Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-30-2022.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. C. XXX, o zaplatenie 91,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 91,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 91,00 eur od 17.8.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.4.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 91,00 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovanému poskytol stravu počas nariadenej izolácie, žalovaný mu však tieto náklady nezaplatil. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil vystavenú faktúru, výzvy na úhradu pohľadávky.
2. Platobným rozkazom súd žalobe žalobcu vyhovel, pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk žalovanému bol platobný rozkaz zrušený.
3. V prejednávanej veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, preto súd v zmysle § 177 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.1.2023. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené od 31.10.2022 do 11.1.2023.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, z ktorých bol zistený tento skutkový stav:
5. Žalobca zabezpečil žalovanému stravu počas nariadenej izolácie prostredníctvom karanténneho zariadenia SOREA hotel D. XX E. A. v období od 2.5.2020 do 9.5.2020.
6. Dňa 17.7.2020 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 5060063217 titulom poskytnutej stravy v období od 2.5.2020 do 9.5.2020 na sumu 91,00 eur, ktorá bola splatná dňa 16.8.2020.
7. Listom zo dňa 19.10.2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky.
8. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani čiastočne.
9. Podľa § 12 odsek 2 písmeno f) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
10. Podľa § 58 odsek 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát.
11. Podľa § 58 odsek 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
12. Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 18.12.2021 konštatoval, že uloženie povinnosti podľa § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia znášať (bez náhrady) náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť, je v súlade s čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. ods. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy i v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu.
13. V bode 167 odôvodnenia nálezu Ústavný súd SR uviedol, že v štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil nariadenie opatrenia (na ochranu verejného zdravia) alebo nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom o ochrane verejného zdravia. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj každého jej člena.
14. Každý zásah do práva na vlastníctvo (majetok) musí sledovať fakticky i principiálne legitímny cieľ daný všeobecným (verejným) záujmom spoločnosti (zásada legitímneho cieľa vo všeobecnom záujme). Zásah do vlastníctva musí ďalej spĺňať požiadavku vzťahu primeranosti medzi použitými prostriedkami a cieľom štátom prijatého opatrenia, teda medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a potrebou ochrany práva na vlastníctvo (majetok) jednotlivca (zásada spravodlivej rovnováhy). Niet pochýb o tom, že namietané ustanovenie § 58 ods. 2 zákona o ochrane verejného zdravia je ustanovením svojou povahou zákonným, ktoré umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi uložených tejto osobe tým, že tieto náklady je povinná znášať. Z tohto ustanovenia je zároveň zrejmé, že uložená povinnosť znášať náklady je podmienená tým, že tieto vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Prípustnosť tohto zásahu do vlastníctva z hľadiska rozsahu je výslovne obmedzená výškou nákladov spojených s plnením uložených povinností, ktoré je fyzická osoba povinná znášať sama. Ide pritom o náklady plnenia akýchkoľvek (uložených) povinností, nielen povinnosti podrobiť sa opatreniam obmedzujúcim jej osobnú slobodu – patrí sem napríklad aj povinnosť znášať náklady spojené s používaním preventívnych a iných ochranných pomôcok, náklady dezinfekcie atď. (body 157 a 158 odôvodnenia nálezu).
15. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalovanému bola nariadená karanténna izolácia v zariadení SOREA hotel D. XX E. A. v období od 2.5.2020 do 9.5.2020.
16. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 18.12.2021, ustanovenie § 58 odsek 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ktoré ukladá povinnému hradiť náklady v súvislosti s karanténnymi opatreniami, je v súlade s Ústavou SR. Uložená povinnosť znášať náklady je podmienená tým, že tieto vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia.
17. Žalobca poskytol žalovanému stravu počas obdobia karantény v sume 91,00 eur v období od 2.5.2020 do 9.5.2020, žalovaný žalobcovi za stravu nezaplatil, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 91,00 eur.
18. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba F. B. G. platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
21. Základná úroková sadzba F. B. G. platná k prvému dňu omeškania žalovaného splnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
22. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu žalobcovi dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 91,00 eur od 17.8.2020, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry.
23. Podľa § 232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 24. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, v spore bol plne úspešný žalobca, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne trovy konania z obsahu spisu nevyplývajú., preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol v konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne na Okresný súd Prešov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 10. januára 2023