Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-90-2022.pdf
PDF · 89.27 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/90/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 05.10.2022 pod sp. zn. 31T/73/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času roku 2007 do dňa 12.05.2022 bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR si od doposiaľ nezistených osôb a na presne nezistených miestach, najmä v Seredi zadovažoval metamfetamín a tento bez povolenia prechovával v obydlí na adrese C. D. XXX a predával ho v Nedede, Šali, Vlčanoch odberateľom E. F. od novembra roku 2021 za 20 € za 3 – 4 dávky a metamfetamín jej aj dával ako odmenu za odvoz autom, G. H. od leta roku 2017 za 30 € za pol kubíka a metamfetamín mu aj dával ako odmenu za odvoz autom v množstve 3 – 4 dávky za jednu cestu, B. I. posledných 5 rokov za 30 €/g, F. J. posledných 10 rokov za 5 € pol čiary a za 10 € celú čiaru, K. L. posledných 15 rokov za 10 €/dávka, C. M. cca pol roka za 5 €/dávka a N. M. cca 4 roky za 5 € bližšie nezistené množstvo a dňa 04.12.2021 bol u neho zaistený 1 ks zatavenej plastovej injekčnej striekačky s modrým piestom s obsahom metamfetamínu o hmotnosti 599 mg s priemernou koncentráciou 41,5 % hmotnostného, zodpovedajúceho 6 dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Za túto trestnú činnosť mu okresný súd uložil podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 4 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci: mobilný telefón Vivo A21, 64 GB, perleťový, SIM karta 4ka, XXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil i obmedzenia a povinnosti spočívajúce v zákaz užívania omamných a psychotropných látok (drog) a narábania s nimi, príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.
Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 282-284 spisu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu odvolanie obžalovaný A. B., ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ondreja Bartošoviča osobitným písomným podaním. V písomných dôvodoch odvolania po stručnej rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku v prvom rade namietal, že Okresný súd Galanta nesprávne ustálil, že obžalovanému bolo potrebné prihliadať na rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil údajnú neexistenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a naopak aplikoval § 37 písm. m) Trestného zákona. Odsúdenie staršieho dátumu totiž obžalovaný vykonal, v skúšobných dobách podmienečných odsúdení sa osvedčil. Preto je toho názoru, že súd mal na obžalovaného prihliadať ako na osobu, ktorá pred spáchaním trestného činu nebola odsúdená (resp. viedla riadny život) a teda mal aplikovať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) a nie priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m). Ďalej namietal zaradenie obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia. Dôvodil to tým, že obžalovaný nie je nenapraviteľný recidivista, ani násilník, stará sa o rodinu, ku skutku sa priznal a oľutoval ho. Preto mal podľa jeho názoru súd aplikovať § 48 ods. 4 Trestného zákona, a mal ho umiestniť do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Taktiež poukazoval na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, podľa ktorých pri obzvlášť závažných drogových trestných činoch v prípade dohody o vine a treste, alebo ,,vyhlásenia“, súdy pravidelne ukladajú minimálny stupeň stráženia. Zároveň uvádza, že štandardne sa ukladajú tresty vo výške 6 rokov a 8 mesiacov, niekedy aj nižšie, a to aj u páchateľov závažnejšej drogovej trestnej činnosti než predaj obžalovaného ,,za drobné“. Podľa jeho názoru mohol súd per analogiam ako pri dohode o vine a treste aplikovať ust. § 48 ods. 5 a rozhodnúť o inom stupni stráženia, nakoľko pri jeho použití nie je viazaný odsekmi 2 a 3. Dôvodí, že u obžalovaného sa nejedná o tak vážne trestnoprávne narušenú osobu, aby účel trestu nemohol byť dosiahnutý v ústave s najmenej prísnym stupňom stráženia. Zároveň zastáva názor, že aj minimálny stupeň by zabezpečil jeho nápravu a ochránil spoločnosť, obzvlášť v prípade, keď sa priznal, napriek množstvu nezákonností v prípravnom konaní a oľutoval svoje konanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste v časti uloženej dĺžky trestu z 8 rokov na 6 rokov a 8 mesiacov, a aby nariadil jeho výkon v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Alternatívne navrhol, aby dovolací súd zrušil výrok o treste a vrátil vec prvostupňovému súdu. Okresný prokurátor odvolanie nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa i napriek výzve okresného súdu bližšie nevyjadril. Konanie na odvolacom súde:
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava. Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že trest uložený obžalovanému je primeraný a vzhľadom k tomu navrhoval, aby odvolací súd jeho odvolanie ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomného odvolania, a žiadal, aby senát zohľadnil, všetky skutočnosti, ktoré sú uvádzané v písomnom odôvodnení odvolania a rozhodol v prospech obžalovaného. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s prednesom svojho obhajcu a nežiadal nič nedoplniť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný A. B. učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté a teda prvostupňový
