Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_11C-118-2014.pdf
PDF · 161.24 KB
Case nature
Subarea
11C/118/2014
Rozhodnutie
Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozhodol samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769 zastúpená JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, AK Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanej Q. J., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXX/XX, L. o zaplatenie sumy o zaplatenie sumy 882,48 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 635,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 635,48 eur od 25.12.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom február 2015 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,80 eur ktorá bude presne uvedená v písomnom vyhotovení tohto rozsudku a z trov právneho zastúpenia vo výške 121,53 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vratislava Šteffeka a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 882,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 882,48 eur od 25.12.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 85,80 eur ( mesačná vo výške 21,45 eur x 4 mesiacov od decembra 2013 do marca 2014). Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.06.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku vo výške 650,- eur, za odplatu vo výške 247,- eur. Zmluvou sa dlžníčka zaviazala celkovú čiastku vo výške 897,- uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3,25 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 88,73 eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná podpisom zmluvy. Žalovaná celkovo do dňa podania žaloby uhradila 14,52 eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 6,50 eur bola uhradená dňa 30.06.2013. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobcu jej oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 12.11.2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 08.01.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 24.12.2013. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu činí dlžná čiastka 882,48 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 897,- eur a čiastkou vo výške 14,52 eur, ktorá bola žalovanou uhradená. V
zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaná zaviazala uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 650,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 21,45 eur. Vzhľadom na uvedené je žalovaná podľa zmluvy povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 21,45 eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Žalobca poukázal na § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého si uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty.
Žalovaná žalobu nerozporovala, požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.06.2013, obchodnými podmienkami k zmluve, predžalobnou upomienkou zo dňa 12.11.2013, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 08.01.2014, kópiou poštového podacieho hárku, obsahom vyjadrenia žalovanej, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.11.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav vecí:
Dňa 14.06.2013 uzavrela žalovaná so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v výške 650 eur. V časti I zmluvy je uvedené, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % pri úvere splnom 13 mesiacov a 14% ročne pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. V zmluve je ďalej uvedené, že veriteľ si účtuje odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. RPMN činí pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov 66,19% a pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov 67,70%.
V časti II zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi sumu 650 eur ako istiny a sumu 247 eur ako odplatu, teda celkovo sumu 897 eur. Ďalej je tam uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v 13 mesačných splátkach, prvé tri vo výške 3,25 eur a desať splátok vo výške 88,73 eur. Prvá splátka je splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 45,60. Ako doporučený dátum úhrady je uvedený 16.deň v mesiaci. Bola tam uvedená opäť priemerná RPMN, ktorá pri úvere splatnom na 7 mesiacov predstavuje 48,52%.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy.
Podľa bodu 1 Obchodných podmienok veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacoch od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Veriteľ má právo požadovať zaplatenie celej istiny odplaty, zmluvných pokút. Mesačná splátka zahŕňa v sene splátku istiny a odplaty.
Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 08.01.2014 vyplýva, že žalobca v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnil ku dňu 24.12.2013 úver poskytnutý žalovanej z dôvodu omeškania s jeho splácaním.
Podľa bodu 3 Obchodných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškania vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/ spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Za účelne vynaložené náklady sa považujú najmä osobné návštevy
poverenou osobou zo strany veriteľa, vyhotovovanie a zasielanie upomienok, registrácia a evidencia dlžníka v systéme veriteľa, telefonické hovory, náklady spojené s pokusmi o mimosúdne riešenie sporu (poštovné, právne konzultácie). Táto náhrada je splatná v deň kedy si veriteľ uplatní svoje právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi a nezahrňuje náklady rozhodcovského, súdneho alebo iného konania spojeného s vymáhaním dlhu. V prípade nesplácania úveru bude veriteľ vymáhať dlžnú čiastku v rozhodcovskom alebo v súdnom konaní a na základe právoplatného exekučného titulu a následne v exekučnom konaní.
Z výpovede žalovanej vyplýva, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere podpísala, úver jej bol poskytnutý. Na otázku súdu, či si prečítala celý text zmluvy vrátane obchodných podmienok pred podpisom uviedla, že nie. Žalovaná na otázku súdu, či jej veriteľ umožnil pred podpisom zmluvy oboznámiť sa s týmito obchodnými podmienkami a textom zmluvy žalovaná uviedla, že zmluvu podpisovala doma u pani, ktorá chodí vyberať splátky - u p. J.. Pred podpisom jej predložili zmluvu, aby si ju prečítala avšak vzhľadom na situáciu, ktorá tam bola, bol tam jej manžel, prečítala si len údaje, ktoré sa týkajú jej osoby a úveru, či sedia. Žalovaná na otázku súdu koľko z poskytnutého úveru uhradila uviesť nevedela.
