Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-55-2013.pdf
PDF · 105.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: D. I., nar. 12.X.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX L., štátny občan SR, o zaplatenie pohľadávky vo výške 642,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 26.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 642,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 642,15 eur od 9.3.2012 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ poskytol odporkyni na základe Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX dňa 17.5.2007 úver, ktorý sa odporkyňa zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok. Odporkyňa svoj záväzok voči pôvodnému navrhovateľovi neplnila v čase určenom v zmluve, čím sa dostala do omeškania a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 861,21 eur. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Odporkyňa uznala tiež náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si taktiež neuplatňuje položku „ostatné príslušenstvo“ postúpenej pohľadávky v sume 219,06 eur. Odporkyňa po postúpení pohľadávky neuhradila navrhovateľovi žiadnu sumu. Navrhovateľ si v konaní uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 9.3.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa, aby špecifikoval dlžnú čiastku 642,15 eur, aby uviedol, koľko splátok a v akej výške odporkyňa celkom zaplatila a akým spôsobom došlo k zosplatneniu záväzku. Navrhovateľ sa podaním zo dňa 19.9.2013 k výzve súdu vyjadril tak, že pôvodný veriteľ poskytol odporkyni pôžičku vo výške 995,82 eur, pričom ako vyplýva z platobnej histórie odporkyňa uhradila splátky v celkovej výške 664,41 eur, pričom s úhradou sumy 642,15 eur sa dostala do omeškania a preto bola dňa 20.11.2008 zmluva vypovedaná a úver zosplatnený. Prvýkrát sa odporkyňa dostala do omeškania už s úhradou splátky zo dňa 20.7.2007. Navrhovateľ odkazoval na body 12.2, 12.3, 12.4 VOP, v zmysle ktorých mal pôvodný veriteľ voči odporkyni právo uplatniť si zmluvnú pokutu i sankčné úroky. Odporkyni boli účtované poplatky vo výške 219,06 eur ako pokuta omeškanie a pokuta sankcia, ktoré si navrhovateľ v konaní neuplatňuje s tým, že podľa neho žalovaná suma 642,15 eur pozostáva z neuhradenej istiny.
Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.
Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na riadne a včasné predvolanie na pojednávanie nedostavili, ich neúčasť ospravedlnil splnomocnenec navrhovateľa, ktorý navrhol, aby súd rozhodol bez ich účasti.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, k veci sa vyjadrila až pri výsluchu na pojednávaní.
Súd preto vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocnenca a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, zvážiac, že ide o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie Žiadosťou o poskytnutie rýchlej pôžičky zo dňa 10.5.2007, Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX dňa 17.5.2007, Podmienkami k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 s prílohou, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prehľadom obratov odporkyne, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 spolu s prílohou má súd preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca postúpila na postupníka, ktorým je súčasný navrhovateľ pohľadávku voči odporkyni uplatňovanú v tomto konaní. Súd má tak v konaní preukázané, že navrhovateľ je vo veci aktívne legitimovaným účastníkom.
Na základe žiadosti odporkyne zo dňa 10.5.2007 o poskytnutie pôžičky bola dňa 17.5.2007 medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a odporkyňou uzavretá zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni pôžičku vo výške 995,82 eur (30 000 Sk), ktorú sa odporkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach po 55,37 eur (1 668 Sk) mesačne v počte splátok 24. Zmluva je formulárovým tlačivom, v ktorom je v spodnej časti zmluvy uvedené prehlásenie klienta/odporkyne o tom, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas.
Súčasťou zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky boli na predtlačenom formulári uvedené Podmienky k zmluve o poskytnutí rýchlej pôžičky platné od 1.4.2007, ktoré obsahujú výšku splátok, ktorá by mala byť pri výške pôžičky 995,82 eur (30 000 Sk) v sume 55,37 eur (1 668 Sk) a ďalej obsahujú ročnú percentuálnu mieru nákladov 33,69 %. Predložené podmienky neboli podpísané odporkyňou.
Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky platné od 1.2.2007 (ďalej len „VOP“), z ktorých súd zistil, že ide o formulárové tlačivo, ktoré nebolo podpísané odporkyňou. Podľa bodu 6.1 VOP klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP. Podľa bodu 6.3 VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatok za poskytnutie pôžičky. Podľa bodu 12.2 VOP spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Podľa bodu 12.3 VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Podľa bodu 12.4 VOP v prípade vypovedania zmluvy spoločnosťou, má spoločnosť právo uplatniť si pokutu za vypovedanie zmluvy. Podľa bodu 13.2 VOP klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu.
