Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/120/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: P R O B U G A S a.s., Nám. 1. mája 18, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 695 421, zastúpeného Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211 proti žalovanému: LAMPOGAS.sk s. r. o., Námestie Andreja Hlinku 3, 831 06 Bratislava, IČO: 44 930 844, zastúpenému Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098 o zaplatenie istiny 100.972,50 eura s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -142 zo dňa 30.8.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -142 zo dňa 30.8.2022 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, a to s poukazom na ustanovenia , , , , , , (ďalej len „“) a , .

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 1.8.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a to zriadením záložného práva v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 100.972,50 eura s príslušenstvom, ktorá vznikla z dôvodu nezaplatenia provízie, pričom záložné právo žiadal žalobca zriadiť k celkovo 50 LPG staniciam vo vlastníctve žalovaného. Svoj návrh žalobca zdôvodnil tým, že do dňa podania návrhu sa nemohol domôcť žalovanej sumy s tým, že do jeho dispozičnej sféry sa dostali informácie a podklady svedčiace o snahe žalovaného zbaviť sa majetku, keď bol žalobca informovaný priamo spoločníkom žalovaného, že štatutárny orgán žalovaného uskutočňuje kroky smerujúce k predaju majetku tretím subjektom. Nakoľko sa jedná o informáciu priamo od spoločníka, podľa žalobcu niet pochýb o jej správnosti a aktuálnosti a aj keby žalovaný obdržal ekvivalentné plnenie za predávaný majetok, finančné prostriedky majú vysokú likviditu a žalovaný by nemusel mať dostatok prostriedkov na úhradu pohľadávky žalobcu, pričom na vydanie preventívneho zabezpečovacieho opatrenia stačí potenciálna hrozba vzniku ujmy. Podľa žalobcu je rozsah zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na výšku pohľadávky primeraný s tým, že dôvod a výška nároku vyplýva z doterajšieho priebehu konania. Žalobcovi je známe, že žalovaný je vlastníkom LPG staníc, ktorých zoznam je súčasťou spisu a ktoré sú vymedzené označením, ulicou a mestom, v dôsledku čoho sú podľa žalobcu nezameniteľné pre registráciu záložného práva. Žalobca tiež uviedol, že má vážne obavy o budúce uplatnenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, ktorú odôvodňuje majetkovými pomermi žalovaného a jeho konaním, ako aj samotnou výškou uplatňovaného nároku. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca k návrhu predložil

