115 takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 04.12.2013, č.k. 25C/93/2013-92 v časti výroku o trovách konania tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 2.579,31 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vec právne posúdil podľa ust.§ 146 ods.2 O.s.p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v danom prípade žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila z procesného hľadiska zastavenie konania, preto je povinná podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.579,31 Eur pozostávajúce z trov prvostupňového konania vo výške 1.716,41 Eur a trov odvolacieho konania vo výške 862,90 Eur vyčíslených z tarifnej hodnoty veci - kúpna cena vo výške 500.400,- Eur určená znaleckým posudkom.
Trovy prvostupňového konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1 716,41 Eur. Súd v súlade s § 9 ods. 1 Vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. priznal za 1 úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava právneho zastúpenia) odmenu vo výške 1 422,53 Eur a režijný paušál 7,81 Eur. Keďže právny zástupca žalovanej je platcom DPH, súd priznal aj túto daň vo výške 286,07 Eur postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.
V rámci náhrady trov odvolacieho konania súd v súlade s Vyhláškou MS č. 655/2004 Z.z. priznal za 1 úkon právnej pomoci á 711,27 Eur (odvolanie zo dňa 18.12.2013) a režijný paušál 7,81 Eur. Keďže právny zástupca žalovanej je platcom DPH, súd priznal aj túto daň vo výške 143,82 Eur postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky. Trovy odvolacieho konania sú tak vo výške 862,90 Eur.
Súd teda priznal žalovanej náhradu trov konania v celkovej výške 2 579,31 Eur, na ktorých úhradu zaviazal žalobkyňu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobkyňa je toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázala ďalej na to, že náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods.2 O.s.p. Použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej poukázala na to, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust.§ 146 ods.2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu ust.§ 150 O.s.p. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ust.§ 146 ods.2 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p.
V posudzovanej veci je nesporné, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parcely KN - C č. 3640/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4949 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. G., Obec C., evidovanej na Správe katastra Prešov, zapísanej na LV č. XXXX, ktorú nadobudla do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.05.2013. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Prešov dňa 30.05.2013 pod č. V 3052/13, na ktorej sa nachádza inžinierska stavba - pozemná komunikácia - diaľničný privádzač D1, ktorá je vo vlastníctve žalovanej.
S poukazom na ust.§ 146 ods.2 O.s.p. možno konštatovať, že žalobkyňa sa podaným návrhom dôvodne domáhala svojich práv, a keďže dôvodom späťvzatia žaloby bolo správanie sa žalovanej vo vzťahu k požiadavke, ktorá bola predmetom konania, je povinná hradiť trovy konania žalovaná. Keďže žalobkyňa si trovy konania neuplatnila, nárok na náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov tohto konania.
Napokon žalobkyňa v podanom odvolaní namietala aj závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k odmene za úkon právnej služby, prevzatie a príprava zastúpenia (štúdium spisu), ako aj výšky hodnoty veci tvoriacej základ pre stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, nakoľko postupom súdu sa žalobkyni odňala možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k záveru súdu prvého stupňa, že v danom prípade žalobkyňa späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania neobsahuje žiadne odôvodnenie a rovnako absentuje odôvodnenie, či súd prvého stupňa skúmal podmienky pre možnosť aplikácie ust.§ 150 ods.1 O.s.p. a k akým záverom v danej veci dospel.
Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy
obsiahnutej v ust.§ 146 ods.2 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.09.2011).
Treba prisvedčiť odvolateľke v tom smere, že „kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené“.
Ust.§ 150 ods.1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/69/2013).
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa skúmal, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať.
Žalobcovia tak nemali možnosť zaujať stanovisko k neexistujúcej úvahe súdu týkajúcej sa aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p., čím im bola odňatá zákonná možnosť spochybniť v odvolacom konaní správnosť vydaného rozhodnutia.
Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného uznesenie v jeho napadnutej časti v spojení s opravným uznesením postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 3 O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom je súd prvého stupňa povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust.§ 146 ods.2 O.s.p., ako aj skutočnosť, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadať.
Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.