súd dokazovanie, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykonal, a vykonal výlučne dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení. K napadnutému výroku o treste: Vo vzťahu k výroku o treste súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnemu záveru o tom, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, postoj obžalovaného k prejednávanej veci, ale tiež vzhľadom na jeho osobnostné charakteristiky, trestnú minulosť a účel trestu prichádzalo do úvahy pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uloženie výlučne nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to pri mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam pod spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 172 ods. 6 Trestného zákona vo výmere 8 rokov. Takto uložený trest zároveň zohľadnil tak okolnosti spáchaného skutku ( najmä s poukazom na dĺžku jeho páchania), ako aj osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, preto ho považuje aj odvolací súd za plne zodpovedajúci zásadám ukladania trestov charakterizovaných v § 34 a nasl. Trestného zákona, ako i požiadavke nielen individuálnej, ale najmä generálnej prevencie. Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, resp. že štandardne sa ukladajú tresty vo výške 6 rokov a 8 mesiacov, niekedy aj nižšie, tak odvolací súd zastáva opačný názor a to s poukazom na osobné pomery obžalovaného (ktorý bol doposiaľ už trikrát súdne trestaný, dokonca mu bol v minulosti uložený i podmienečný trest, v ktorom sa neosvedčil a následne mu bol nariadený výkon trestu), ako i fakt, že v danom prípade mu okresný súd za predmetnú trestnú činnosť uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadby (ktorá je v danom prípade 10 rokov až 15 rokov) aj napriek tomu, že páchaniu predmetnej „drogovej“ trestnje činnosti sa mal obžalovaný venovať po dobu cca 15 !!! rokov, čo nemožno považovať za neprimerane prísne, nakoľko pri osobnostných charakteristikách obžalovaného vyplývajúcich i z jeho trestnej histórie, by bolo plne dôvodným uloženie i prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti odvolací súd zvýrazňuje, že postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku môže odvolací súd zrušiť výrok o treste napadnutého rozsudku len v prípade, ak je uložený trest neprimeraný. Za neprimeraný možno považovať taký trest, ktorého druh alebo výmera je v zrejmom rozpore s hľadiskami, ktoré sú určené v zásadách pre ukladanie trestov podľa § 34 Trestného zákona. V prejednávanej veci krajský súd nepovažoval uložený trest odňatia slobody v dĺžke trvania osem rokov za neprimeraný (neprimerane prísny), nakoľko prvostupňový súd pri ukladaní trestu podľa názoru odvolacieho súdu prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery a uvážene prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, a preto sa s uloženým trestom v uvedenom rozsahu v konečnom dôsledku stotožnil aj súd druhého stupňa bez toho, aby zvažoval akúkoľvek jeho modifikáciu, prípadne zmiernenie. Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. K tomu krajský súd dodáva, že obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa, a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, resp. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, v tomto smere odvolací súd poukazuje na históriu správania sa odsúdeného, ktorý bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný a 17-krát priestupkovo prejednávaný, preto táto v žiadnom prípade nenasvedčuje skutočnosti, že by obžalovaný viedol pred spáchaním momentálne stíhanej trestnej činnosti riadny život, a preto aplikácia tohto ustanovenia by bola v jeho prípade absolútne vylúčená. V prípade odvolacej námietky obžalovaného, že okresný súd nemal zohľadniť priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, k tejto krajský súd uvádza, že v prípade priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona platí, že na predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného súdy prihliadnu, ak odsúdenie nebolo zahladené; iba v prípade, že to vo vzťahu k prejednávanému skutku umožňuje povaha predchádzajúceho odsúdenia, súd na túto okolnosť prihliadnuť nemusí. Pokiaľ ide o obžalovaného tento bol (okrem ostatných dvoch odsúdení) rozhodnutím Okresného súdu Galanta zo dňa 26.10.2004, sp. zn. SA 7 T 72/2004, uznaný vinným za trestný čin podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pričom obžalovaný bol z výkonu tohto trestu odňatia slobody podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 6 mesiacov, osvedčil sa dňa 27.07.2010. Ak sa teda obžalovaný už v minulosti dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý si síce vykonal (ako obžalovaný namietal v odvolacích námietkach), tak táto skutočnosť sama osebe nie je rozhodujúca (keďže predmetné odsúdenie nebolo zahladené), a preto nie je dôvod, aby na túto okolnosť súd neprihliadol. Pokiaľ teda ide o výrok o treste u obžalovaného A. B., krajský súd na záver rekapituluje, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval v súlade so zákonom, keď prihliadal ku všetkým okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska naplnenia účelu trestu a jeho výmery, pričom starostlivo a uvážene prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Trest uložený obžalovanému podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za zákonný a spravodlivý. Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko vzhľadom na závažnosť trestného činu (obzvlášť závažný zločin) a mieru narušenia páchateľa aj krajský súd zastáva názor, že jeho náprava a prevýchova bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. K tomu krajský súd len dodáva, že obžalovaný mal byť obligatórne zaradený do maximálneho stupňa stráženia, avšak súd prvého stupňa správne odôvodnil použitie ustanovenia § 48 ods. 4 Trestného zákona. K odvolacej námietke obžalovaného, v ktorej poukázal na to, že súd mohol per analogiam ako pri dohode o vine a treste aplikovať ustanovenie § 48 ods. 5 a rozhodnúť o inom stupni stráženia, resp. nariadiť jeho výkon v ústave s minimálnym stupňom stráženia, v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na str. 3 a 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd náležite uviedol všetky rozhodné skutočnosti, ktoré ho viedli k zaradeniu obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom ani odvolací súd nezistil dôvod na jeho zmenu. Naopak krajský súd zastáva názor, že v prípade zaradenia obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia by jeho náprava a prevýchova nebola zaručená a to z dôvodu, že na obžalovaného už v roku 2005 bolo pôsobené prostriedkami tohto ústavu, avšak účel trestu splnený nebol. Taktiež v prípade uloženia ochranného dohľadu, trestu prepadnutia veci a obmedzení a povinností obžalovanému odvolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany prvostupňového súdu a v celom rozsahu preto v ďalšom poukazuje na podrobné zdôvodnenie uvedené na str. 4 napadnutého rozsudku. Keďže v tomto smere žiadne sporné otázky zo strany obžalovaného, resp. obhajoby neboli, krajský súd nepovažoval za potrebné sa k tejto otázke bližšie vyjadrovať. Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.