Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CbZm/148/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: MC production s.r.o., so sídlom Novonosická 40/1650, 020 01 Púchov, IČO: 36 344 958, právne zastúpený: L&B Legal Services s.r.o., Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti odporcovi: Ž. Q., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený: JUDr. Michaela Řiháková Kojtalová, advokátka, Hlinská 40, 010 01 Žilina, o zaplatenie 17.000,- eur s príslušenstvom, o námietkach odporcu takto

rozhodol:

Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č.k. -14 zo dňa 15.05.2013 p o n e c h á v a v celom rozsahu v platnosti.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy námietkového konania vo výške 468,58 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 22.02.2013 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 17.000,- eur, 6% úrok zo sumy 17.000,- eur od 01.01.2013 do zaplatenia, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zo zmenkovej sumy, t. j. 56,67 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Žalobu navrhovateľ odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky bez protestu vystavenej odporcom dňa 18.05.2012 v Žiline, na základe ktorej sa odporca zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa ku dňu 31.12.2012 sumu 17.000,- eur. Napriek splatnosti zmenky odporca ani napriek výzve na zaplatenie dlhu svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnil.

S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu originál vlastnej zmenky opísanej v návrhu.

V zmysle návrhu a predloženého dôkazu Okresný súd Žilina zmenkovým platobným rozkazom č.k. -14 zo dňa 15.05.2013 v celom rozsahu vyhovel žalobe.

V zákonom stanovenej 3-dňovej lehote podal odporca proti vyššie označenému zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré odôvodnil tým, že z obsahu žalobného návrhu nie je zrejmý právny dôvod uplatneného zmenkového záväzku. Odporca uviedol, že navrhovateľ síce nie je povinný v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu tento uvádzať, avšak odporca má za to, že medzi navrhovateľom a odporcom označeným v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p. s použitím § 75 zákona zmenkového a šekového, nie je žiadny právny dôvod vôbec daný, resp. medzi navrhovateľom a označeným odporcom neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by mala uplatnená zmenka kryť. Odporca

má za to, že navrhovateľ nepreukázal, aký konkrétny kauzálny vzťah uplatnená zmenka kryje, neexistuje reálny občianskoprávny, alebo obchodnoprávny vzťah medzi navrhovateľom a v návrhu označeným odporcom, a preto považuje odporca zmenku medzi účastníkmi konania vystavenú bez právneho dôvodu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 28.10.2013 poukázal na abstraktnosť zmenky, z ktorej vlastnosti typickej pre zmenku vyplýva, že vznik zmenkových vzťahov a ich uplatnenie zákon neviaže na žiadne iné okolnosti, ako na splnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov. Navrhovateľ má za to, že odporca využil inštitút námietok, aby sa vyhol plneniu svojej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Tvrdenie odporcu, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by mala uplatnená zmenka kryť, navrhovateľ označil za absolútne irelevantné .

Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcom účastníkov, výsluchom navrhovateľa a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca odporcu zotrvával na podaných námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu a písomnom vyjadrení odporcu zo dňa 27.11.2014, v ktorom poukázal na obsah zákonného ustanovenia § 495 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ povinný preukázať dôvod záväzku. Odporca má za to, že obrana navrhovateľa opierajúca sa o tvrdenú abstraktnosť zmenky ako cenného papiera nezbavuje navrhovateľa vzhľadom na námietku odporcu povinnosti preukázať kauzu, ktorá by mala kryť zmenku, ktorú navrhovateľ uplatnil na súde, a teda uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Odporca má za to, že námietka neexistencie kauzy, ktorá by mala kryť zmenku uplatnenú navrhovateľom na súde, prenáša dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností na navrhovateľa, ktorý túto procesnú povinnosť doposiaľ nesplnil. Námietka neexistencie kauzy je prípustná a navrhovateľ zatiaľ nepreukázal, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, a že by zmenka nebola vystavená bezdôvodne.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že zmenka ako cenný papier patrí medzi právne úkony obligatórne abstraktné. Navrhovateľ má za to, že nie je povinný preukazovať kauzu, ku ktorej sa zmenka viaže. Napriek uvedenej skutočnosti navrhol vypočuť k veci navrhovateľa k podanej námietke, a teda k okolnostiam, ktoré boli podkladom vystavenia zmenky.

