Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-39-2014.pdf
PDF · 103.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8P/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. H., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: S.. S. F., J.. XX.XX.XXXX, G. V. X. Č.. XXX, zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4 a otca: X. H., J.. XX.XX.XXXX, G. V., Y.. I. Č.. XXXX/X o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/276/2007-22 zo dňa 21.11.2007 nasledovne:
Otec maloletého dieťaťa X. H., J.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý platiť na maloletú H. H., J.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 90,- Eur mesačne od 01.03.2014, vždy do 20.- eho dňa toho ktorého mesiaca, vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2014 do 31.12.2014 vo výške 236,10 Eur je otec dieťaťa p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 12.02.2014 podala matka maloletého dieťaťa na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného na maloletú H. na 150,- Eur mesačne od 01.03.2014 vzhľadom na zvýšené výdavky maloletej. Otec maloletej s návrhom nesúhlasil, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhoval zvýšenie výživného.
Súd po prečítaní návrhu na začatie konania a písomných vyjadrení účastníkov konania vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka, výsluchom svedkov K. Š., J.. XX.XX.XXXX M. X. H., J.. XX.XX.XXXX, ako aj prečítaním listinných dôkazov - rodného listu maloletého dieťaťa, správ kolízneho opatrovníka zo dňa 31.03.2014, 09.09.2014 a 05.01.2015, odpovedí na lustrácie rodičov dieťaťa v Sociálnej poisťovni, potvrdenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava zo dňa 27.02.2014, potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu Revúca zo dňa 04.03.2014, potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 06.03.2014, 07.03.2014, 14.08.2014, 19.08.2014, 20.08.2014, 26.08.2014, 10.12.2014 a 11.12.2014, potvrdení Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 06.03.2014 a 03.12.2014, potvrdenia obchodnej spoločnosti SBS Berkut s.r.o. o príjme otca dieťaťa zo dňa 04.03.2014, oznámení obchodnej spoločnosti SBS Berkut s.r.o. zo dňa 24.10.2014 a 04.12.2014, mzdových listov otca dieťaťa za roky 2013 a 2014, žiadosti otca dieťaťa o skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.08.2014, dohody o skončení pracovného pomeru otca dieťaťa zo dňa 15.08.2014, správy Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej zo dňa 14.04.2014 a
29.09.2014, správy obce Hucín zo dňa 24.04.2014, správa Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 23.04.2014, potvrdení Nemocnice s poliklinikou, n.o. Revúca o príjme matky dieťaťa zo dňa 04.03.2014, 01.12.2014 a 02.12.2014, mzdových listov matky dieťaťa za roky 2013 a 2014, výplatných pások matky dieťaťa za máj 2014, jún 2014 a júl 2014, správy Evanjelického gymnázia Tisovec o maloletej zo dňa 04.03.2014, potvrdenia Evanjelického gymnázia Tisovec o školských výdavkoch maloletej zo dňa 04.03.2014, cestovných lístkov, internetového výpisu z cestovného poriadku, popisu podmienok stravovania a školských poplatkov, príjmových pokladničných dokladov, kópií pokladničných bločkov, rozpisu platieb matky dieťaťa spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., dodatku zmluvy o združenej dodávke plynu, informácie ČEZ Slovensko, s.r.o. o novej zmluve o dodávke elektriny, akceptácie spoločnosti Axa investičná spoločnosť, a.s. rámcovej zmluvy progress, zmluvných podmienok poistenia, zmluvy o poskytovaní verejných služieb s dodatkom, výpisov z účtu manžela navrhovateľky, zmluvy o pôžičke otca dieťaťa, výzvy Stavebného bytového družstva Revúca adresovanej otcovi dieťaťa na úhradu nedoplatku, oboznámením sa s celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/529/2001, 7P/93/2010 a pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/276/2007 a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 3C/529/2001-18 zo dňa 11.12.2001 bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené, pričom súd zároveň schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bola maloletá H. zverená do výchovy matky. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej Klaudii bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/276/2007-22 zo dňa 21.11.2007 tak, že otec dieťaťa bol zaviazaný platiť na maloletú výživné vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk) mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky dieťaťa. V čase tejto poslednej úpravy výživného mala maloletá 9 rokov a navštevovala základnú školu. Rodičia maloletej nemali žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti, obaja boli zamestnaní a podľa svojich vyjadrení na pojednávaní mala matka dieťaťa priemerný čistý mesačný príjem cca 280,- Eur (8.500,- Sk) a otec dieťaťa cca 400,- Eur (12.000,- Sk).
