Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-171-2013.pdf
PDF · 97.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Ro/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu: Y. Q. D., S..D.., D. D.K. P. XXXX/XXX, G., W.: XXXXXXXX, právne zastúpený spoločnosťou ERASMES LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanej: W. B., E. J., L.. XX.X.XXXX, L. J. Č. XXXX/XX, T., zastúpená opatrovníkom Annou Nagyovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie XXX,XX eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi XX,XX eur s X% ročným úrokom z omeškania z predmetnej sumy od 29.5.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamieta.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške X,XX € a z trov právneho zastúpenia vo výške XX,XX € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy XXX,XX eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške XX,XX eur a úroku z omeškania vo výške X,XXX% denne zo sumy XX,XX eur od 19.3.2013 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 27.9.2009 so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške XXX,XX eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX,XX eur s počtom splátok 12. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom splátkovom kalendári, na základe čoho žalobca listom zo dňa 28.5.2010 oznámil žalovanej zosplatnenie celého zostatku úveru vo výške XXX,XX eur. Vymáhaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške XX,XX eur, z úroku z uvedenej istiny do času zosplatnenia vo výške XX,XX eur, z poplatku za upomienku vo výške XX eur, zo zmluvnej pokuty vo výške X,XX eur a z úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške XX,XX eur.
Tunajší súd vydal dňa 3.4.2013 pod číslom konania 42Ro/91/2013-15 Platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 42Ro/91/2013-28 zrušil.
Žalovaná sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, jej iný pobyt nie je známy, preto jej súd na zastupovanie v konaní ustanovil podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. opatrovníčku. Opatrovníčka žalovanej sa k žalobe nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom ďalšie dôkazy a skutočností označené, ani predložené účastníkmi konania v zmysle 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:
Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 27.9.2009, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v celkovej výške XXX,XX eur a to na nákup tovaru fritéza s predajnou cenou XXX,XX eur, v hotovosti bolo zaplatené XX,XX eur. Mesačná splátka bola dohodnutá na XX,XX eur s počtom splátok 12 a ročnou úrokovou sadzbou XX,XX% a ročnou percentuálnou mierou nákladov XX,X%. Celkové náklady spotrebiteľa XX,XX eur s tým, že úhrada splátok má byť vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca a lehota splatnosti celého úveru bola daná dňom 20.9.2010. Zároveň v zmluve je uvedené, že neoddeliteľnosťou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky.
Zo splátkového kalendára k predmetnej zmluve vyplynulo, že žalovaná uhradila splátku č. 1 až 3 vo výške XX,XX eur 3-krát a časť štvrtej splátky vo výške X,XX eur, žiadne ďalšie splátky uhradené neboli.
Listom zo dňa 28.5.2010 žalobca uplatnil voči žalovanej právo na splatenie celého čerpaného úveru z dôvodu, že splátky neboli splácané včas a riadne a vyzval žalovanú na úhradu celkovej sumy XXX,XX eur do 15 dní odo dňa spísania tohto listu. Predmetná zásielka bola daná na poštu dňa 1.6.2010.
Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 506 obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 369 ods. 1 obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Účastníci konania uzatvorili úverovú zmluvu dňa 27.9.2009, ktorá je ako zmluvný typ upravená v obchodnom zákonníka, preto súd na práva a povinnosti účastníkov konania aplikoval obchodný zákonníka účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 27.9.2009.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 27.9.2009 úverová zmluvu, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške XXX,XX eur, ktorý sa zaviazala splácať v 12 mesačných splátkach s výškou splátky XX,XX eur a to vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s termínom splatnosti celého úveru 20.9.2010. Úroková sadzba bola stanovená na XX,XX% ročne a ročná percentuálna miera nákladov predstavovala XX,X%, priemerná hodnota RPMN XX,X%. Zo splátkového kalendára vyplynulo, že žalovaná uhradila tri splátky každú vo výške XX,XX eur a časť štvrtej splátka vo výške X,XX eur, spolu teda uhradila na predmetný úver sumu vo výške XX,XX eur.
Účastníci konania si v úverovej zmluve dohodli XX,XX% ročný úrok z omeškania. Vzhľadom na to, že maximálna výška úrokov ani pri peňažných pôžičkách, ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná, je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd sa preto zaoberal, či obsah takéhoto právneho úkonu, t.j. zmluvy o úvere, v ktorom je výška úrokov XX,XX% ročne neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci právneho úkonu na výške úrokov dohodli.
V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu č. II.ÚS 249/97 boli dobré mravy charakterizované ako súhrn etických, všeobecných zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie mnohokrát zaisťované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými, morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Tento všeobecný horizont, ktorý vývojom spoločnosti rozvíja i svoj morálny obsah v priestore a v čase, musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu práve v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu.
Z internetovej stránky NBS súd zistil, že v septembri 2009 priemerné úroky z úverov, ktoré poskytovali peňažné ústavy v Slovenskej republike predstavovali úrokovú sadzbu X,XX% ročne a ročná percentuálna miera nákladov bola 8%, pričom výška dohodnutých úrokov medzi účastníkmi konania takmer 5-násobne prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzbu za úvery poskytované peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania, preto súd mal za to, že takáto dohoda o výške úrokov odporuje dobrým mravom a preto je v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti dohody o úrokoch neplatná. Takéto konštatovanie súdu nie je v rozpore ani s rozhodovacou praxou súdov SR, ktoré považujú za neprípustné a teda neplatné dojednania v zmluvách týkajúcich sa dojednanej odplaty (úroku) za poskytovanie úverov už nad 24% ročne.
Žalobca poskytol žalovanej úver celkovo vo výške XXX,XX eur, pričom žalovaná uhradila 3 splátky a časť štvrtej splátky spolu sumu vo výške XX,XX eur (3-krát á XX,XX eur a jeden krát X,XX eur), žalobca má teda nárok na doplatenie sumy úveru vo výške XX,XX eur.
Súd teda priznal žalobcovi istinu vo výške XX,XX eur.
Okrem istiny a úroku z omeškania žalobca požadoval aj zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 12 eur a zmluvnú pokutu vo výške 4,36 eur, pričom táto zmluvná pokuta mala vyplývať z § 4 hlavy 17 VOP.
Obchodným zákonníkom je len čiastočne upravená zmluvná pokuta a to v § 300 až 302, pričom § 301 hovorí o možnosti znížiť zmluvnú pokutu. Základné podmienky zmluvnej pokuty sú upravené v občianskom zákonníku, ktorý je všeobecným právnym predpisom vo vzťahu k obchodnému zákonníku ako špeciálnemu právnemu predpisu.
Podľa § 544 ods. 1obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 obč. zák. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania mali zakotvenú zmluvnú pokutu v hlave 17 záverečné ustanovenia v § 4 a to pre prípad omeškania s úhradou splátky úveru, alebo jej časti dlhšiu ako 7 dní predstavovala výška zmluvnej pokuty XX% a v prípade splátky revolvingového úveru I alebo revolvingového úveru II X% z čiastky, z ktorej úhradou je klient v omeškaní. Zároveň v danom ustanovení je uvedené, že spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške X eur v prípade v prvej upomienky a XX eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Zároveň v hlave 17 § 5 bolo uvedené, že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, či jej časti dlhšou ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške X% z úveru, z ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní. Účastníci konania tieto úverové zmluvné podmienky samostatne nepodpísali, preto nie je možné považovať takto dohodnutú zmluvnú pokutu za písomne dojednanú. Na nedostatku písomnej formy nemení nič ani tá skutočnosť, že účastníci konania v úverovej zmluve, ktorú uzatvorili dňa 27.9.2009 majú stanovené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú úverové podmienky. Nedostatok písomnej formy zmluvnej pokuty má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu teda súd žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške X,XX eur, ako aj poplatok za upomienku vo výške XX eur nepriznal a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Tu súd dáva do pozornosti aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, kde bolo konštatované, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dohody zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripojuje svoj podpis).
Je nepochybné, že úverová zmluva je absolútnym obchodom a je síce upravená v obchodnom zákonníku, ale zároveň je zmluvou spotrebiteľskou a teda akékoľvek dohody o zmluvných pokutách, sankciách, poplatkoch a pod. musia byť medzi účastníkmi konania písomne dojednané a pokiaľ sú obsiahnuté v úverových podmienkach, tieto úverové podmienky musia byť podpísané. Na základe vyššie uvedené teda absentuje písomná forma uzavretia dohody o zmluvnej pokute, preto súd ako zmluvnú pokutu, tak ani poplatok za upomienku žalobcovi nepriznal.
Žalobca požadoval úrok vo výške X,XXX% denne čo predstavuje X% ročne, pričom výšku úroku kapitalizoval od zosplatnenia do podania návrhu, pričom návrh bol zo dňa 18.3.2013 a následne vyčíslil
úrok z omeškania X,XXX% denne od 19.3.2013, pričom súd priznal žalobcovi ročný úrok z omeškania X%, čo vlastne predstavuje X,XXX% denne, avšak nie zo sumy XX,XX eur ako to požadoval žalobca, ale zo sumy XX,XX eur, t.j. zo sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom XXX,XX eur a uhradenými splátkami vo výške XX,XX eur.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom 13.6.2010 z dôvodu, že dňom 28.5.2010 došlo k zosplatneniu celého úveru a žalovaná bola vyzvaná na úhradu úveru do 15 dní od spísania oznámenia o zosplatnení úveru, t.j. do 12.6.2010 , pričom výška ročnej úrokovej sadzby je v súlade s § 369 ods. 1 obch. zák. a § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a predstavuje ročný úrok z omeškania X% .
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní pomerný úspech náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Úspech žalobcu bol XX%, úspech žalovaného bol 35%, celkový úspech žalobcu predstavoval teda XX%, preto mu patrí XX% z celkových trov konania. Celkové trovy konania predstavujú úhradu súdneho poplatku vo výške XX,XX eur a na trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby) 2-krát á XX,XX eur plus 2-krát á X,XX eur režijný paušál plus XX% DPH, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške XX,XX eur a to v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. platnej v čase vykonávania jednotlivých úkonov právnej služby. XX% z plných trov konania predstavuje sumu vo výške X,XX eur a to za zaplatený súdny poplatok a sumu XX,X7 eur na trovách právneho zastúpenia.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaná povinná zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.