Navrhovateľ uviedol, že vystavená zmenka súvisí so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa 15.02.2012 pod označením promotérska zmluva, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal pre odporcu zorganizovať koncert skupiny Elán v Liberci podľa dojednaných zmluvných podmienok. Z tejto zmluvy vznikol peňažný nárok navrhovateľa voči odporcovi vo výške 34.000,- eur, ktorý bol zabezpečený vlastnou zmenkou znejúcou na sumu 17.000,- eur vystavenou odporkyňou a ďalej zmenkou na sumu 17.000,- eur vystavenou manželom odporkyne. Odporkyni z uzatvorenej promotérskej zmluvy vyplynuli finančné záväzky voči navrhovateľovi, ktoré si v dojednanej lehote nesplnila. Navrhovateľ preto pristúpil k zabezpečeniu svojich finančných nárokov vlastnou zmenkou vystavenou odporkyňou, z ktorej v tomto konaní uplatňuje žalovaný nárok.

Z vykonaného listinného dôkazu - prečítaním zmenky súd zistil, že odporca vystavil vlastnú zmenku bez protestu dňa 18.05.2012 v Žiline, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť na rad MC production, s.r.o., t. j. navrhovateľa sumu 17.000,- eur splatnú vo VÚB, a.s. na označené číslo účtu banky. Odporca je na zmenke označený menom, priezviskom, adresou, rodným číslom a zmenka je odporcom vlastnoručne podpísaná.

Podľa §-u 175 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých

musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Podľa ods. 4 cit. zák. ust., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

Podľa čl. I. §-u17 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa článku I. §-u 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť, 5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. §-u 77 ods. 1 druhej časti tohto zákona, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa čl. I. §-u 78 ods. 1 druhej časti tohto zákona, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa čl. I. § 43 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným. Podľa čl. I. § 48 ods. 1 tohto zákona, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ ako majiteľ vlastnej zmenky vystavenej odporcom dňa 18.05.2012 si uplatnil voči odporcovi ako výstavcovi tejto zmenky priamy nárok na zaplatenie zmenkovej sumy v súlade s čl. I. § 78 ods. 1 a § 43 zákona zmenkového a šekového. V návrhu na začatie konania navrhovateľ opísal zmenku, z ktorej uplatňuje žalovaný nárok bez toho, že by uviedol kauzálny vzťah, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže. Jedinou námietkou, ktorú odporca uviedol proti zmenkovému platobnému rozkazu je tvrdenie, že zo žalobného návrhu nie je zrejmý právny dôvod uplatneného zmenkového záväzku, ktorý medzi účastníkmi ani nie je daný, nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom neexistuje žiaden právny vzťah, ktorý by mala uplatnená zmenka kryť.

K podanej námietke súd konštatuje, že ten, kto sa ako dlžník na zmenku podpíše, je zo zmenky zaviazaný aj vtedy, pokiaľ medzi ním a majiteľom zmenky neexistuje žiaden záväzkový vzťah. Vznik zmenkového záväzku zákon neviaže na žiadne iné okolnosti, ako na splnenie zákonom stanovených podmienok platnosti zmenky. Právna úprava zásadne abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Z nesporného charakteru zmenky vyplýva, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať, že povinný zo zmenky skutočne dlhuje veriteľovi zmenkovú sumu. Nedostatok kauzálneho vzťahu medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom nezakladá dôvod neplatnosti zmenkového záväzku, ale len za súčasného splnenia podmienok vymedzených v čl. I. § 17 zákona zmenkového a šekového môže predstavovať námietku, ktorá je obranou proti povinnosti platiť na túto zmenku. Nárok zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papiera predstavuje samostatný nárok, pričom zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Existencia záväzku zo zmenky