Z pokusu o zmier zo dňa 9.11.2012 súd zistil, že odporkyňa bola navrhovateľom vyzvaná na zaplatenie celého jej dlhu a to do 12.11.2012 v sume 900,16 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 642,15 eur, zmluvný/zákonný úrok 38,95 eur a ostatné príslušenstvo 219,06 eur.
Prehľadom obratov odporkyne súd zistil, že odporkyňa uhradila za obdobie od 17.5.2007 do 30.6.2012 splátky celkom v sume 664,41 eur. Pôvodný veriteľ účtoval odporkyni pokuty za omeškanie spolu v sume 27,74 eur, pokutu za vypovedanie 35,25 eur a sankčné úroky 156,33 eur.
Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.4.2012 súd zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom odporkyňa ako dlžník uznala premlčaný záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy bez uvedenia dátumu uzatvorenia zmluvy, pozostávajúci z istiny 642,15 eur, nákladov na inkasné konanie 129,18 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy, v dohode však bližšie nešpecifikovaného. Odporkyňa sa zaviazala splatiť svoj dlh splátkach s dátumom prvej splátky dňa 17.5.2012, splátky boli splatné 17 deň v mesiaci, bez uvedenia výšky splátky a bez uvedenia dátumu poslednej splátky. V bode 3.2 dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky.
Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky nepodpísala, podpísala iba žiadosť, VOP obdržala. Pri podpise Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nebola zo strany predkladateľa takejto dohody poučená o tom, čo znamená premlčanie dlhu, ani o tom, že uznáva premlčaný dlh.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 31.12.2007 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa článku VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Podľa článku XIV. zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014.
Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou platne zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, na základe ktorej poskytol odporkyni pôžičku vo výške 995,82 eur (30 000 Sk). Súd má za to, že zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky má spotrebiteľský charakter zmluvy, zmluva spĺňa náležitosti zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a tiež v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby naopak konala ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že písomne uzavretá zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, uzavretou medzi dodávateľom vo forme spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie nielen zmluva o úvere ale aj zmluva o pôžičke, obe zadefinované ako spotrebiteľský úver, ktorým je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a podľa písmena b) ustanovenia obsahom tak zmluvy o úvere ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku. Pri posudzovaní premlčania súd aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež Obchodný zákonník, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná. Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je
úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Súd tak postupoval podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tzn. že súd na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ použil prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 17.5.2007 zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, pričom pôvodný veriteľ dňa 20.11.2008 zmluvu vypovedal a úver zosplatnil. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 21.11.2008 (deň nasledujúci po lehote splatnosti) a uplynula dňa 21.11.2011. Návrh na súd bol podaný dňa 26.11.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto bolo potrebné premlčaný návrh navrhovateľa ex offo ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne súd poznamenáva, že aj keby súd na daný stav aplikoval štvorročnú premlčaciu lehotu podľa obchodného práva, taktiež by bola pohľadávka navrhovateľa premlčaná.
Navrhovateľ síce v konaní predložil dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.4.2012, avšak aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako priemerného spotrebiteľa. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom doplnené údaje, dohoda je jej predkladateľom / dodávateľom/ formulovaná tak, že v príslušenstve pohľadávky podľa zmluvy bude príslušenstvo vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára. V „dohode“ nie je uvedená žiadna výška dohodnutej splátky, navrhovateľ nepreukázal dohodu s odporkyňou o výške splátok. Aby bola splátka dohodnutá, vyžaduje sa k nej zhodný prejav vôle najmenej dvoch strán. Chýba tak prejav vôle druhej strany k vzniku právneho úkonu, ktorý zamýšľal navrhovateľ vyvolať ohľadom časti dohody, nazvanej Forma splatenia záväzku. Takto naformulovaný právny úkon ako prejav vôle, smerujúci k vzniku uznania záväzku je pre jeho neurčitosť podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Uznanie dlhu odporkyňou súd hodnotí tiež ako neplatný právny úkon, nadiktovaný dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom. Súd dohodu vyhodnotil ako neplatnú a uznanie záväzku za neúčinné a v konaní na „dohodu“ neprihliadal.
Vzhľadom k zamietnutiu návrhu pre premlčanie uplatneného nároku navrhovateľa, súd sa nezaoberal neprijateľnými podmienkami zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa výslovne na pojednávaní uviedla, že si náhradu trov konania neuplatňuje.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.