Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/361/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: R. L., V.. XX.XX.XXXX, B. P. XXX XX T. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, zast. Advokátska kancelária HKP Legal s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie 446,28 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 276 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 40,93 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 276 eur od 19.07.2014 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 6,36 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej sa náhrada trov konania

n e p r i z n á v

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 446,28 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 66,01 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 446,28 eur od 19.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovanou uzavrel úverovú zmluvu č. 6106110619, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu a žalovaná zároveň obdŕžala od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy aj Príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je aj Sadzobník poplatkov. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdila, že bola s nimi oboznámená, rovnako ako potvrdila oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj sadzobník poplatkov. Úverová zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov úverovej zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 470 eur zo strany žalobcu žalovanej prostredníctvom kreditnej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaná čerpala prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z úverových podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne Hlava 3. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splatiť žalobcovi poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bola žalovaná povinná uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonala prvé čerpanie z úverového

účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Žalovaná sa zaviazala tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku ( v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej mieri nákladov (ďalej len RPMN) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu, a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Ako vyplýva aj zo splátkového kalendára, žalobca eviduje voči žalovanej dlh v nasledovnej výške: istina vo výške 394,41 eur, úrok vo výške 51,87 eur. Dlh teda predstavuje spolu sumu 446,28 eur a vyčíslený úrok z omeškania sumu 66,01 eur.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Podaním doručeným súdu dňa 15.08.2014 vedľajší účastník oznámil, že vstupuje do konania na podporu odporcu v súlade s ust. , , (ďalej len ). Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že aktivita vedľajšieho účastníka v konaní smeruje k ochrane práv a záujmov žalovanej- spotrebiteľa pred nárokovaním si plnení, ktoré postrádajú akýkoľvek zmluvný, zákonný alebo logický podklad. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny, ktorú žalovaná reálne čerpala a nesplatila, nepopierajú a teda v časti neuhradenej istiny na podporu práv a záujmov žalovanej nevystupujú. V súdenej veci je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú, štandardnú) zmluvu vopred pripravenú žalobcom, ktorej obsah pred jej uzavretím žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Ako vyplýva z návrhu na začatie konania, žalobca uzatvoril dňa 21.06.2011 so žalovaným úverovú zmluvu č. 6106110619, na základe ktorej poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 470 eur. Z príloh k návrhu na začatie konania vyplýva, že žalovaná vyčerpala z úverového rámca sumu 457 eur, pričom uhradil žalobcovi sumu vo výške 181 eur. Úverová zmluva obsahuje len výšku splátok ( v neurčitom percentuálnom vyjadrení), bez toho aby bolo vymedzené, kedy je splatná prvá splátka, od ktorého termínu sa odvíja splatnosť ďalších splátok a konečná splatnosť úveru, ktorá je taktiež povinnou náležitosťou zmluvy podľa písm. Výška splátok je uvedená len všeobecne, hoci vyžaduje uvedenie výšky, počtu a termínov splátky istiny, výška splátky úrokov a výška splátky poplatkov a konečný splatnosť úveru. Táto náležitosť nie je nikde uvedená a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na uvedeného zákona, podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a . Zároveň poukázal na ust. citovaného zákona, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedeného považujú nárok žalobca za neopodstatnený v časti 170,28 eur. Je preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi 181 eur, no žalobca žaluje aj okrem nesplatenej istiny vo výške 276 eur navyše plnenie vo výške 170,28 eur, ktoré vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemá zmluvný ani zákonný podklad.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, písomným vyjadrením žalobcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 08.01.2015 uviedol, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je žalovanému poskytovaný k upokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany žalobcu peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný úver jedinou splátkou. Dlžník bol odo dňa účinnosti RÚ v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu informovaný o výške mesačnej splátky, výške úroku a poplatku ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Z hmotno-právneho hľadiska žalobca uvádza, že predmetná úverová zmluva je platná a účinná, obsahuje všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti, má písomnú formu, je prejavom slobodnej vôle žalovaného a žalobcu, je uzatváraná v súlade

správnymi predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky od ktorých by žalobca odvodzoval svoj nárok.

Žalobca a žalovaná ako klient uzavreli dňa 21.06.2011 úverovú zmluvu č. 61061106195000, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver s výškou úverového rámca 470 eur a s výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky. V zmysle bodu 42 zmluvy ročná úroková sadzba je 26,28%, 11,88%.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. a žalovaná podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že sú jej všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaná týmito podmienkami.

Podľa hlavy 1 § Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ ).

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky a zmluvné sankcie ( ďalej iba splátka). Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Klientov záväzok k hradeniu úrokov z poskytovaného úveru voči spoločnosti vzniká okamihom keď sa transakcia prejaví na úverovom účet klienta. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná Sadzobníkom platným v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto ÚZ.

