Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-946-2010.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/946/2010
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: A. P., M..N.., N. N. H. XX, XXX XX G., IČO: 35 838 825, zastúpeného: HMG&PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 proti povinným: 1.) S. K., J.. X.X.XXXX, G. XXX XX K. XX, Q.M. N., 2.) S. K., J.. X.X.XXXX, G. XXX XX K. XX, Q. N., 3.) D. Q., J.. X.X.XXXX, G. XXX XX K. XXX, Q. N. a 4.) S. Q., J.. XX.X.XXXX, G. XXX XX K. XX, Q. N. pre vymoženie sumy 1.138,96 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.: EX 12658/10 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.: EX 12658/10 sa z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 75,83 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 30.8.2010 na Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60 návrh na vykonanie exekúcie proti povinným pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.138,96 eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu v Poprade sp. zn.: Ro 1495/94 z 22.11.1994 a pre vymoženie trov exekúcie.
7.12.2010 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
Spoločným podaním doručeným súdu dňa 15.4.2014 podali všetci povinní návrh na zastavenie exekúcie, a to z dôvodu premlčaného exekučného titulu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Základným procesným predpokladom pre výkon exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - exekučný titul. Jeho existenciu, riadne náležitosti, právoplatnosť a vykonateľnosť, súd preskúma ešte pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v zmysle ust. § 41 ods. 1 EP v tomto konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Poprad sp. zn.: Ro 1495/94 z 22.11.1994, ktorým súd uložil povinným zaplatiť oprávnenému sumu 39.170,- Sk so 6 % úrokom z omeškania od 17.8.1994 do zaplatenia a trovy konania vo výške 1.664,- Sk, a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu oprávnenému s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných povinných. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.12.1994.
Z obsahu spisu je zrejmé, že samotný návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 30.8.2010, čo nespochybniteľne je po zákonnej 10-ročnej prelmčacej dobe, keďže tá plynula od 15.12.1994 do 15.12.2004.
Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Napriek skutočnosti, že judikovaná pohľadávka oprávneného v rámci desaťročnej premlčacej lehoty nebola uspokojená, oprávnený v rámci tejto lehoty nepodal návrh na vymoženie predmetnej pohľadávky, preto uplynutím tejto lehoty síce nedošlo k zániku práva oprávneného, avšak vzhľadom k úspešne uplatnenej námietky premlčania všetkými povinnými, došlo k zániku práva predmetnú pohľadávku vymáhať núteným spôsobom.
Má sa za to, že skutočnosť hmotného práva (vznesenie námietky premlčania) spôsobila, že exekučný titul formálne existuje, pohľadávka nezaniká, len sa oslabuje, teda vznesením úspešnej námietky premlčania nie je vynútiteľná exekúciou.
V prejednávanej veci aplikoval súd i právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený rozsudkom 4 Cdo/222/2005, podľa ktorého, premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku dochádza k premlčaniu práva na dohodnuté úroky z omeškania za nesplnenie hlavného záväzku vo forme určeného percenta za určitý časový úsek (t.j. narastajúcim spôsobom za pokračujúce omeškanie), a to za dobu omeškania nasledujúcu po premlčaní hlavného záväzku.
Možno konštatovať, že z akcesorickej povahy úrokového záväzku možno vyvodiť, že jeho osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj úrokový záväzok, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. Iný výklad by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku, prostredníctvom úrokov z omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania. Z toho vyplýva, že ak sa dlžník môže brániť proti rozhodnutiu o splnenie hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti uplatneniu práva na úroky z omeškania za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. To znamená, že záväzok platiť úroky z omeškania ako akcesorický zabezpečovací záväzok sleduje osud hlavného záväzku.
Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právny následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na výkon exekúcie po zániku práva predmetnú pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní, má sa za to, že oprávnený zavinil nielen samotné zastavenie, ale i vedenie tejto exekúcie, preto je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy súdneho exekútora.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 75,83 eur a súd sa s ich výškou v plnom rozsahu stotožnil.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len "cit. vyhlášky") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal odmenu súdneho exekútora z nasledujúcich položiek:
- odmena 33,19 eur
- hotové výdavky 30,- eur
- 20 % DPH 12,64 eur
Trovy exekúcie spolu 75,83 eur
Náhrada hotových výdavkov pozostáva z poštovného, a to žiadosť o udelenie poverenia 1,30 eur; upovedomenie o začatí exekúcie 4 x povinní - 4x1,60 eur; upovedomenie o ďalších trovách exekúcie
- 4 x povinní - 4x1,60 eur, exekučný príkaz - celkovo - 9x1,60 eur; odpoveď na výzvu - vyčíslenie trov exekúcie - 1,50 eur, teda v celkovej výške 30,- eur.
Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky, preto ich priznal v plnej výške.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Proti výrokom III. a IV. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné. /§ 202 ods. 2 O.s.p./