Žalovaná vzhľadom na to, že nemôže dlžnú sumu uhradiť naraz požiadala, aby jej bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach mesačne vo výške zhruba 30,- eur. Žalovaná na dotaz súdu, aby ozrejmila svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery uviedla, že v súčasnosti pracuje na skrátený úväzok. Jej čistý mesačný príjem je 180,- eur. Je vydatá avšak s manželom nežijú, rozvedení nie sú. Má jedno maloleté nezaopatrené dieťa vo veku 17 rokov. Býva v rodinnom dome v ktorom mám spoluvlastnícky podiel. Inkaso neplatí vzhľadom na to, že rok a pol sú už bez elektriny. Platí len veci do domácnosti, stravu a drevo na kúrenie. Maloletý syn ešte chodí do školy. Vlastní motorové vozidlo, ktoré má hodnotu možno 50,- eur - značku Škoda Felicia. Pokiaľ sa týka vlastníctva k rodinnému domu má tam podiel 8/12.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 2písm. a)b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1,2,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti . Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Súd takto predmetnú zmluvu posudzoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Na základe uvedeného preto súd posudzoval predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú pretože bolo preukázané, že žalobca vystupoval v predmetom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaná ako nepodnikateľ. Preto je tiež potrebné aplikovať v danom prípade aplikovať smernicu rady 93/13/ EHS z 05.04.1993 o nekalých obchodných praktikách v spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka ak sú pre žalovaného priaznivejšie.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 14.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 650 eur, ktorý mal žalovaný uhradiť. V časti I zmluvy je uvedené že úver je poskytnutý za celkový
úrok vo výške 20 % pri úvere splatnom 13 mesiacov. V zmluve je ďalej uvedené, že veriteľ si účtuje odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. V časti II je uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi sumu 650 eur ako istiny, sumu 247 eur ako odplatu, teda celkovo sumu 897 eur. Ďalej je tam uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v 13 mesačných splátkach, prvé tri vo výške 3,25 eur a desať splátok vo výške 88,73 eur. Prvá splátka je splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30 deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 48,52. RPMN pri úvere na 7 mesiacov bola 66,19 a pri úvere na 13 mesiacov 67,70%.
Žalobca následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovanej a to neuhrádzaním pravidelných mesačných splátok, v zmysle obchodných podmienok, zosplatnil celý úver listom zo dňa 08.01.2014 ku dňu 24.12.2013.
Súd po vykonanom dokazovaní po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere od ktorej odvádza svoj nárok žalobca v časti dohodnutých úrokov s odmeny považoval predmetnú zmluvu za neplatnú v tejto časti .
Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej žalovanej sumy titulom úveru, ktorý žalovanému poskytol na základe zmluvného dojednania obsiahnutého v závere textu zmluvy, preto súd v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole túto zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej platnosti. Súd poukazuje, že v zmysle § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Navyše spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. O takéto podmienky ohľadom úrokov a odmeny ide aj v danom prípade, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd má za to, že žalobca uviedol nesprávne a zavadzajúco samotnú výšku úrokov. Na jednej strane uvádza, že úrok pri úvere poskytnutom na dobu 13 mesiacov je 20%. Odplata 18% zo sumy istiny. Na druhej strane uviedol, že odplata za úver 650 eur je 247 eur, čo po prepočte nepredstavuje výšku 20% ani 18% ale 38%. Ďalej je v zmluve uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v 13 mesačných splátkach, prvé tri vo výške 3,25 eur a desať splátok vo výške 88,73 eur. Prvá splátka je splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Do odplaty 95 eur sú zrejme zakomponované nejaké skryté poplatky. Táto suma z čoho pozostáva bližšie definovaná nebola. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 67,70. Je teda otázne či výška RPMN vzhľadom na uvedené rozpory je správna, keďže má zahŕňať všetky náklady spotrebiteľa. Žalobca ako veriteľa mal jasne, zrozumiteľne a zreteľne bez zahmlievania uvedených skutočnosti uviesť čo je úrok, čo je odplata a ich výšku.
Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka 5 rokov v období jún 2013 činil úrok 11,06 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok pri zarátaní odmeny dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade viacnásobne prevýšil úrok za ktorý poskytujú obdobné úvery banky a teda možno hovoriť o tom, že nebol primeraný.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva v časti dohody o výške úrokov a odplaty za poskytnutie úveru, ktorý mal byť splatný a uhradený v splátkach v počte 13 považoval za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi je obchádzaním zákona ide a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú.
Uvedenú dohodu o úrokoch a odplate súd považoval za dohodu ktorá je v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami a preto súd mal za to, že úver je bezúročný, bez poplatkov. Ide o dohodu ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a je možné hovoriť aj o obchádzanie zákona a preto považoval uzavretú zmluvu o úvere v tejto časti za neplatnú. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemôže vzniknúť právo na plnenie.
Súd je toho názoru že vyššie citovaná úverová zmluva neobsahuje z vyššie uvedených dôvodov všetky náležitosti vyžalované podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere a preto je úver tiež v zmysle ust . § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z bezúročný a bez poplatkov.