Podľa hlavy 5 § 2 Úverových podmienok výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky ( t.j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu účtovného obdobia.

Podľa hlavy 5 § 9 Úverových podmienok celkový počet splátok, ktorými bude poskytnutý RÚ splatený sa rovná počtu mesiacov nutných pre splatenie čerpaného RÚ spolu s poplatkami a úrokmi a je závislý na celkovej výške dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré sú ovplyvniteľné klientom.

V zmysle hlavy 10 § 3 Úverových podmienok v prípade, že klient nespĺňa podmienky pre prijatie do poistenia, berie na vedomie, že nemôže byť poistený, a pokiaľ k poisteniu pristúpil poistiteľ je oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia.

V zmysle § 3 hlavy 14 Úverových podmienok v prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa hlavy 7 § 5 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient

ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmuvnú pokutu vo výške 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa hlavy 14 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, a zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov ako aj ustanoveniami v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná uhradila do zosplatnenia 181 eur. V rámci jednotlivých splátok bola žalovanou uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, poplatok za poistenie PZK, Cash advance ako úrok za hotovostné transakcie.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( , ).

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - .

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia .

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to a je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu sa budú riadiť v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( ).

aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia , je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorý sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 29.10.2012 zosplatnil celý úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.

Súd ma za to, že predmetná úverová zmluva nespĺňa povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa , ročnú percentuálnu mieru nákladov. Predmetná zmluva síce obsahuje príklad ročnej RPMN, avšak táto sa nevzťahuje na predmetnú zmluvu. RPMN je v žiadosti uvedená formou príkladu, pri výške úveru 1500 eur, pri mesačnej splátke vo výške 146 eur, kde potom RPMN predstavuje 29,80 %. V tomto prípade však žalovanej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 470 eur a táto skutočnosť bola žalobcovi pri uzatváraní zmluvy známa, preto mal žalobca určiť RPMN z poskytnutého úverového rámca pri uzatvorení zmluvy.

Absenciu tejto náležitosti v zmluve zákon postihuje tým, že sa úver v zmysle § 11 ods. 1 cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobcovi vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej, no ako súd uviedol vyššie, žalovanej bol poskytnutý úver v sume 457 eur a táto následne uhradila v splátkach celkovo sumu 181 eur, preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume 276 eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a sumou uhradenou žalovanou a čo do zvyšku súd žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. V časti bol nárok žalobcu kapitalizovaný, vyčíslený a to pri výške úroku z omeškania 8,75% ročne z dlžnej sumy určenej žalobcom 446,28 eur a to odo dňa 8.11.2012 ( dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie vo výzve k splateniu ) do 18.7.2014 ( spísanie žalobného návrhu ) , no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške 276 eur, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vyčísleného vo výške 40,93 eur, ktorú vyčíslil pri výške úroku z omeškania 8,75% ročne vyčísleného za obdobie od 08.11.2012 do 18.07.2014 a taktiež úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 276 eur od 19.07.2014 do zaplatenia, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením vlády a čo do zvyšku nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaná súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy 276 eur, čo predstavuje pri žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 446,28 eur úspech 62% a neúspech v pomerne 38%, čo predstavuje úspech žalovanej. Takto po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 24 %.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 24%, preto zaviazal žalovanú na náhradu iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 26,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 6,36 eur ( 24% zo sumy 26,50 eur ).

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovanej, ktorej nevznikol nárok na náhradu trov konania, preto súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi. Aj keď vedľajší účastník vstupujúci do konania na základe ustanovenia tvrdil, že nárok žalobcu na zaplatenie istiny, ktorú žalovaná reálne čerpala a nesplatila nepopiera a v časti neuhradenej istiny na podporu práv a záujmov žalovanej nevystupuje, takéto jeho vyhlásenie nemožno akceptovať. Vyhlásenie vedľajšieho účastníka, že vstúpil do konania len v časti, bolo formulované všeobecne, bez toho, aby v ňom bolo presne vyjadrené (jednotlivými sumami a položkami petitu), v ktorej časti vedľajší účastník do konania vstupuje a v ktorej nie. Súd poukazuje taktiež na to, že napriek deklarovaniu o nevstúpení do konania v časti neuhradenej istiny, pri výpočte náhrady trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vychádzal právny zástupca vedľajšieho z tarifnej hodnoty 446,28 eur, teda zo s celkovej sumy predstavujúcej žalobcom uplatnený nárok a teda ani to nesvedčí o skutočnosti, že vedľajší účastník vstúpil len do časti konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu