Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/178/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: C. B.B., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. XXX XX R. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie: T. W., U. A. P., o zaplatenie 489,24 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 418,90 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 14. 08. 2011 do zaplatenia zastavuje.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 70,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 51,19 Eur od 14. 06. 2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 19,15 Eur od 14. 07. 2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Odporcovi sa náhrada trov v zastavenej časti konania nepriznáva.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,14 Eur a náhradu iných trov konania v sume 16,50 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Navrhovateľovi sa vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 5,80 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu.

VI. Vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia F. G. U. P., P. P. Š. M.. X, Q., I.: XX XXX XXX na strane odporcu nie je prípustné.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 11.06.2014 proti odporcovi domáhal zaplatenia celkom sumy 489,24 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 51,19 Eur od 14.06.2011 do zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19,15 Eur od 14.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 418,90 Eur od 14.08.2011 do a náhrady trov konania. Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO 35 763 469 ako postupca uzavrel s navrhovateľom ako postupníkom dňa 24.06.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol o.i. odplatný prevod pohľadávok voči odporcovi. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Odporcovi boli vystavené faktúry č. 7727975129 splatná 13.06.2011 na sumu 51,19 Eur, č. 4729984214 splatná dňa 13.08.2011 na sumu 418,90 Eur a č. 4728980769 splatná dňa 13.07.2011 na sumu 19,15 Eur. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa odporca dostal do omeškania a navrhovateľ má i nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. Odporca dlžnú sumu doteraz neuhradil.

Uznesením č. k. -49 zo 22. 12. 2014 súd ustanovil odporcovi opatrovníčku pre toto konanie na ochranu jeho práv v konaní.

Podaním zo dňa 12.11.2014 vzal navrhovateľ svoj návrh späť v časti o zaplatenie sumy 418,90 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.08.2011 do zaplatenia (titulom uplatnenej zmluvnej pokuty) a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Zo strany navrhovateľa došlo k účinnému späťvzatiu časti návrhu (o zaplatenie 418,90 Eur s príslušenstvom) pred prvým pojednávaním vo veci, a preto súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v časti o zaplatenie 418,90 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.08.2011 do zaplatenia zastavil bez zisťovania stanoviska opatrovníčky odporcu.

Predmetom konania zostal tak nárok navrhovateľa na zaplatenie 70,34 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 51,19 Eur od 14.06.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19,15 Eur od 14.07.2011 do zaplatenia ako aj náhrada trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi a na pojednávaní dňa 09.01.2015 konal v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa , ktorý neúčasť ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania a požiadali súd, aby rozhodol v ich neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z odovzdávacieho protokolu Magio Sat zo dňa 16.05.2011 je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa zriadil odporcovi službu Magio Sat a odporca sa zaviazal za ňu riadne platiť.

Opatrovníčka odporcu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko súd musí z úradnej povinnosti prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky ako aj na premlčanie. Rozhodnutie nechala na zváženie súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania.

Odporca z vyššie uvedeného zmluvného vzťahu nezaplatil celkom 3 faktúry, ktorými mu boli vyúčtované poskytnuté služby, a to: č. 7727975129 splatná 13.06.2011 na sumu 51,19 Eur, č. 4729984214 splatná dňa 13.08.2011 na sumu 418,90 Eur a č. 4728980769 splatná dňa 13.07.2011 na sumu 19,15 Eur.

Faktúrou č. 4729984214 splatnú dňa 13.08.2011 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 418,90 Eur. V tejto časti však navrhovateľ vzal svoj návrh proti odporcovi späť, a preto sa súd predmetnou zmluvnou pokutou nezaoberal.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Nakoľko sa v prejednávanej veci navrhovateľ nedomáha ničoho iného, než na čo má právo zo zmluvy uzavretej v súlade so zákonom, súd jeho žalobnému návrhu v časti nároku na zaplatenie ceny za poskytnuté verejné služby vyhovel. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca si ako užívateľ riadne neplnil svoje zmluvné platobné povinnosti, za obdobie od 14.06.2011 do 14.07.2011 mu vznikol dlh v celkovej výške 70,34 Eur. Súdu teda nezostávalo iné, ako odporcu zaviazať na úhradu dlhu, ktorý mu za uvedené obdobie vznikol.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatil a je v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková sadzba V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba V.latná od 13.04.2011 do 12.07.2011 bola 1,25 % a 13.07.2011 do 09.11.2011 bola 1,5 %, navrhovateľ má preto právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne tak, ako to požaduje v návrhu.

O trovách konania vo vzťahu k časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Navrhovateľ vzal bez odôvodnenia späť návrh v časti o zaplatenie 418,90 Eur s príslušenstvom, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a odporcovi by tak mal nahradiť trovy tejto časti konania. Nakoľko odporcovi preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a ani mu z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, odporcovi náhrada trov konania v tejto časti nepatrí.

Pokiaľ ide o trovy konania v časti o zaplatenie 70,34 Eur, súd na vec aplikoval § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu. Trovy konania navrhovateľa spočívali pritom v náhrade zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia navrhovateľa podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 59,14 Eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie veci a príprava, podanie žaloby- § 13a ods. 1 písm. a/, b/ cit. vyhlášky ), 2 x

režijný paušál á 8,04 Eur § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), a DPH 20 % (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky, 49,28 Eur x 0,20) 9,86 Eur.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 naposledy citovaného zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Pretože navrhovateľ vzal svoj návrh čiastočne späť pred prvým pojednávaním vo veci, súd mu v zmysle citovaných zákonných ustanovení vrátil zodpovedajúci súdny poplatok krátený o minimálnu sumu 6,70 Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu v zmysle § 11 ods. 6 cit. zákona. Predmetom konania pritom zostala suma 70,34 Eur s príslušenstvom, ktorá suma sa v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom, stala samostatným predmetom poplatkového úkonu, z ktorého navrhovateľovi patrí zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. Súd preto navrhovateľovi vrátil zodpovedajúcu časť súdneho poplatku v sume 5,80 Eur (zaplatený poplatok 29 Eur mínus súdny poplatok za zostávajúcu časť návrhu, ktorá bola predmetom ďalšieho súdneho konania 16,50 Eur mínus minimálna suma krátenia podľa § 11 ods. 4 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch 6,70 Eur).

K výroku VI. rozsudku:

Právny zástupca vedľajšieho účastníka - G. S. F. G. U. P., I.: XX XXX XXX, oznámil súdu dňa 30.12.2014 vstup do tohto konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na ochranu a podporu práv odporcu.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej literatúre (F. T. B. J. B.., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet

vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo

ovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 02. 2013).

Nakoľko opatrovníčka odporcu vzniesla námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, súd vyhlásil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku za neprípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.