Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_16P-278-2014.pdf
PDF · 111.08 KB
Case nature
Subarea
16P/278/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. S. K., J.. XX.X.XXXX, G. W. S., L. H. Q. Ú. K., N. I. M. V. N. J. I., K. A. O.Ť. V., S. H. K., J.. XX.X.XXXX, G. L. Č.. XXX M. Q. G.. S. K., J.. XX.X.XXXX, G. L. XXX/XX, V. v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd návrh otca zo dňa 22.9.2014 na zníženie výživného zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom zo dňa 22.9..2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2014 domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/10/2009 v časti o určenie vyživovacej povinnosti otca tak, že otec maloletého je povinný platiť maloletému S. výživné vo výške 26,--Eur mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého.
Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/10/2009-26 zo dňa 11.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2009. Týmto rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a on ( otec) bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 67,--Eur mesačne. Súd pri určovaní výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho príjmu, ktorý u vtedajšieho zamestnávateľa predstavoval v čase rozhodovania súdu sumu 912,--Eur ( 27.490,--Sk). mesačne. Odo dňa 9.12.2011 je poberateľom výsluhového dôchodku , ktorý je jediným jeho príjmom a jeho výške je 430,88 Eur mesačne. Na zabezpečenie svojho bývania bol nútený vybrať si úver, ktorého výška mesačnej splátky činí 166,--Eur. Zároveň platí mesačné výdavky spojené s bývaním ( elektrika, plyn, nájomné bytovému družstvu) v hodnote 120,--Eur , pôžičku vo sume 50,--Eur , telefónne poplatky 10,--Eur. Jeho vyživovacia povinnosť k maloletému činí 67,--Eur mesačne. Zároveň má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére S. K., J.. XX.XX.XXXX vo výške 70,--Eur mesačne. Uvedené výdavky presahujú výšku jeho príjmu a na stravu, lieky, cestovné a iné bežné výdavky je nútený si požičiavať. Z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane , žiada o zníženie jeho vyživovacej povinnosti na minimálnu výšku .
Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka , a tiež oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených spisov, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Otec vo svojej výpovedi zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že toho času býva sám v dvojizbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Uvedený byt si zakúpil z úveru, ktorý zobral vo výške 12 000
Eur zo Slovenskej sporiteľne v čase, keď bol ešte zamestnaný. Momentálne úver spláca mesačnými splátkami po 166 Eur mesačne. Jeho jediný príjem tvorí výsluhový dôchodok. Do výsluhového dôchodku šiel potom, čo mal nejaké problémy s alkoholom v práci. Toho času má zdravotné problémy, ktoré súvisia s problémami s chôdzou a ktoré sa začali objavovať už v čase keď bol zamestnaný, avšak naplno prepukli od novembra 2013. Má tiež psychické problémy, ktoré sa objavili v januári minulého roku a tiež má vysoký tlak. Iný majetok nevlastní. Auto, ktoré je uvedené v správe ODI je síce písané na neho, ale to je len kvôli tomu, že matka maloletého podala návrh na exekúciu voči nemu a tak prepis vozidla exekútor zablokoval. Inak toto auto predal minulého roku za sumu 600 Eur, z ktorej 100 Eur dal na vyplatenie podĺžnosti na výživnom u syna, 100 Eur na vyplatenie na výživu dcéry a zvyšok dal na úhradu do spoločenstva vlastníkov bytov. Okrem mal. S. má ešte vyživovaciu povinnosť k dospelej nezaopatrenej dcére S., ktorá študuje v 3. ročníku na vysokej škole v Ž.. Pokiaľ ide o jeho vyživovaciu povinnosť na ďalšieho syna S. určenú rozhodnutím súdu sp.zn. 11P/452/08, ta sa mu už skončila a to v čase, keď S. ukončil školu a po vzájomnej dohode s jeho matkou on ( otec)prestal na neho uhrádzať výživné. Pokiaľ ide o jeho ďalšie náklady okrem úveru tie predstavujú poplatok spoločenstvu v sume 40 Eur mesačne a elektrika a plyn po 30 Eur mesačne na každú z položiek. Po úhrade týchto výdavkov mu nezostávajú finančné prostriedky, nakoľko zvyšok peňazí ide na exekúciu, ktorú voči nemu podala matka maloletého. V minulosti neplatil výživné na syna, lebo musel vyplatiť pozdĺžnosti na elektrike a plyne, o čom matka maloletého vedela a mal s ňou dohodu, že to bude akceptovať. Tiež použil prostriedky na svoje bežné výdavky. So synom sa nestretáva. Keď sa mu snažil volať, tak pokiaľ mu zdvihol on alebo matka, tak mu následne zložili telefón, niekedy sa však so synom porozprával. Nárok na nemocenské si uplatnil a to ešte pred čosi vyše rokom. V tom čase popri výsluhovom dôchodku ešte pracoval, následne išiel na PN, ktorá mu po roku skončila v novembri 2014. Výška nemocenskej bola cca. 200 Eur mesačne. Výživné platil nepravidelne preto, lebo mal určité výdavky. Bankový účet má zablokovaný od júna 2014, odkedy sa vedie voči nemu exekúcia. Zatiaľ nemá žiadne rozhodnutie o tom, že nie je spôsobilý na prácu, nemá totiž absolvované všetky vyšetrenia, z ktorých by bolo zrejmé prečo má problémy s chôdzou.
Matka vo svojej výpovedi s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že toho času býva so synom a svojou matkou v rodinnom dome, na ktorom mám spoluvlastnícky podiel v 1 . Ten získala dedením po svojom otcovi. V rámci dedičského konania tiež získala aj nejaké podiely na poľnohospodárskych pozemkoch. Zo spoluvlastníckych podielov na pozemkoch im urbariát vypláca nejaké príjmy. Naposledy pred 3 rokmi takto obdržala asi sumu 230 Eur. Je zamestnaná s čistým príjmom cca 400 Eur, Poberá tiež prídavok na syna. Vlastní auto. Podľa jej vyjadrenia otec jej dlhoval výživné na syna za mesiace júl 2009, november 2013 a december 2013, preto aj podala návrh na exekúciu, kedy momentálne jej je predmetné výživné poukazované cez exekútora. Syn sa s otcom nestretáva, ona samotná mu však v stretávaní sa s otcom nebráni. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výdavky bližšie popísala kolíznej opatrovníčke. Spolu s nimi v domácnosti ešte žije jej matka, ktorá je starobná dôchodkyňa a jej dôchodok môže byť cca 400 Eur. Ona ( matka) sa podieľa v polovici na úhrade nákladov na domácnosť a teda , z nákladov uvedených kolíznej opatrovníčke, týkajúce sa bývania, ona samotná platí len polovicu. V prípade plynu si do domácnosti zakupuje plynovú bombu v sume 16 Eur.
Kolízny opatrovník cestou svojej poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmenám na strane maloletého, maloletý nastúpil do školy a sú zvýšené výdavky na neho. Nie je preto v záujme maloletého aby došlo k zníženiu výživného na neho.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 1C/10/2009 mal súd preukázané, že rozsudkom uvedeného súdu sp.zn. 1C/10/2009-26 zo dňa 11.2.2009 bol manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 67,--Eur počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku , ktorí sa zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Súčasťou uvedeného rozsudku bola aj dohoda rodičov o úprave styku otca so synom. Uvedený rozsudok sp.zn. 1C/10/2009-26 vo svojom odôvodnení uvádzal len predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol, nakoľko rodičia maloletého sa po vyhlásení uvedeného rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči nemu. Z uvedeného spisu sp.zn. 1C/10/2009 však vyplynulo, že v čase schvaľovania vyššie uvedenej rodičovskej dohody bol otec zamestnaný na Krajskom riaditeľstve PZ s priemerným mesačným príjmom vo výške 27.020,--Sk ( 896,90 Eur). matka bola zamestnaná v spoločnosti S. 1 s.r.o., kde jej priemerný mesačný príjem za obdobie september 2008 až december
2008 vrátane predstavoval sumu 8.596,--Sk (285,33 Eur). maloletý v tom čase podľa správy UPSVaR navštevoval materskú školu, kde bol len do 13,00 hod nakoľko v uvedenom zariadení nevarili. Bol často chorý , mal zdravotné problémy s hornými dýchacími cestami a na posilnenie imunity užíval lieky.
Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 11P/452/08-10 otec maloletého v tom čase mal určenú vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, a to k v tom čase mal. S., J.. X.X.XXXX vo výške 90,-- Eur mesačne a k v tom čase mal. S., J.. XX.XX.XXXX vo výške 70,--Eur mesačne.
Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého , matka je toho času zamestnaná v spoločnosti K. N., s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom za obdobie mesiacov september 2013 až august 2014 vrátane cca 472,60 Eur. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu A. je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. SEAT a to od 4.4.2003.
Otec maloletého je od 10.12.2011 poberateľom výsluhového dôchodku v aktuálnej výške 430,88 Eur mesačne , z ktorej sú mu od októbra 2014 realizované zrážky na výživné vo výške 181,64 eur na trovy a príslušenstvo a vo výške 67,--Eur na bežné výživné . Podľa Okresného dopravného inšpektorátu A. ba mal byť vlastníkom osobného motorového vozidla zn. OPEL Astra a to od 18.1.2010, avšak podľa jeho výpovede uvedené vozidlo už odpredal za sumu 600,--Eur, pričom k prepisu tohto vozidla nedošlo pre blokáciu exekútorom. Podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. V. otec je výlučných vlastníkom rodinného domu a to od 14.5.2009.
Maloletý S. podľa správy W. N. J. I., K. A. z prešetrenia pomerov býva spolu so svojou mamou v rodinnom dome, kde spolu s nimi býva aj stará matka maloletého. Je žiakom 6. ročníka základnej školy a stravuje sa v školskej jedálni, kedy za stravu mu matka uhrádza 23,--eur mesačne. Za školské potreby matka v septembri hradila sumu 50,--Eur a tiež uhrádzala poplatok za ZRPŠ. V mesiaci máj absolvoval školu v prípade, kde bol poplatok 70,--Eur. Má zdravotné problémy , pravidelne mesačne navštevuje čeľustného ortopéda, kde je poplatok 10,--Eur mesačne , a užíva zubný strojček na noc a fixný zubný aparát, za ktoré matka hradila sumu 80,--Eur. V tomto školskom roku by mal absolvovať plavecký výcvik a budúci školský rok lyžiarsky výcvik.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tomuto jeho návrhu nie je možné vyhovieť.
Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozvodovým rozsudkom sp.zn. sp.zn. 1C/10/2009-26 zo dňa 11.2.2009 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca oproti tým pomerom , z ktorých súd vychádzal pri svojom pôvodnom rozhodnutí . Tento je toho času na výsluhovom dôchodku, ktorý poberá vo výške cca 430,88 Eur mesačne. Uvedená suma predstavuje pokles jeho príjmu oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy výživného, kedy zarábal 27.020,--Sk ( 896,90 Eur). Je tiež pravdou , že z uvedenej sumy výsluhového dôchodku je otcovi v súčasnej dobe exekuovaná čiastka 181,64 Eur na trovy a príslušenstvo a 67,--Eur na bežné výživné pre maloletého. Zároveň však otcovi od poslednej úpravy výživného ubudla jedna vyživovacia povinnosť a to k synovi S., na ktorého pôvodne uhrádzal výživné v sume 90,--Eur mesačne. Na druhej strane k zmene pomerov došlo aj na strane mal. S., ktorý toho času navštevuje už druhý stupeň základnej školy oproti poslednej úprava výživného , kedy navštevoval len materskú školu, a teda nastúpil na vyšší stupeň vzdelávania. K Zmene pomerov došlo aj na strane matky , ktorej vzrástol príjem od poslednej úpravy výživného .
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
V konaní bolo preukázané, že sa otec o mal. S. absolútne nezaujíma a aj výživné na neho uhrádzal nepravidelne a to aj v čase, keď sa voči ešte nemu neviedla exekúcia pre toto výživné.
Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, , ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného.
Je nepochybné , že náklady na domácnosť, veci bežnej osobnej spotreby, npr. hygienu , či potraviny od roku 2009 , kedy bolo výživné na maloletého upravené naposledy, vzrástli. Preto súd pri posudzovaní návrhu otca bral aj uvedenú skutočnosť na zreteľ.
Na druhej strane prípadná úprava výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), takže nemôže obstáť ani argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo
v doterajšej miere. Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Z ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je potrebné vztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Na zníženie (stratu) príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by v súvislosti s poklesom príjmu u otca nastali okolnosti bližšie vyššie popísané. Je síce pravdou že otec je v súčasnosti už len výsluhovým dôchodcom s príjmom 472,60 Eur, avšak ako sa sám vyjadril vo svojej výpovedi do výsluhového dôchodku odišiel na základe vlastnej žiadosti potom, čo mal nejaké problémy s alkoholom v práci. Teda sám u seba vyvolal situáciu , ktorá viedla k poklesu jeho dovtedajšieho príjmu bez toho , aby tento pokles príjmu vedel vykompenzovať z iných zdrojov. Ako už bolo vyššie uvedené súd nemôže prihliadať pri hodnotení príjmových a majetkových pomerov povinného rodiča na skutočnosť, že tento na seba berie neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Pri odchode do výsluhového dôchodku mal totiž otec pomýšľať aj na to, ako zabezpečiť následne svoj príjem tak, aby neukracoval svoje na neho výživou odkázané deti . Rovnako tak vedenie exekúcie na svoju osobu si otec zapríčinil sám, neuhrádzaním výživného a skutočnosť , že toho času má blokovaný majetok z titulu nedoplatkov na výživnom v žiadnom prípade nie je dôvodom k tomu, aby súd na to prihliadal a vzhľadom na uvedenú skutočnosť otcovi znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči synovi. Otec síce tiež poukazuje na svoje zdravotné komplikácie, ktoré mu podľa jeho vyjadrenia bránia v možnosti sa zamestnať, avšak na druhej strane sám uviedol, že zatiaľ nemá žiadne rozhodnutie o tom, že nie je spôsobilý na prácu, keď nemá absolvované všetky vyšetrenia, z ktorých by bolo zrejmé v čom spočívajú jeho zdravotné problémy. Inými slovami otec objektívne nepreukázal , že u neho došlo k tak výrazné zhoršenému zdravotného stavu a že práve tento zdravotný stav mu neumožňuje výkon už absolútne žiadneho iného zamestnania.
Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého , ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca, prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky , s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany otca , musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)