email od B.. M. T. adresovaný M. T. z 30.7.2022, ktorý pôvodne odoslala advokátska kancelária Y.. M. I. dňa 22.6.2022 a v ktorom je uvedená informácia, že spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného Y.. B. má záujem ponúknuť k predaju čerpacie stanice niektorej zo spoločností bez prejednania valným zhromaždením.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje zaplatenie pohľadávky 100.972,50 eura, ktorá mu mala vzniknúť na základe vystavených a žalovaným nezaplatených faktúr na podklade Zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní LPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV, ktorú sporové strany uzatvorili dňa 16.8.2016. Po preštudovaní návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť práva a povinnosti medzi stranami sporu nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti osvedčujúce ohrozenie výkonu rozhodnutia patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca vzhliadol obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v úmysle žalovaného predávať LPG čerpacie stanice, ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj v majetkových pomeroch žalovaného, avšak zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca svoju subjektívnu obavu odvodzuje od mailovej správy, ktorú mu mal zaslať priamo spoločník žalovaného Y.. I., avšak preštudovaním priloženého emailu súd prvej inštancie nemal za to, že táto správa mala byť odoslaná Y.. I. priamo žalobcovi, nakoľko pôvodný email bol odoslaný dňa 22.6.2022 z advokátskej kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o. Y.. I. ako adresátovi, pričom následne sa mala dostať k B.. T., a to až dňa 30.7.2022. Podľa názoru súdu prvej inštancie takýto dôkaz nemožno považovať za rozhodujúci pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie sa síce stotožnil s tvrdením žalobcu, že súd nemôže v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžadovať dôsledné preukázanie úmyslu osoby, voči ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať, nakoľko by nebolo možné dosiahnuť preventívny účinok, avšak subjektívne obavy žalobcu je potrebné aspoň osvedčiť objektívne relevantnými podkladmi. Jediná emailová správa, ktorej kontinuita vo vzťahu k priamemu informovaniu žalobcu nebola navyše preukázaná, nemôže slúžiť ako rozhodujúci dôkaz pre potrebu zriadenia záložného práva s tým, že ani prípadný postup žalovaného opísaný v emailovej správe nemožno sám osebe stotožniť s účelovým zbavovaním sa majetku, pokiaľ by bol takýto predaj vykonaný transparentne a za primerané protiplnenie. Napriek skutočnosti, že pôvodná emailová správa bola napísaná už dňa 22.6.2022, žalobca súdu prvej inštancie neosvedčil, že by žalovaný po viac ako dvoch mesiacoch skutočne s predajom staníc začal, resp. že by vykonával akékoľvek iné ďalšie kroky k ich predaju alebo k predaju iného jeho majetku. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je možné využiť len v mimoriadnych a naliehavých situáciách, kedy sa zo strany súdu vyžaduje okamžitá ingerencia do vzájomných pomerov strán, pričom táto mimoriadnosť musí byť súdu zjavná a musí z nej vyplývať taká bezodkladná potreba zásahu, že v opačnom prípade by oprávnenej strane hrozila taká ujma na jej majetkových právach, ktorá by bola už len ťažko napraviteľná. Uvedený účel zabezpečovacieho opatrenia nemožno dosiahnuť len na základe subjektívnych obáv a domnienok žalobcu opísaných v jeho návrhu. Navyše, keby žalovaný majetok aj predával, takto získané peňažné prostriedky sú rovnako dobre postihnuteľné budúcou potenciálnou exekúciou, pričom súd prvej inštancie len ako domnienky žalobcu vyhodnotil jeho tvrdenie, ktorým poukazoval na vyššiu likviditu peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vzhliadol aj v majetkových pomeroch žalovaného, avšak toto tvrdenie súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom neosvedčil. Zároveň súd prvej inštancie v napadnutom uznesení spochybnil proporcionalitu medzi majetkom žalovaného, ktorý žalobca požaduje postihnúť zriadením záložného práva a medzi peňažnou pohľadávkou žalobcu vo výške 100.972,50 eura, ktorú navrhuje zabezpečiť záložným právom voči celkovo 50tim LPG staniciam žalovaného bez toho, aby osvedčil aspoň približnú hodnotu jednotlivých čerpacích staníc, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemal osvedčený ani predpoklad proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z dôvodu neosvedčenia existencie takých majetkových pomerov či správania žalovaného, ktoré by objektívne a najmä neodkladne odôvodňovali obavu z ohrozenia exekúcie, súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s tým, že nakoľko návrh žalobcu bol podaný v rámci prebiehajúceho konania o veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v odvolaní namietal, že v argumentácii súdu prvej inštancie absentuje úvaha o obsahu e-mailu, čo žalobca považuje za oveľa podstatnejšiu okolnosť ako spôsob, ako sa e-mail dostal k právnemu zástupcovi a ako bol ako dôkaz technicky spracovaný. Pre úplnosť žalobca k odvolaniu pripojil kompletnú e- mailovú komunikáciu s históriou posielania správy. Žalobca v odvolaní poukázal na textáciu správy, z ktorej jednoznačne vyplýva odkaz spoločníka žalovaného, ktorý v dobrej viere upozorňuje žalobcu na snahu znížiť majetok žalovaného jeho konateľom, pričom podľa žalobcu dôvodnosť obavy umocňuje skutočnosť, že sám spoločník žalovaného avizuje právne kroky proti druhému spoločníkovi a konateľovi žalovaného v civilnej, ako aj v trestnoprávnej rovine. Komunikácia z interného prostredia žalovaného naznačuje, že predaj majetku je naplánovaný a naznačuje reálne rokovania smerujúce k predaju, pričom podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil, z akého zdroja táto informácia pochádza. Žalobca ďalej uviedol, že sa nejedná o jeho subjektívne domnienky, nakoľko o domnienky by mohlo ísť jedine vtedy, ak by sa žalobca o plánovanom predaji majetku dozvedel náhodou v rámci obchodných stretnutí, bez relevantných podkladov. Žalobcovi nie je zrejmé, aký iný dôkaz by mal predložiť než oficiálnu správu od vedenia žalovaného, že hnuteľný majetok žalovaného sa chystá byť predaný. Ak by totiž žalobca vyčkával na reálne konanie žalovaného, mohol by súdu predložiť zrejme už len kúpnu zmluvu, avšak v tomto prípade by zabezpečovacie opatrenie celkom zjavne stratilo svoje opodstatnenie. Vyššie uvedené závery podľa žalobcu jasne naznačujú, že súd prvej inštancie interpretáciou priloženého dôkazu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V ďalšej časti odvolania vo vzťahu k preukázaniu úmyslu žalovaného vykonať právne úkony smerujúce k ohrozeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, prezentoval žalobca tvrdenia vo všeobecnej a teoretickej rovine a ďalej uviedol, že žalobca jasne preukázal, že žalovaný prejavil úmysel s majetkom nakladať. Za daných okolností úmysel žalovaného už bol deklarovaný, čaká sa len na prejavenie úmyslu vo forme uskutočnenia právneho úkonu a vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k prevodu majetku, pri ktorom už by ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola znížená. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na preventívny charakter zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď prejavený úmysel žalobcu (správne malo byť zrejme uvedené „žalovaného“ - poznámka odvolacieho súdu) považoval za nedostatočný k tomu, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Vyššie opísané konanie žalovaného je podľa žalobcu zjavne protiprávne a nemôže požívať právnu ochranu a obava žalobcu je veľká a bezprostredne hroziaca, nakoľko jeho pohľadávka nemusí byť v budúcnosti exekvovateľná. Zároveň žalobca v odvolaní poukázal na rozporuplné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie na jednej strane uznal obavy žalobcu, avšak návrh zamietol. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého peňažné prostriedky zinkasované za predaj majetku žalovaného sú síce likvidné, ale rovnako dobre postihnuteľné exekúciou. Podľa žalobcu presun finančných prostriedkov z dispozičnej sféry žalovaného z akéhokoľvek titulu je otázka jedného dňa a žalobcovi by potom nič iné nezostávalo, len generovať ďalšie súdne spory vo forme odporovacej žaloby. Vo svetle rozhodovacej praxe súdov nie je dôvodné vyčkávať na akékoľvek ďalšie kroky žalovaného. V čase absolútneho nerešpektovania práva zo strany žalovaného je podľa žalobcu nevyhnutné nariadiť preventívne zabezpečovacie opatrenie a zabrániť tak hroziacej škode. Nakoľko súd prvej inštancie nepovažoval istinu za dostatočnú na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. vyslovil domnienku, že hodnota majetku žalovaného prevyšuje hodnotu sporu, žalobca v odvolaní poukázal na platobný rozkaz vydaný upomínacím súdom pod sp. zn. , podľa ktorého je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi pohľadávku 221.097,79 eura s príslušenstvom.