V danej právnej veci, súd je toho názoru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienok (dohodu o odplate a úrokoch) a ide zjavnú nerovnováhy v právach a povinnostiach na škodu a v neprospech spotrebiteľa. Jednoznačne nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, keďže ide o vopred pripravený text zmluvy zo strany veriteľa, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
V zmysle bodu 3 obchodných podmienok k zmluve o spotrebiteľskom úvere pripojení bola medzi účastníkmi konania pre prípad nesplnenia povinnosti žalovaného podľa čl. II zmluvy dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 3,3% (pri úvere splatnom 13 mesiacov) za každý mesiac omeškania až do zaplatenia. Súd po preskúmaní tejto dohody o zmluvnej pokute mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1., § 39 a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.
V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.
Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho zákonníka.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie úveru vo výške 650 eur. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností uvedených v čl. II zmluvy len na strane žalovanej nie žalobcu. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti, išlo formalizovanú zmluvu ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľ ovplyvniť a ani zmeniť. Buď mohla zmluvu prijať ako celok alebo ju odmeniť. Jednoznačne nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku určujú dojednanie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti len žalovanej, nie žalobcu. Teda ide o podmienku dojednanú v neprospech žalovanej. Ide o neprimeranú sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa.
S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia a to § 53 ods. 4 OZ , § 53 ods. 5 OZ a § 39 OZ súd túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Z neplatnej podmienky
nemôže vzniknúť nárok na plnenie. Preto súd považoval žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty za nedôvodnú.
Keďže bolo preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 650 eur z ktorého žalovaná uhradila sumu 14,52 eur, čo nebolo vo veci sporné, potvrdil to žalobca vo svojom vyjadrení a listinných dôkazoch rozdiel je tak 635,48 eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú s poukazom na vyššie uvedené a preto žalobe ohľadom istiny ako dôvodnej vyhovel len vo výške 635,48 eur a zvyšok nároku žalobcu z vyššie uvedených dôvodov považoval za nedôvodný a zamietol ho.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Súd mal ďalej vo veci za preukázané, že žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 08.01.2014 k 24.12.2013 v zmysle obchodných podmienok, teda od nasledujúceho dňa sa teda žalovaná mohla dostal do omeškania s úhradou celej zvyšnej dlžnej sumy úveru, t.j. odo dňa 25.12.2013. Žalobca žiadal úroky z omeškania do dňa 25.12.2013. Súd je tohto názoru, že k uvedenému dňu bola žalovaná preukázateľne v omeškaní a preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške podľa platne aktuálnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 5,05% ročne zo sumy ktorú považoval za dôvodnú 635,48 eur od 25.12.2013 do zaplatenia. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania preto ako nedôvodný zamietol.
Zároveň na žiadosť žalovanej po prehodnotení jej osobných, majetkových a zárobkových pomerov povolil uhradiť dlžnú sumu v splátkach, tak ako je to uvedené výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa pomeru úspechu a neúspechu žalobca s prihliadnutím na žalovanú zmluvnú pokutu mal teda žalobca úspech v konaní vo výške 66 % a žalovaná vo výške 34 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej (66 % - 34%), žalobcovi, ktorý bol podľa pomeru úspechu úspešnejší ak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania vo výške 32 % z jeho celkových priznaných trov konania.
Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 52,50 eur a z trov právneho zastúpenia.
V rámci náhrady súdneho poplatku vzhľadom na pomerný úspech žalobcu mu súd priznal 32 % zo zaplateného súdneho poplatku, t.j. vo výške 16,80 eur.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nárok na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena podľa hodnoty sporu podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál ) cit. vyhlášky za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania z roku 2014.......................... 51,45 eur + RP 8,04 eur
- písomné podanie na súd zo dňa 12.08.2014................................ 51,45 eur + RP 8,04 eur
-účasť na pojednávaní dňa 12.01.2015.......................................51,45 eur + RP 8,39 eur( + DPH z toho 11,96 eur
Spolu 190,78 eur
K trovám právneho zastúpenia patrí cestovné v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 12.01.2015 v sume 40,26 eur s DPH za opotrebenie ( 0,183 x 220km ) a za spotrebované PHM v sume 19,38 eur s DPH ( 7,0 x1,259 x220/100 ) náhrada za stratu času v sume
K trovám právneho zastúpenia patrí náhrada za stratu času v sume 117,43 eur ( 7 začatých polhodín po 13,98 eur , t.j. 97, 86 eur + 19,57 DPH , spolu 117,43 eur )
DPH z náhrady za straty času a z cestovného je 11,92 eur.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
Spolu právneho zastúpenia spolu 379,77 eur. Vzhľadom na pomerný úspech vo výške 32 % má právny zástupca vedľajšieho účastníka nárok na pomernú časť vo výške 32% zo sumy 379,77 eur, t.j. 121,53 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.