Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8C-56-2019.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobkyne: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, proti žalovanému: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, D., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu č. XX na ulici I. X, D., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres D. X., obec D.-K. Č. W., katastrálne územie T., na pozemku P. J. XXXXX/ XX, vo výmere 29,07 m2 je žalobkyňa.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na plnú náhradu trov kovania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, okres D. X. - K. Č. W., katastrálne územie T..
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti - bytu na I. Č.. X, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres D. X., obec D. - K. Č. W., katastrálne územie T. previedla predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2016 do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom spolu s nehnuteľnosťou žalobkyňa previedla aj podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 2907/137095-tin. Žalobkyňa a žalovaný si v kúpnej zmluve zo dňa 03.08.2016 určili, že žalobkyňa žalovanému prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti za odplatu 10.000 eur. Kúpna cena nehnuteľnosti však nezodpovedala trhovej cene v čase prevodu vlastníckeho práva, pričom táto je v skutočnosti najmenej vo výške 70.000 eur. Kúpna cena zo strany žalovaného zároveň nebola žalobkyni nikdy uhradená, aj keď v kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že sa tak stane pri podpise kúpnej zmluvy. Žalobkyňa bola zároveň pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2016, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného, úmyselne uvedená do omylu matkou žalovaného v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, pre ktorú vykonávala pracovnú činnosť a to tým, že matka žalovaného mala uhradiť dlhy žalobkyne a žalobkyňa mala za to previesť predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jej syna za uvedenú kúpnu cenu. Žalobkyni však žiadne dlhy zo strany matky žalovaného neboli uhradené. Dňa 10.04.2019 žalobkyňa zaslala žalovanému odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2016, v ktorom využila svoje právo odstúpiť od kúpnej zmluvy. Dňa 17.04.2019 bol žalobkyni list vrátený s tým, že adresát listu je neznámy. Na danú nehnuteľnosť je vedený výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti. Žalobkyňa má na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti naliehavý právny záujem, nakoľko je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností
ako vlastník, pričom prípadné rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností.
3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že 3 mesiace meškala s plneniami spojenými s užívaním predmetného bytu mala strach, že o byt príde a zdôverila sa matke žalovaného, ktorá začala všetko vybavovať. Žalobkyňa s matkou žalovaného spolu navštívili správcu bytu, notára aj kataster nehnuteľností, pričom žalobkyňa podpisovala nejaké papiere, nevedela však aké, nemala v úmysle prevádzať byt na žalovaného, ktorý ani pri žiadnom zo spomínaných právnych úkonov nebol osobne prítomný. Žiadne plnenie vo výške 10.000,- eur ako údajnú cenu predávanej nehnuteľnosti od žalovaného ani jeho matky žalobkyňa nedostala. Napriek ustanoveniu zmluvy o uhradení kúpnej ceny v hotovosti pri podpise zmluvy žiadnu hotovosť od žalovaného nedostala. Uvedené urobila aj zo strachu pred matkou žalovaného, ktorá robila žalobkyni a ďalším opatrovateľkám vedúcu.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie nariadené na 10.01.2023 sa nedostavil. Doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 03.08.2016 bola medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k jednoizbovému bytu č. XX na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ulici I. Č.. X C. D., postaveného na pozemku parcela C-KN č. XXXXX/XX, vo výmere 29,07 m2, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie T., ako aj prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 2907/137095-tin. V zmysle článku II. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena sa stanovuje dohodou na sumu 10.000,- eur, pričom bolo dohodnuté, že kúpnu cenu odovzdá kupujúci predávajúcej v hotovosti pri podpise zmluvy. Prevzatie kúpnej ceny od kupujúceho mala predávajúca potvrdiť podpisom na kúpnej zmluve.
7. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č. C. XXXXX/XXXX zo dňa 07.09.2216 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 03.08.2016.
8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres D. X., obec D. - K.. Č.. W., katastrálne územie T. zo dňa 230.8.2019 je žalovaný výlučným vlastníkom a to bytu č. XX. na 2. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX vo vchode I. X v D., postaveného na parcele: XXXXX/XX, tiež spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2907/137095 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je uvedená Kúpna zmluva č. C.-XXXXX/XXXX zo dňa 07.09.2016.
9. Žalobkyňa listom zo dňa 10.04.2019, adresovaným žalovanému, odstúpila od kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2016. List sa vrátil dňa 17.04.2019 s tým, že adresát je neznámy.
10. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
12. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
14. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
15. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
16. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
17. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
18. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
19. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
21. S poukazom a na citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.
22. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti uvedenej vo výroku rozsudku z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny žalovaným ako aj z dôvodu, že žalobkyňa bola pri podpise zmluvy uvedená do omylu.
23. Keďže ide o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, súd sa v prvom riade zaoberal naliehavosťou právneho záujmu pri takomto určení, pričom konštatuje, že v predmetnej veci existuje na strane žalobkyne naliehavý právny záujem. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu je potrebné vziať do úvahy individuálne okolnosti prípadu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok z hľadiska ustanovenia § 137 CSP je preto potrebné vychádzať z toho, či navrhované rozhodnutie predstavuje odstránenie spornosti z právneho vzťahu. Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
24. Súd v konaní považoval za nesporné, že žalobkyňa dňa 03.08.2016 uzatvorila ako predávajúca so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku rozsudku. V konaní ďalej nebolo sporné, že v predmetnej kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena vo výške 10.000,- eur, pričom zmluvné strany sa dohodli tak, že kúpnu cenu 10.000,- eur vyplatí kupujúci predávajúcej v hotovosti pri podpise zmluvy. Súd ďalej považoval za nesporné skutkové tvrdenia žalobkyne, v tom smere, že žalobkyňa 3 mesiace meškala s plneniami spojenými s užívaním predmetného bytu a teda mala strach, že o byt príde a zdôverila sa matke žalovaného, ktorá mala uhradiť dlhy žalobkyne a žalobkyňa mala za to previesť predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva jej syna za uvedenú kúpnu cenu ako aj tvrdenia, že jej žiadne dlhy zo strany matky žalovaného neboli uhradené a nebola jej uhradená ani kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť. Podľa § 151 ods. 1 CSP platí, že: „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“ Aplikujúc uvedenú zákonnú domnienku platí, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné vtedy, ak ho protistrana výslovne nepoprela (nevyjadrila sa k skutkovému tvrdeniu), alebo ho síce poprela, ale neúčinne (teda ako keby k popretiu nedošlo). Ak sú totiž skutkové
tvrdenia strán nesporné, súd o nich ďalej nevykonáva dokazovanie - nesporné skutočnosti sa v procese, v ktorom sa uplatňuje princíp formálnej pravdy, nedokazujú. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojuje ako zistený skutkový stav a ďalej z nich pri svojom rozhodnutí vychádza. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Inak povedané, strany sporu sú povinné uvádzať skutkové tvrdenia. Hovoríme, že strany sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobkyne, keďže bol v konaní nečinný, súd považoval vyššie uvedené skutkové tvrdenia za nesporné a pri rozhodovaní z nich vychádzal.
25. Pokiaľ sa žalobkyňa v konaní domáhala určenia jej vlastníckeho práva odvolávajúc sa na odstúpenie od zmluvy zo dňa 10.04.2019, súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že takáto možnosť nie je daná všeobecne, pričom možnosti odstúpenia od zmluvy sú právne vymedzené v zákonných ustanoveniach ako napr. v § 49 OZ (konanie v tiesni) alebo § 517 ods. 1 OZ (omeškanie s plnením). Okrem prípadov zákonom stanovených, je možné od zmluvy platne odstúpiť aj vtedy, ak to bolo jej subjektmi dohodnuté, či už pri uzavretí zmluvy, alebo dodatočne.
26. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, je jedna z chýb vôle, pojem tiesne v zákone nie je bližšie definovaný, je to však objektívny stav, do ktorého sa osoba, ktorej sa týka, mohla dostať aj vlastným pričinením, tieseň umožňuje oprávnenej osobe odstúpiť od zmluvy, súd však konštatuje, že na odstúpenie od zmluvy nestačí, aby niekto bol v tiesni; musí tu byť aj okolnosť, že podmienky konania boli pre neho nápadne nevýhodné (bez ohľadu na to, či druhý účastník zmluvného vzťahu o jeho tiesni vedel, alebo nie).
27. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve, od ktorej mala žalobkyňa odstúpiť, sú uvádza, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetná zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyni hrozila exekúcia, resp. žaloba, ktorej následkom by mohlo byť exekučné konanie, keďže bola v omeškaní 3 mesiace s plneniami spojenými s užívaním predmetného bytu, pričom práve táto skutočnosť bola využitá matkou žalovaného, ktorá mala prisľúbiť žalobkyni, že za ňu uhradí predmetné dlhy ak prevedie na žalovaného nehnuteľnosť za 10.000,- eur. Súd ďalej poukazuje, že za „nápadne nevýhodné podmienky“ považuje predovšetkým kúpnu cenu 10.000,- eur, ktorú nemožno považovať za cenu, ktorá by sa aspoň približovala trhovej cene, pričom za trhovú cenu nehnuteľnosti sa považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. Pokiaľ ide o tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pri uzavieraní kúpnej zmluvy, súd poukazuje napr. na rozhodnutie Ústavného súdu SR - Nález I. ÚS 145/2008 z 26. februára 2009, v zmysle ktorého „pod pojmom tieseň treba rozumieť taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil, alebo u dvojstranných konaní, by úkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ objektívne v existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Pritom tieseň nemožno chápať ako jednorazový akt, ale aj v širších súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo, že fyzická osoba urobila ako vlastník úkon, ktorý by inak v právnom štáte neurobila.
28. Súd ďalej uvádza, že predávajúca môže po uplynutí dodatočne poskytnutej lehoty, odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, aj keď to nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 1997 Cp29/97). Zákon upravuje právo odstúpiť od zmluvy jednak pre prípad uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (viď. ods. 27 odôvodnenia) a ďalej predovšetkým ako sankciu za omeškanie dlžníka (§ 517 ods. 1 OZ), či za iné porušenie zmluvných povinností (napr. § 597 a § 623, § 697 OZ). Preto v dôsledku omeškania dlžníka, ktorý nesplnil dlh ani dodatočne v primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol, vzniká veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, aj keď si túto možnosť s dlžníkom nedohodli. V danej veci žalobkyňa využila možnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že podľa jej tvrdenia (ktoré súd považoval za nesporné) žalovaným nebola vyplatená dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosť. Právo žalobkyne na odstúpenie od zmluvy predstavuje sankciu pre omeškanie dlžníka s plnením podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak nevyhnutným predpokladom pre takéto platné odstúpenie od zmluvy je, aby veriteľ poskytol dlžníkovi dodatočne primeranú lehotu na plnenie a až v prípade, že ani v tejto lehote by dlžník veriteľovi svoj dlh neuhradil, vzniklo by mu právo od zmluvy odstúpiť. V danej veci mal súd za to, že daná podmienka splnená bola, nakoľko žalobkyňa v konaní preukázala, že žalovanému poskytla
dodatočne primeranú lehotu na plnenie. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že kúpna cena mala byť v zmysle kúpnej ceny uhradená pri podpise zmluvy, t.j. dňa 03.08.2016, pričom žalobkyňa až listom zo dňa 10.04.2019 odstúpila od kúpnej zmluvy. Žalobkyňa teda poskytla žalovanému dodatočne primeranú lehotu na plnenie vo rozsahu viac ako 2 roky.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobkyňa platne odstúpila od kúpnej zmluvy, ktorá sa tým od začiatku zrušuje, je dôvodné rozhodnúť rozsudkom vyhovujúcim žalobe, ktorý je spôsobilý privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa mala v konaní úspech v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).