5. Odvolací súd v súlade s ustanovením veta druhá doručil odvolanie žalobcu na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalovaného, avšak napriek riadnemu doručeniu výzvy odvolacieho súdu na predloženie vyjadrenia k odvolaniu žalobcu a k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo vyjadrenie žalovanou stranou predložené.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha priznania nároku na zaplatenie istiny 100.972,50 eura s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania, ktorá má predstavovať neuhradenú odplatu vo forme provízie z titulu Zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní LPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV zo dňa 16.8.2016. V danom prípade ide o obchodnoprávny spor, ktorého predmetom je nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky, za účelom zabezpečenia ktorej žalobca návrhom zo dňa 1.8.2022 navrhol vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, ktorým sa domáha zriadenia záložného práva na LPG staniciach, v prípade ktorých ide podľa tvrdenia žalobcu o hnuteľné veci a ktoré v návrhu označil miestom ich umiestnenia s tým, že vo vzťahu k spôsobilosti predmetných vecí byť predmetom záložného práva žalobca v návrhu uviedol, že z vlastnej obchodnej činnosti žalobcu a zo zmluvného vzťahu so žalovaným (zoznam LPG staníc je prílohou zmluvy o spolupráci, ktorá je súčasťou súdneho spisu) je žalobcovi známe, že žalovaný je vlastníkom LPG staníc vymedzených označením čerpacej stanice, ulicou, na ktorej sa nachádza a mestom, v dôsledku čoho je podľa žalobcu predmet záložného práva nezameniteľný pre účely vydania súdneho rozhodnutia, resp. registrácie záložného práva. Obavu z budúceho marenia exekúcie žalobca odvodzuje od informácie od spoločníka žalovaného Y.. M. I. obsiahnutej v e-mailovej správe z júna 2022, priloženej k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa ktorej spoločník a konateľ žalovanej spoločnosti Y.. M. B. má záujem ponúknuť k predaju čerpacie stanice niektorej zo spoločností, bez prejednania valným zhromaždením s tým, že obdobne postupoval pri rokovaniach so spoločnosťou DALI TRANS, ktorá odstúpila od tohto obchodu práve z dôvodu, že predaj nebol prejednaný a schválený valným zhromaždením.

8. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že súd môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného/zabezpečovacieho

opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle v návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť tak obavu z ohrozenia exekúcie, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle , uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“.

19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení obavy z ohrozenia exekúcie zo strany žalobcu pre účely zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na veciach označených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (LPG stanice v počte 50), v prípade ktorých má ísť podľa tvrdenia žalobcu o hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o predmetnom procesnom návrhu žalobcu.

20. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017)

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že samotná žalobcom tvrdená peňažná pohľadávka voči žalovanému a s ňou súvisiaca existencia sporu nepredstavujú skutočnosti, ktoré by bolo možné bez ďalšieho kvalifikovať ako dôvod pre vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle , nemôže byť založená na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Žalobca sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 1.8.2022, ako aj v odvolaní zameral na osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie v nadväznosti na obsah e-mailovej správy, ktorú podľa svojho tvrdenia obdržal od spoločníka žalovanej spoločnosti Y.. M. I.. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so žalobcom ako navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia zastáva názor, že pre samotné rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú až také podstatné okolnosti, za ktorých sa predmetná informácia dostala do dispozičnej sféry žalobcu, pričom ale zároveň vo vzťahu k listinným dôkazom priložených žalobcom k odvolaniu, ktoré majú preukazovať históriu posielania predmetnej e-mailovej správy, je nutné uviesť, že jednoznačne

