Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/146/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčikom žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO 86 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 09.01.2015 z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012, si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumu 165,96 eur z titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení návrhu uviedol, že navrhovateľ, ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúcej zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXX, dlžníkom V. G., pričom exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. EX 1881/2004. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonanie rozhodnutia rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej záležitosti, nevyžiadala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti udelenia poverenia vykonania vykonaným exekúcie dňa 31.05.2004, pričom exekučné konanie začalo dňom 25.05.2004. Dňa 02.11.2013 podal navrhovateľ návrh na zmenu exekútora. Dňa 22.12.2009 sa k návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyjadril dovtedy ustanovený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica, ktorý zároveň navrhol, aby v súlade s ustanoveným § 57 ods. 1 písm. g Exekučného poriadku, uvedená exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú. Okresný súd v Žiari nad Hronom uznesením zo dňa 02.02.2010 exekučné konania vyhlásil za neprípustné a zastavil ho. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že porušením jeho práv a spôsobenej škody, o ktorej sa dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 02.02.2010 o zmene súdneho exekútora a v danom prípade bol exekučný súd nečinný viac, ako 97 dní. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: majetková škoda vo výške 175 eur, ktorá

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, keď zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165,96 eur, a to z dôvodu, že exekučný súd bol bezdôvodne, nečinný viac ako 97 dní, čo predstavuje výpočet alikvotným pomerom 55,32 eur. Na základe aplikácie uvedenej doktríny ústavného súdu, t.j. 663,88 eur za rok : 12 mesiacov, čo je suma 55,32 eur za mesiac.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.08.2014 žiadal návrh navrhovateľa, ako neodôvodnený zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré súd potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmetočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov a však v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie, želaného stavu, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach, predsedovi okresného súdu, pres. možnosť podať ústavnú sťažnosť, t.z. či využil účinné prostriedky nápravy na urýchlené konania. V ďalšom poukázal odporca na skutočnosť, že Obecnú súd o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, toto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, boli doručené odporcovi dňa 23.04.2012, ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľ nepodal žaloby po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr, v takomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky adresovalo odporcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvy na doplnenie, žiadosti. Navrhovateľ však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorom prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako orgán príslušný podľa § 4 ods. ods. 1 písm. a) zákona číslo 514/2003 Z. z., preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežné prerokovaný. Ustanovenie zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení, v ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. neprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Samotnému nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnom exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov, podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkoplošne nezákonných exekúciách a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V danom smere je dôležitú rozsudok súdneho dvora (EU Asturxom C-40/08), ktoré nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému, nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritériá zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného priadku účinného od 01.06.2011, 15 dňová lehote na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako v exekučnom titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná súdu po 01.06.2011, nárok tejto časti nie je podstatný. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo a prerokovanie bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je pritom kompletný preskúmať Ústavný súd, ktorý je v súlade so svojou ústavnou judikatúrou, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti, každého jednotlivého prípadu, najmä kritériá, ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní, v prípade ak by tieto konštatované predsedom súdu, alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dokázať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú

irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. S poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnických osôb nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, nebol zo strany navrhovateľa preukázaný a ani to akým spôsobom uvedená situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa, považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spore spornej a negatívnej vnímanej podnikateľskej aktivity navrhovateľa. Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľ, jeho zástupcu, ktorým podaním doručeným tunajšiemu súdu 09. januára 2015 požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď navrhovateľ mu označenie skutočností podal na žalobu takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z pojednávania a rozhodovania vo veci. Zároveň žiadal konanie vedené pod číslom 12C/146/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného pojednávaním veci. Tiež navrhol doplniť dokazovanie keď uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody. Súd zároveň konal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom písomne požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, kde súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Súd neakceptoval žiadosť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania ním uvedených dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, po oboznámení sa s dôvodmi uvádzanými v bode 1., podaného v žalobnom návrhu, predložil podanie navrhovateľa spolu s vyjadrením všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p., pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o jeho námietke rozhodol Uznesením - 9 zo dňa 19. októbra 2012.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Súd poukazuje na to, že podľa § 109 ods. 2 O.s.p. prerušenie konania nie je obligatórna. Dôvodom pre prerušenie konania, podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., však musí byť, že prebieha konania, v ktorom sa rieši prejudicionálna. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejedná žalobca namietal už v podanej žalobe. O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako súdom nadriadeným, postom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. a zákonný sudca JUDr. Vojtech Ševčík nebol vylúčený z pojednávania a rozhodovania prejednávanej veci, nakoľko nebol zákonným sudcom exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. . Súd bol tohto názoru, že keďže si navrhovateľ uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania, ako neodôvodnený zamietol.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

Dňa 25.05.2004 podal súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad so sídlom Sládkovičova 2, Zvolen na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pod sp. zn. EX 1881/04 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., Račianska 42/A, 831 02 Bratislava, proti povinnej V. G. pre vymoženie pohľadávky vo výške 8.082,- Sk spolu s príslušenstvom, a to exekučným titulom Notárskou

zápisnicou uloženej v Zbierke listín pod číslom N 379/2004, NZ 10425/2004. Tunajší súd v prejednávanej veci vydal dňa 30.05.2004 poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu. Dňa 02.11.2009 podal navrhovateľ návrh na zmenu exekútora. Súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica sa k predmetnému návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyjadril listom zo dňa 22.12.2009 a na navrhol exekučné konanie zastaviť a vyhlásiť za neprípustné. Uznesenie Okresného súdu č.k. - 17 zo dňa 02.02.2010 okresný súd exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1881/04 vyhlásil za neprípustnú, zároveň uviedol, že súdny exekútor nemá právo na zaplatenie trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu oprávnený, ako aj súdny exekútor JUDr. Ďurica, podali odvolanie, a Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. -36 uznesenie okresného súdu vo výroku neprípustnosti a zastavenie exekúcie potvrdil. Vo výroku o trovách exekúcie uznesenie okresného súdu zmenil.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1,2 zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa 44 ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

V pojednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej ujmy, a to vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165,96 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v súdnom exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote. Súd poukazuje na to, že zo samotnej dikcie § 42 ods. 2 Exekučného poriadku, vyplýva, že lehote 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia, v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Lehota 15 dní sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a to exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí ani logicky, nedá predpoklad, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. 1602, ktorá konštatuje, že do „ pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré súd uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z uvedeného vyplýva, že ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy konania. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že je nutné skúmať aj oprávnenie z exekučného titulu.

Z uvedenej právnej úvahy exekučného súdu sú obsahom uznesenia č.k. -17 zo dňa 02.02.2010 a sú aj potvrdené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 31.08.2010.

Je potrebné uviesť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navrhovateľ však v prejednávanej veci nepreukázal nesprávny úradný postup, vznik škody ani výšku škody. Rovnako nepreukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada v peniazoch. S prihliadnutím na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu, uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto potom návrh navrhovateľa, ako neodôvodnený zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, trovy konania mu nevznikli, a preto súd potom vyslovil, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.