Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/9/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v právnej veci navrhovateľky - manželky: E. Z., rodená Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom U., bytom H. Č.. X, XXX XX U., proti odporcovi - manželovi navrhovateľky: S. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. Č.. XX/XX, XXX XX R. A., v konaní o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.03.2022 bol Okresnému súdu Humenné doručený návrh na určenie výživného medzi manželmi, ktorým sa navrhovateľka - manželka, domáhala určenia vyživovacej povinnosti vo výške 30,00 Eur mesačne od odporcu - manžela navrhovateľky s účinnosťou od 01.02.2022. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom žila v spoločnej domácnosti na adrese H. č. X do februára 2022. Odporca sa odsťahoval po vzájomných nezhodách a jeho aktuálny príjem nepozná. Z manželstva sa nenarodili spoločné deti. Navrhovateľka poberá len dávku v hmotnej núdzi, z ktorej hradí svoje mesačné výdavky. A to elektrinu a vodu spolu vo výške 180,00 Eur mesačne zároveň má výdavky na stravu a hygienu. Odporca jej na výživu nijako neprispieva. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s otcom a jeho manželkou, ktorým prispieva na bývanie. Vzhľadom na momentálnu situáciu si nevie nájsť zamestnanie a preto žiada o určenie výživného zo strany manžela.

2. Odporca s k podanému návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 14.11.2022 spolu s poučením podľa a uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 09.08.2022, doposiaľ nevyjadril.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci, najmä s podaným návrhom na určenie výživného zo dňa 14.03.2022 (čl. 1-3), so Sobášnym listom účastníkov tohto konania (čl. 4), s oznámením ÚPSVaR Humenné zo dňa 02.06.2022 a zo dňa 06.12.2022 (čl. 13, čl.50-55), s odpoveďou ÚPSVaR Kežmarok zo dňa 07.06.2022, zo dňa 07.12.2022, a zo dňa 12.12.2022 (čl. 17-19, čl. 57-62), vykonaným pojednávaním a zistil tento skutkový stav.

4. Zo sobášneho listu, ktorý je zapísaný v knihe manželstiev matričného úradu U. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XX, mal súd za preukázané, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v U..

5. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné vyplýva, že navrhovateľka nebola a nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 01.12.2020 navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke ako žiadateľka, pričom na žiadosti bola do 31.01.2022 posudzovaná spolu s

partnerom S. Z., nar. XX.XX.XXXX, a od 01.02.2022 je posudzovaná sama ako jednotlivec. Predmetná dávka je jej vyplácaná na adresu H. X, XXX XX U.. Dávka v hmotnej núdzi bola navrhovateľke vyplatená za rok 2020 v celkovej sume 115,30 Eur, za rok 2021 v celkovej sume 1.278,00 Eur a za rok 2022 v celkovej sume 976,40 Eur.

6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok na základe výzvy súdu oznámil, že odporca nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporca bol od 01.07.2020 do 31.07.2020 členom domácnosti, ktorej sa poskytovala dávka v hmotnej núdzi, od 01.12.2020 do 31.01.2022, členom domácnosti, ktorej sa poskytovala dávka v hmotnej núdzi, od 01.01.2022 do 321.01.2022 je príjemcom dávky v hmotnej núdzi a od 01.02.2022 je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, ktorá je mu vyplácaná poštovým okruhom na adresu U., P. J. P., XXX XX. Dávka v hmotnej núdzi za mesiace marec až máj 2022 bola odporcovi vyplatená v celkovej sume 384,60 Eur. Aktuálne je dávky v hmotnej núdzi odporcovi vyplácaná ako preddavok z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania o určenie výživného na manželku.

7. Dňa 09.01.2023 súd vo veci vykonal pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnila ani navrhovateľka, ani odporca.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: Podľa , zákona o rodine (ďalej len ako „ZoR“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Podľa , ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je zakotvená medzi manželmi vzájomná vyživovacia povinnosť, ktorá vzniká medzi manželmi a trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho zániku. Manželia majú mať v manželskom zväzku v zásade rovnakú životnú úroveň a účelom tohto nároku je práve zabezpečenie jej vyrovnania. Požiadavka na rovnakú životnú úroveň vyplýva z princípu solidarity a rovnakého postavenia v právach a povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Avšak pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Tiež nie je podstatné, či manželia spolu žijú alebo nie, či majú zrušené alebo nemajú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Táto sa nedá vylúčiť, obmedziť a na jej existenciu nemá vplyv ani prípadné zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, dôsledkom je stav, keď majú títo rozdielnu životnú úroveň. Aktívnu legitimáciu na podanie takého návrhu má manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela, respektíve, ak druhý manžel vôbec na výživu neprispieva. Ak manželstvo zanikne, napr. rozvodom, zaniká aj táto manželská vyživovacia povinnosť. Manželské výživné možno priznať najskôr len od začatia súdneho konania. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov svoju povinnosť neplní, aké sú osobné, majetkové a zárobkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života a zdravotným stavom manžela. Súd sa musí zaoberať aj otázkou starostlivosti o domácnosť.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú manželia, pričom od 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, z manželstva nepochádzajú maloleté deti. Po preskúmaní majetkových pomerov účastníkov, súd dospel k záveru, že

životná úroveň a majetkové pomery oboch manželov je v zásade rovnaká, a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení neprichádza do úvahy nárok na určenie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka i odporca sú obaja poberateľmi dávok v hmotnej núdzi, resp. príplatkov k nim. Navrhovateľka i odporca sú nezamestnaní, a ich jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi a príplatky k nim (navrhovateľka vo výške 68,80 Eur, odporca vo výške 128,20 Eur vo forme preddavku). Príjem oboch účastníkov nedosahuje ani len výšku životného minima jednej plnoletej osoby, ktorá bola ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. na sumu 218,06 Eur platnú v období od 1.7.2021 do 30.6.2022, a na sumu 234,42 Eur platnú v období od 01.07.2022 do 30.06.2023. Súd má teda zato, že odporca nedisponuje takým príjmom, z ktorého by dokázal platiť manželke výživné, a preto bolo potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť.

11. Súd o trovách konania rozhodoval podľa 5 Z.z. „“, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň zo súdneho spisu je zrejmé, že účastníkom konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Podľa , je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa , , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci; odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.