ide o dôkazné prostriedky, z ktorých podľa ich datovania nepochybne vyplýva, že ich žalobca mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho s poukazom na ustanovenie nesporne ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní, keďže v danom prípade žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal žiaden zo zákonom predpokladaných dôvodov prípustnosti novôt. Vo vzťahu k samotnému obsahu predmetnej e-mailovej správy obsahujúcej informáciu od spoločníka žalovaného Y.. M. I. sa však odvolací súd nestotožňuje so žalobcom prezentovaným výkladom jej obsahu, na ktorom žalobca založil podstatnú časť svojej odvolacej argumentácie. Žalobcom formulované konzekvencie, ktoré žalobca odvodil z obsahu predmetnej informácie a ktoré by podľa jeho názoru mali zakladať dôvodnosť ním navrhovaného zriadenia záložného práva formou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, podľa názoru odvolacieho súdu z predmetnej e-mailovej správy vyhotovenej pod menom spoločníka žalovaného Y.. M. I. nevyplývajú, a to jednak z dôvodu absencie overiteľnosti pisateľa, keďže ide o elektronickú správu bez akéhokoľvek relevantného podpisu, ale predovšetkým z dôvodu, že predmetná správa neobsahuje žiadne konkrétne informácie osvedčujúce po objektívnej stránke reálnosť a pravdivosť v nej tvrdených skutočností, ktoré by mohli objektívne zakladať existenciu bezprostrednej obavy žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko v nej nie sú uvedené žiadne konkrétne údaje aspoň o predpokladaných termínoch tvrdeného plánovaného predaja LPG staníc spoločníkom a konateľom žalovaného Y.. M. B., o predpokladanom rozsahu takéhoto plánovaného predaja (t.j. počet a identifikácia LPG staníc, ktorých by sa mal tvrdený plánovaný predaj týkať), o označení spoločnosti alebo spoločností, vo vzťahu ku ktorým spoločník žalovaného Y.. M. I. disponuje informáciou, že by s nimi mal druhý spoločník a zároveň konateľ žalovaného Y.. M. B.J. v tomto smere rokovať ohľadom budúceho predaja vecí spôsobilého reálne ohroziť oprávnené záujmy žalobcu, v dôsledku čoho predmetnú e-mailovú správu s takýmto vágnym a nekonkrétnym obsahom bez akejkoľvek aspoň čiastočnej verifikovateľnosti v nej uvádzaných tvrdení nemožno na základe jej objektívneho posúdenia kvalifikovať ako dôkaz relevantne osvedčujúci existenciu konania žalovaného takej intenzity po kvalitatívnej i kvantitatívnej stránke, ktorá by zakladala dôvodnosť žalobcom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Pri vydaní uznesenia o zabezpečovacom opatrení vo všeobecnosti platí, že ide o opatrenie mimoriadneho charakteru, ktorého potreba nariadenia musí byť osvedčená minimálne s vysokou pravdepodobnosťou, čomu však žalobcom predložený dôkaz v podobe predmetnej e-mailovej správy nezodpovedá. Na vyššie uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani žalobcom v odvolaní deklarovaný preventívny charakter zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko aj v prípade akceptácie prevenčného charakteru nemožno upustiť od požiadavky presvedčivosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z objektívneho hľadiska, keď reálnosť obavy navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že exekúcia bude ohrozená, musí byť osvedčená minimálne s vysokou pravdepodobnosťou, k čomu však v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené zo strany žalobcu nedošlo, keďže ako jediný dôkaz žalobca k návrhu pripojil e-mailom obdržanú informáciu obsahujúcu len nekonkrétne tvrdenie o krokoch, ktoré majú byť plánované zo strany konateľa žalovaného a táto informácia nebola podložená žiadnymi ďalšími dôkazmi, ktoré by tieto tvrdenia aspoň v rovine zodpovedajúcej osvedčeniu akýmkoľvek spôsobom potvrdzovali. S poukazom na ustanovenie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v predmetnom návrhu neargumentoval žiadnymi skutočnosťami, ktoré by osvedčovali nepriaznivú ekonomickú situáciu na strane žalovaného, ktorá by mohla mať vplyv na prípadnú budúcu exekúciu v prípade judikovania žalobcom tvrdenej pohľadávky vo výške 100.972,50 eura s príslušenstvom. Pre účely zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením je nevyhnutné existenciu obavy z ohrozenia exekúcie posudzovať komplexne s prihliadnutím na celkový hospodársky, majetkový a finančný stav žalovaného a na to nadväzujúcu existenciu exekvovateľného majetku s ohľadom na zákonom predpokladané spôsoby vykonávania exekúcie.

22. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, ktorou spochybňuje záver súdu prvej inštancie súvisiaci s premenou majetku žalovaného na ľahko likvidné peňažné prostriedky, odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje jej irelevantnosť bez akejkoľvek spôsobilosti bez ďalšieho osvedčiť dôvodnosť nariadenia žalobcom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca sa v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril ani k súdom prvej inštancie konštatovanému neosvedčeniu predpokladu proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď súd prvej inštancie v napadnutom uznesení spochybnil proporcionalitu medzi majetkom žalovaného, ktorý žalobca požaduje postihnúť zriadením záložného práva (50 LPG staníc) a medzi peňažnou pohľadávkou žalobcu vo výške 100.972,50 eura, nakoľko žalobca neosvedčil ani približnú hodnotu jednotlivých čerpacích staníc. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní poukázal len na platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 15.8.2022 pod sp. zn. , ktorým bol žalovaný zaviazaný na povinnosť

uhradiť žalobcovi pohľadávku 221.097,79 eura s príslušenstvom. Skutočnosť týkajúca sa vydania platobného rozkazu v inom spore a v súvislosti s inou pohľadávkou než je peňažná pohľadávka žalobcu, ktorej sa zabezpečenie navrhované v tomto konaní týka, je bez akejkoľvek relevancie k osvedčeniu proporcionality v danom prípade, keďže v nadväznosti na predmetný návrh na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení možno otázku proporcionality výšky zabezpečovanej pohľadávky k rozsahu majetku dotknutého sudcovským záložným právom skúmať výlučne vo vzťahu k peňažnej pohľadávke žalobcu vo výške 100.972,50 eura s príslušenstvom.

23. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na nedostatočné vymedzenie predmetu zálohu v predmetnom návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, v ktorom žalobca bez akéhokoľvek osvedčenia tvrdených skutočností uviedol, že v prípade LPG staníc v počte 50 ide o hnuteľné veci, v nadväznosti na čo odvolací súd poukazuje na definíciu „stavby“ obsiahnutú v ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) s tým, že bez bližšieho opisu žalobcom navrhovaného predmetu záložného práva (ktorý opis v predmetnom návrhu žalobcu absentuje) nie je možné bez ďalšieho akceptovať ani tvrdenie žalobcu o právnom režime predmetných LPG staníc ako hnuteľných vecí, ktoré navyše podľa názoru odvolacieho súdu ani neboli žalobcom jednoznačným a nezameniteľným spôsobom identifikované, keďže žalobca ich v návrhu označil v zásade len miestom ich umiestnenia, avšak takáto forma identifikácie hnuteľnej veci by strácala svoju relevantnosť vo vzťahu k prípadnému výkonu rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení samotným premiestnením dotknutých vecí. Zároveň je nutné konštatovať, že žalobca relevantným spôsobom v návrhu neosvedčil ani vlastnícke právo žalovaného ku všetkým päťdesiatim LPG staniciam, ku ktorým žalobca navrhoval zriadenie záložného práva vo svoj prospech, keďže v návrhu vo vzťahu k tejto otázke iba uviedol, že mu je z vlastnej obchodnej činnosti a zo zmluvného vzťahu so žalovaným známe vlastníctvo žalovaného k predmetným LPG staniciam s tým, že zoznam LPG staníc tvorí prílohu zmluvy o spolupráci, ktorá je súčasťou súdneho spisu. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na žalobcom predloženú „Prílohu 1 Zoznam LPG staníc“ ku Zmluve o spolupráci pri prevádzkovaní LPG staníc LAMPOGASU v sieti čerpacích staníc OMV zo dňa 16.8.2016, ktorá príloha je založená v súdnom spise na č. l. 8 a v ktorej je uvedených len 40 LPG staníc, z ktorých niektoré ani nie sú miestom ich umiestnenia totožné s LPG stanicami, ktoré majú tvoriť predmet zálohu v zmysle návrhu žalobcu (napríklad LPG stanica v meste Partizánske).

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správne potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).