preto zásadne nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky a slúži najmä na to, aby sa navrhovateľ ako oprávnený mohol touto formou náhrady uspokojiť, ak zabezpečená pohľadávka nie je dlžníkom riadne splnená. Zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papiera vyplýva, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie záväzku tak zo zmenky, ako aj z kauzálneho vzťahu, pričom spôsob, eventuálne poradie jeho uplatnenia je na vôli veriteľa. Navrhovateľ v predmetnom konaní svoj návrh vo veci samej formuloval opisom obsahových náležitostí zmenky, z ktorej uplatnil nárok voči odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali. Tvrdenie odporcu v námietke proti zmenkovému platobnému rozkazu, že zmenka nie je spojená s kauzou, a teda že medzi účastníkmi neexistuje žiaden kauzálny vzťah, nie je spôsobilá ovplyvniť platobnú povinnosť zo zmenky, nakoľko toto tvrdenie má význam len za predpokladu súčasného tvrdenia a námietky, že napríklad zmenka bola podpísaná pod nátlakom, prípadne v omyle, teda len vo väzbe na ďalšie tvrdené námietky ako napríklad zánik dlhu ako dôvodu vystavenia zmenky, nedostatok podpisu na zmenke a podobne. Tvrdenie, že zmenka nie je spojená s kauzou, musí byť zákonite spojené s námietkou viažucou sa k vystaveniu zmenky. Pre hodnotenie relevantnosti uplatnenej námietky odporcom ako zmenkovým dlžníkom, bolo potrebné vychádzať z povahy zabezpečovacích zmeniek, ktoré primárne predstavujú dokonalý cenný papier, stelesňujúci v sebe priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok zaplatiť určitej osobe, v určenom mieste a čase zmenkovú sumu. Jednou zo základných charakteristík zmenkových vzťahov je ich abstraktná povaha, ktorá spočíva v ich formálnej a materiálnej nezávislosti na záväzku, ktorý bol príčinou ich vzniku. Dôvodom vzniku zmenky je zmenková dohoda, ktorá vytvára dôvod na vznik zmenky a vznik zmenkového záväzku, prostredníctvom ktorého sa určitá osoba zaviaže zmenkou ručiť za splnenie svojho alebo cudzieho záväzku. Z vymedzeného charakteru zabezpečovacej zmenky teda vyplýva, že obrana odporcu, ktorú formuloval v podaných námietkach, nemala vplyv na obsah záväzku zmenkového dlžníka zo zmenky plniť. Námietka neexistencie kauzálneho vzťahu medzi účastníkmi bez ďalších tvrdení nebola námietkou spôsobilou vyvolať zánik zmenkového záväzku tak, ako tento vznikol na základe vystavenej vlastnej zmenky odporcu. Postačujúcim dôvodom zmenky bola dohoda o tom, že povinnosť dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú odporca podpísal. Teda zásadne je prípustné, aby osoba, ktorá ani nie je účastníkom určitého zmluvného vzťahu, zabezpečila práva z tohto vzťahu tým, že vystaví v prospech veriteľa vlastnú zmenku. K okolnostiam vystavenia zmenky a uzavretia dohody medzi účastníkmi o vystavení zabezpečovacej zmenky odporca v podaných námietkach neuviedol žiadne tvrdenia. Teda ak odporca formuloval svoju jedinú námietku voči zmenkovému platobnému rozkazu tvrdením o neexistencii kauzálneho vzťahu medzi účastníkmi, o existencii ktorého navrhovateľ v žalobe neuviedol žiadne tvrdenia, súd vyhodnotil obranu odporcu ako právne irelevantnú. Podpisom zmenky a jej odovzdaním navrhovateľovi sa odporca stal osobou zo zmenky zaviazanou, teda dlžníkom a vznikla mu povinnosť na zmenku platiť.