Podľa správy kolízneho opatrovníka žije matka v spoločnej domácnosti s manželom a maloletými deťmi. Žijú v kompletne zariadenom rodinnom dome pozostávajúcom zo štyroch izieb, kuchyne a sociálneho zariadenia. V obydlí je zavedená voda i elektrina, hygiena je na veľmi dobrej úrovni. Šetrením neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú Klaudiu. Maloletá navštevuje druhý ročník Evanjelického gymnázia v Tisovci, do školy cestuje denne. Vo voľnom čase navštevuje jazykové krúžky a divadelný krúžok.
Z listinných dôkazov súd zistil, že matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v Nemocnici s poliklinikou, n.o. Revúca, do apríla 2014 bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur. V apríli 2014 opäť nastúpila do zamestnania, kde jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od mája 2014 do októbra 2014 bol 537,39 Eur. Od 15.12.2014 je poslankyňou obecného zastupiteľstva v Revúckej Lehote. Poberá prídavky na deti vo výške 47,04 Eur, iné dávky nepoberá. Otec maloletého dieťaťa bol zamestnancom obchodnej spoločnosti SBS Berkut s.r.o., jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od februára 2014 do júla 2014 bol 436,02 Eur. Jeho pracovný pomer zanikol na základe dohody dňa 15.08.2014. V žiadosti o skončenie pracovného pomeru otec maloletej uviedol, že sa mu “nepodarilo predĺžiť platnosť preukazu odbornej spôsobilosti typu S, ktorá je na výkon jeho pracovnej činnosti potrebná. Od marca 2014 sa nevedel prihlásiť do kurzu k získaniu uvedeného preukazu z dôvodu, že poskytovatelia na okolí tento kurz neotvárali.“ Podľa potvrdení spoločnosti SBS Berkut s.r.o. vykonal otec maloletej v ich školiacom zariadení odbornú prípravu v októbri 2014, skúška odbornej spôsobilosti typu S sa konala 11.11.2014, na ktorej menovaný neuspel. V ich spoločnosti sa predtým vykonávala uvedená skúška v januári 2014, na túto sa otec maloletej nemohol prihlásiť z dôvodu platnosti jeho preukazu odbornej spôsobilosti viac ako 6 mesiacov pred skončením doby platnosti. V súčasnosti je otec maloletej poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške 214,30 Eur a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca. Obaja rodičia maloletej vlastnia nehnuteľnosti, ako aj motorové vozidlá.
Z potvrdení Evanjelického gymnázia Tisovec súd zistil, že základné výdavky maloletej v škole v školskom roku 2013/2014 boli nasledovné: školné 130,- Eur ročne, 2 učebnice anglického jazyka spolu 90,50 Eur, strava 30,- Eur mesačne, príspevok na stužkovú 5,- Eur mesačne. Cestovné do školy (jednosmerne) sa pohybuje v rozpätí 0,80 Eur - 1,20 Eur.
Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že návrh podala z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného je maloletá staršia, v súčasnosti navštevuje gymnázium v Tisovci, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ročné školné je 130,- Eur, mesačne platí za cestu 40,- Eur a za obedy 30,- Eur. V škole je potrebné kupovať učebnice, platí mesačne na stužkovú po 6,- Eur, do triedneho fondu po 5,- Eur. Ďalej platí maloletej telefón po 8,50 Eur, kupuje jej šaty, kozmetiku a pod.. Maloletá má problémy s pleťou, niekedy jej preto kupuje špeciálnu kozmetiku. Má tiež problémy so zrakom, museli jej kúpiť okuliare. Otec dieťaťa má uhradené výživné do konca roka 2014 po 66,39 Eur. Ona do apríla 2014 bola na rodičovskej dovolenke, jej príjmom bol len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. V apríli nastúpila opäť do práce, je zamestnaná v Nemocnici s poliklinikou, n.o. Revúca. Stala sa poslankyňou obecného zastupiteľstva v Revúcej Lehote, z tejto funkcie nemá príjem. Vlastní dom a auto, splácajú hypotéku. Má vyživovaciu povinnosť k dcére Simone, ktorá má 3 roky. Otec maloletej má vyšší životný štandard, ako tvrdí, načierno opravuje autá.
Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko nemá príjem na uhrádzanie vyššieho výživného, nie je schopný platiť viac, ako bolo naposledy určené. Do augusta 2014 bol zamestnaný, jeho príjem bol zhruba 310,- Eur mesačne. Po skončení pracovného pomeru je ich príjmom len jeho podpora a manželkina materská. Jeho pracovný pomer bol skončený dohodou z dôvodu, že nemal požadovanú odbornú spôsobilosť. Skúšky na získanie odbornej spôsobilosti robieval jeho zamestnávateľ. Robia sa aj v Košiciach a pod., ale tam by musel prespať, mal by s tým výdavky. Jeho zamestnávateľ mu sľúbil, že mu zabezpečí vykonanie tejto skúšky, neskôr mu ale bolo oznámené, že k skúške nedôjde. Celý proces v súvislosti so skúškou trvá zhruba 2 mesiace. Keď mu bolo oznámené, že skúška u jeho zamestnávateľa nebude, tak už si nestihol skúšku urobiť. Po opätovnom získaní tejto spôsobilosti by chcel pokračovať v zamestnaní u pôvodného zamestnávateľa. Nie je pravda, že by mal príjem z opravovania áut. Jeho otec má sústruh a opravuje autá. Túto činnosť robí jeho otec, on mu iba pomáha, je to jeho hobby. Má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti a to na 4-ročnú Viktóriu a na syna Ladislava, ktorý má 1,5 roka. Jeho manželka je na materskej. Výživné na maloletú má uhradené do konca roka 2014 po 66,39 Eur. Keď maloletá o niečo požiada, tak jej to kúpi. Kúpil jej aj značkové oblečenie. Matka dieťaťa má vyšší životný štandard, jej manžel má vyšší príjem.
Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhoval zvýšenie výživného, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa. Maloletá je v súčasnosti žiačkou 1. ročníka strednej školy a s tým, sú spojené aj zvýšené výdavky.
Svedok K. Š. v rámci svojej výpovede uviedol, že otec maloletej pracuje v Jelšave v SBS-ke a tiež pracuje pri otcovi, kde mu pomáha s opravou áut. Jemu auto opravoval dvakrát. Nepočul, že by za to od niekoho zobral peniaze, ani od neho nevzal. Pozná ľudí, ktorým robil autá, ale nepočul, že by mal z toho otec dieťaťa príjem.
Z výpovede svedka X. H., otca odporcu, súd zistil, že svedok vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti predaja vín a údržby a opravy áut. Otec maloletej pracoval v Berkute, čo je SBS-ka, zarábal okolo 300,- Eur, iný príjem nemal. On vypomáhal finančne jemu, dcére, aj vnúčatám. Kým bol syn zamestnaný, robil na 12-hodinové smeny, občas prišiel k nemu a pomohol, čo vedel. Aj keď už nepracuje, chodí mu pomáhať. Oprava áut bola pre kamarátov, napr. murári mu s niečím pomohli a on ako protislužbu im robil údržbu áut. Otec maloletej z tejto činnosti nemal žiaden príjem.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 62 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri rozhodovaní o zmene rozsudku upravujúceho vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je súd povinný skúmať zmeny pomerov, ktoré nastali od jeho právoplatnosti. Zmena musí spočívať v takých okolnostiach, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom a majú rozhodujúci vplyv na úpravu vyživovacej povinnosti. V prípade, ak došlo k takejto zmene pomerov, súd upraví vyživovaciu povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu, pričom zohľadní odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča.
Súd v zmysle § 75 zákona o rodine prihliadne na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča dieťaťa aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Toto ustanovenie umožňuje súdu vychádzať nie z faktického (skutočného) príjmu rodiča, ale zakotvuje potencionalitu príjmu, ako východisko pre úpravu vyživovacej povinnosti. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy maloletého dieťaťa, ktorý umožňuje hodnotiť nielen reálne pomery rodiča, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, v prípade ktorej prichádza do úvahy uplatnenie tohto princípu, je napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej rodič dosahuje nižší príjem, alebo prípad, keď rodič bez závažného dôvodu ukončí pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie, ako aj skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Ak sa teda rodič maloletého dieťaťa vzdá svojho skoršieho zamestnania, v dôsledku čoho sa dostane do situácie, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, resp. nezvýšenie výživného, súd skúma, či k tejto okolnosti došlo z vážneho dôvodu. Ak nie, súd túto okolnosť neberie do úvahy a vychádza z príjmu rodiča dieťaťa, ktorý mal pred stratou zamestnania. Táto zásada potencionality je zakotvená pri úprave výživného, nakoľko ide o citlivú otázku. Maloleté dieťa si samo nemôže uspokojiť svoje potreby, a teda je výlučne na jeho rodičoch, aby mu tieto potreby zabezpečili prostredníctvom výživného. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je zákonnou povinnosťou rodiča do času, kým nie je dieťa schopné samostatne sa živiť. Je predovšetkým na rodičovi, aby si vytvoril také podmienky, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu a tak zabezpečiť jeho riadny vývoj. Ak dôjde k stretu práva dieťaťa na zabezpečenie jeho ochrany, jeho práva na harmonický rozvoj a práva na zabezpečenie jeho potrieb a na druhej strane práva rodiča na slobodnú voľbu povolania, práva vzdať sa zamestnania, príp. práva vzdať sa príjmu alebo majetkovej výhody, súdna ochrana sa priznáva práve právu dieťaťa.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa. V porovnaní s obdobím poslednej úpravy výživného na maloletú H. došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane oboch rodičov a to nasledovne: Maloletá mala v čase poslednej úpravy výživného cca 9 rokov a bola žiačkou základnej školy, v súčasnosti má cca 16 rokov a navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska. So zvýšením veku, ako aj so štúdiom na strednej škole sú spojené vyššie výdavky dieťaťa. Pokiaľ ide o výdavky maloletej, súd vychádzal z toho, že mesačné výdavky na maloletú sú v priemere okolo 250,- Eur mesačne. Maloletá má bežné výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu a pod., ako aj školské výdavky a to predovšetkým cestovné do školy, školné, vyššie popísané poplatky v škole, výdavky na školské výlety a nákup niektorých učebníc.