Námietky podané odporcom v zákonom stanovenej lehote určujú medze námietkoveho konania. V podaných námietkach je odporca povinný vymedziť jednoznačne a nezameniteľne skutok, o ktorý sa jeho obrana opiera. Nie je možné námietky vymedziť tak flexibilným spôsobom, ktorý by umožňoval v priebehu konania uvádzať nové a odlišné skutkové tvrdenia. Pokiaľ odporca namietol, že medzi účastníkmi neexistuje žiaden kauzálny vzťah , čo zásadne nevylučuje vznik zmenkového záväzku, a súčasne neuviedol okolnosti, na základe ktorých vystavením, podpísaním a odovzdaním zmenky prevzal na seba zmenkový záväzok, je v rozpore so zákonom požiadavka odporcu, aby navrhovateľ ako majiteľ zmenky preukazoval dôvody vystavenia zmenky. Takýmto postupom by došlo k popretiu základného charakteru zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku. Napriek uvedenému navrhovateľ dostatočne objasnil a preukázal, že vystavená zmenka vychádzala z určitého reálneho základu, kauzy zmenky, a teda nešlo o prejav ľubovôle navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa potvrdzuje aj predsporová komunikácia účastníkov, keď právny zástupca odporcu navrhol vyporiadať záväzok odporcu z podnikateľskej činnosti s navrhovateľom vo výške 34.000,- eur zaplatením sumy 17.000,- eur na existujúci záväzok a sumy 2.000,- eur na náhradu trov konania v dvoch splátkach.

Vzhľadom na vyššie konštatované skutkové a právne závery súd návrh na doplnenie dokazovania výsluchom odporcu zamietol, nakoľko s prihliadnutím na zásadu koncentrácie námietkového konania, v zmysle ktorej súd môže preskúmať len tie námietky, ktoré boli podané v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a na neskôr uvádzané námietky nemôže prihliadať, výsluch odporcu nemohol prispieť k objasneniu veci. Odročenie pojednávanie za účelom vykonania dôkazu výsluchom odporcu by bolo v zrejmom rozpore s procesnou zásadou vyjadrenou v ustanovení § 6 O.s.p. v zmysle

ktorej súd postupuje v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Odporca mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. V konaní bol zastúpený procesným zástupcom. Navrhovateľom bolo v konaní dostatočne preukázané, že kauzálne vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom existovali, a to v žalovanej výške zmenkovej sumy, že vystavenie zmenky malo reálny základ, nešlo o úplne svojvoľne a bezdôvodne vystavenú zmenku. Existenciu zmenkového dlhu navrhovateľ preukázal predloženou zmenkou. Odporca v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 30.1.2013 potvrdil, že zmenky v čase podpisu boli vystavované ako zabezpečovací inštitút k existujúcemu vzťahu medzi MC production s.r.o. a p. Ž. Q., G.Č.: XXXXXXX. Teda potvrdil existenciu kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa predmetná zmenka viaže.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že napadnutý zmenkový platobný rozkaz ponecháva v celom rozsahu v platnosti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči odporcovi náhradu trov námietkového konania za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 09.01.2015 v sume 336,94 eur a režijný paušál 8,39 eur + 20% DPH, spolu 345,33 eur, náhradu cestovného za účasť na pojednávaní dňa 09.01.2015 na ceste Považská Bystrica - Žilina a späť v sume 17,19 eur (67 km x 0,183 eur + 67 km x 6,1l/100 km x 1,205 eur/1 l), náhradu za stratu času 2 začaté polhodiny spolu 27,96 eur (2 x 13,98 eur) + 20% DPH, spolu 468,58 eur.

O trovách konania do okamihu vydania zmenkového platobného rozkazu bolo rozhodnuté vo vydanom zmenkovom platobnom rozkaze, ktorý bol ponechaný v platnosti. Navrhovateľom špecifikované trovy námietkového konania súd posúdil ako uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením § 137 O.s.p. a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Náhradu trov námietkového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 468,58 eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.