K zmene pomerov došlo i u rodičov dieťaťa. Matka dieťaťa je v súčasnosti zamestnaná a má priemerný čistý príjem zhruba 530,- Eur mesačne. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k maloletej N. vo veku troch rokov. Otcovi maloletej vznikli od poslednej úpravy výživného ďalšie vyživovacie povinnosti a to k dvom maloletým deťom vo veku 2 a 4 rokov. Otec maloletej je v súčasnosti nezamestnaný. Súd ale pri určovaní výživného vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa, čo je cca 430,- Eur. Stratu zárobku otca maloletého dieťaťa nemožno zohľadniť, keďže otec dieťaťa prišiel o príjem z vlastnej viny a bez vážneho dôvodu, musí preto platiť výživné na maloleté dieťa v takej výške, akoby k strate zamestnania nedošlo. Je potrebné zabezpečiť ochranu práv maloletého dieťaťa, ktoré by bolo znevýhodnené v dôsledku skončenia pracovného pomeru jeho otca, ktoré sám zapríčinil. Dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru bola strata odbornej spôsobilosti, ktorú si otec maloletej neobnovil pred koncom pracovného pomeru. Otec maloletej sa rozhodol skúšku na opätovné získanie tejto spôsobilosti urobiť u vtedajšieho zamestnávateľa, a keďže sa táto skúška nerealizovala, ukončil svoj pracovný pomer dohodou. Súd má za to, že otec maloletej si mohol urobiť uvedenú skúšku aj inde ako u svojho zamestnávateľa, ako to i sám vo svojej výpovedi uviedol, hoci v takom prípade by s uskutočnením skúšky vznikli vyššie výdavky, keďže by miesto výkonu skúšky bolo vzdialené od jeho bydliska. V takomto prípade by ale nedošlo k strate jeho zamestnania. Otec maloletej mal možnosť obnoviť si odbornú spôsobilosť potrebnú na zotrvanie v jeho zamestnaní, túto si neobnovil z vlastnej viny, a tým zapríčinil stratu svojho zamestnania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vychádzal z príjmu otca dieťaťa, ktorý dosahoval pred skončením pracovného pomeru v súlade s § 75, ods. 1, druhou vetou zákona o rodine a na základe takýchto jeho príjmových pomerov mal za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné, ako bolo naposledy určené. Iný príjem otca maloletej nebol napriek tvrdeniam navrhovateľky preukázaný. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by otec maloletej mal akýkoľvek príjem z opravovania áut, pri ktorých pomáha svojmu otcovi.
Pri určovaní výšky výživného súd zvážil potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa odrážajú v jeho výdavkoch, prihliadol na schopnosti, možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov maloletej a na skutočnosť, že matka dieťaťa si plní zákonnú povinnosť vyživovať i osobnou starostlivosťou o maloletú.
Pokiaľ ide o matkou navrhovanú výšku výživného 150,- Eur mesačne, túto výšku nepovažoval súd za primeranú. Po zvážení pomerov otca dieťaťa dospel súd k záveru, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné v tejto výške, keďže mu to neumožňuje výška jeho príjmu, z ktorého musí okrem plnenia vyživovacej povinnosti k maloletej H. plniť i vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a zabezpečovať svoje základné potreby. Súd mal za to, že výživné vo výške 90,- Eur mesačne bude pokrývať dostatočne veľkú časť nákladov maloletej. Platenie výživného v tejto výške je navyše v schopnostiach a možnostiach otca dieťaťa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/276/2007-22 zo dňa 21.11.2007 a zaviazal otca platiť na maloletú H. výživné vo výške 90,- Eur mesačne od 01.03.2014 (čo je dátum po podaní návrhu na začatie konania). Zároveň súd uložil otcovi maloletej povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 01.03.2014 do 31.12.2014. Otec maloletej v tomto období uhrádzal výživné po 66,39 Eur, zročné výživné za toto obdobie tak predstavuje sumu 236,10 Eur. Otec maloletej je povinný túto sumu uhradiť v mesačných splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Poučenie:
Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva na odvolanie, nemajú právo podať proti tomuto rozsudku odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva na odvolanie proti rozsudku nevzdali, môžu proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.