Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8C-212-2013.pdf
PDF · 98.51 KB
No categories available
8C/212/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci navrhovateľa: N., trvale bytom X., zastúpeného Q., bytom U. p r o t i odporkyni: P., bytom F., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľovi sumou 70,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do budúcna, k rukám navrhovateľa, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 06.09.2013 do 31.01.2015 v sume 336,25 Eur, súd p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 25,- Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva splatným celý dlh.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 06.09.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 250,- Eur mesačne počnúc od septembra 2011 do budúcna. Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom prvého ročníka Fakulty informatiky na Masarykovej univerzite v Brne, s predpokladaným rokom ukončenia štúdia 2017. Od septembra 2011 žije takmer výlučne z peňazí, ktoré mu posiela ako výživné jeho otec, a to 230,- Eur mesačne. Matka mu od septembra 2011 neprispievala finančne vôbec, od nástupu na vysokoškolské štúdium v septembri 2012 po prvýkrát poslala peniaze až vo februári 2013, a to v sume 50,- Eur. Žiadnym iným spôsobom mu na živobytie neprispieva, neposkytuje mu bývanie, jedlo, ošatenie. Odporkyňa okrem príjmu zo zamestnania vlastní nehnuteľný majetok, a to dvojizbový byt v Prešove, jednoizbový byt v Prešove a trojizbový byt v Prešove, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva vo verejnej dražbe. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že návrh na určenie výživného považuje za dôvodný iba čiastočne a poukázala na nemožnosť určiť výživné pre plnoleté dieťa spätne pred podaním návrhu na súd. Súhlasila s určením výživného v sume 50,- Eur mesačne, ktoré dobrovoľne navrhovateľovi poukazuje na jeho účet. Poukázala na správanie sa navrhovateľa voči nej, pričom o jeho nevhodnom správaní svedčia aj rozhodnutia v priestupkových konaniach.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, dôkazmi, ktoré zaobstaral súd, obsahom pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:
Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že dňa 24.04.2011 dovŕšil plnoletosť.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 08.12.2008, č.k. 17C/341/2006-160, súd zveril maloletého N. a maloletú E. do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca prispievať na výživu navrhovateľa sumou 232,36 Eur mesačne a na výživu maloletej E. sumou 199,16 Eur mesačne.
Z potvrdenia Masarykovej univerzity, Fakulta informatiky zo dňa 19.09.2013 vyplýva, že navrhovateľ je v akademickom roku 2013/2014 študentom 2. ročníka dennej formy štúdia.
Z odpovede Masarykovej univerzity, Fakulty informatiky na vyžiadanie súdu zo dňa 24.06.2014 vyplýva, že navrhovateľ v období od 01.01.2014 do 30.06.2014 bol poberateľom ubytovacieho štipendia v celkovej výške 2.940,- Kč.
Z opisu mzdového listu W. vyplýva, že odporkyňa v roku 2014 dosahovala čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX Eur.
Z potvrdenia o príjme odporkyne za obdobie 9/2012 - 6/2013, vyhotoveného T. vyplýva, že odporkyňa počas tohto obdobia dosahovala čistý príjem vo výške XXX,XX Eur.
Z odpovede Geografického a kartografického ústavu Bratislava na dožiadanie súdu o poskytnutie údajov o vlastníckych vzťahoch vyplýva, že odporkyňa ku dňu 30.07.2014 bola vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území S., zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXXX a v katastrálnom území H., okres E., zapísaných na LV č. XXXX, XXXX.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 21.01.2013 medzi odporkyňou a kupujúcim R. vyplýva, že odporkyňa previedla na kupujúceho vlastnícke právo k trojizbovému bytu č. XX na ulici S. za kúpnu cenu 56.000,- Eur. Vklad vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 19.02.2013 pod číslom vkladu: N..
Z notárskej zápisnice číslo N 322/2012, Nz 27523/2012, NCRls 28165/2012 vyplýva osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti: trojizbového bytu č. XX na ulici S.. Vydražiteľom predmetnej nehnuteľnosti sa stala odporkyňa za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 40.900,- Eur.
Zo zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi odporkyňou a nájomcom Q. dňa 27.12.2013 vyplýva, že odporkyňa prenechala nájomcovi do užívania jednoizbový byt na E. za nájomné vo výške 150,- Eur mesačne.
Z opisov mzdových listov za obdobie 5/2013 - 6/2014 vyhotovených spoločnosťou M. vyplýva, že otec navrhovateľa za predmetné obdobie dosahoval čistý príjem vo výške XXX,XX Eur mesačne.
Zo správ o povesti vyhotovených Obvodným oddelením Policajného zboru SR L. zo dňa 26.06.2014 a 03.11.2014 vyplýva, že povesť v mieste bydliska ako aj správanie navrhovateľa na verejnosti je príkladné, v období od roku 2012 až doposiaľ nebol priestupkovo riešený, ani trestne stíhaný. Zo správy vyhotovenej dňa 03.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ od 05.08.2013 je prihlásený na trvalý pobyt v obci F. bez popisného čísla, v období od roku 2012 sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a § 50 ods. 1 priestupkového zákona.
Z rozhodnutia Obvodného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 08.02.2010, č.k. PR.0298120100041VK vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, ktorého sa dopustil tým, že nadával svojej matke N., že je sliepka, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a bola mu uložená sankcia pokarhanie.
Z výpovede navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že v súčasnosti je študentom 3. ročníka bakalárskeho štúdia na Masarykovej univerzite v Brne. Býva v prenajatej garsónke, za ktorú uhrádza mesačne nájomné v sume 190,- až 200,- Eur. Svoje mesačné výdavky špecifikoval na sumu 490,- Eur a tieto pozostávajú z výdavkov na ubytovanie v sume 190,- Eur, stravu v sume 120,- Eur, cestovného v sume 50,- Eur, nákladov na oblečenie, obuv v sume 30,- Eur, nákladov na lieky a ošetrenia v sume 15,-
Eur, nákladov na odbornú literatúru a pomôcky do školy v sume 15,- Eur, nákladov na telefonovanie v sume 20,- Eur, nákladov na prevádzku počítača v sume 10,- Eur, nákladov na potreby do domácnosti v sume 15,- Eur, nákladov v súvislosti s jeho záľubami ako je krmivo pre zvieratá a iný materiál v sume 15,- Eur a nákladov na šport v sume 10,- Eur. Je zdravý, stravuje sa v jedálni, niekedy si varí a stravuje sa v reštauráciách. Okrem príspevku na ubytovanie nie je poberateľom žiadneho štipendia. Domov cestuje približne 1 krát za 3 týždne. Cestovné doposiaľ predstavovalo sumu 20,- Eur za jednu cestu. Jeho zdrojom príjmu je výživné vyplácané zo strany otca v sume 230,- Eur mesačne, odporkyňa mu prispieva sumou 50,- Eur mesačne a taktiež sú mu vyplácané prídavky na dieťa v sume 23,54 Eur mesačne priamo na jeho účet na základe súhlasu odporkyne. Ku priestupku, z ktorého bol uznaný vinným uviedol, že sa jednalo o bežnú hádku, ktorú matka nevedela riešiť iným spôsobom než tým, že privolala políciu.
Uviedol, že vzájomné vzťahy medzi ním a matkou sú vážne narušené, podľa jeho názoru k ich narušeniu došlo už v minulosti, keď s ňou býval v spoločnej domácnosti a bol maloletý. Podľa jeho názoru odporkyňa bola naňho veľmi prísna, prehnane kritická, nepodporovala ho v jeho záujmoch. Potom ako odišiel zo spoločnej domácnosti s ňou, pocítil veľkú úľavu. Uviedol, že ho táto situácia veľmi mrzí a má záujem o komunikáciu so svojou mamou, ktorej navrhol, aby spoločne navštívili psychológa, čo sa však stretlo s nepochopením z jej strany.
Splnomocnený zástupca navrhovateľa, ktorý je jeho otcom uviedol, že od doby posledného rozhodovania súdu o výživnom na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Poukázal na majetkové pomery odporkyne, ktorá okrem príjmu zo zamestnania je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, z ktorých má príjem. Vo vzťahu k priestupku, ktorého sa navrhovateľ mal dopustiť proti odporkyni uviedol, že odporkyňa mala v tom čase súdom uloženú povinnosť informovať ho ako otca o dôležitých veciach týkajúcich sa navrhovateľa, pričom z predloženej e-mailovej korešpondencie je zrejmé, že odporkyňa ho v tom čase o priestupku neinformovala, naopak uvádzala, že nič vážne sa nestalo. Uviedol, že podľa jeho vedomostí v spoločnej domácnosti s odporkyňou býva aj jej priateľ, ktorý sa má podieľať na jej mesačných výdavkoch.
Z výpovede odporkyne na pojednávaniach vyplynulo, že od 01.03.2014 je zamestnaná na Z. s miestom výkonu práce v Košiciach, kde jej priemerná mzda dosahuje sumu XXX,- Eur mesačne. V období od 01.09.2013 do 28.02.2014 bola zamestnaná ako učiteľka T., kde jej príjem predstavoval sumu XXX,- Eur mesačne. Spolu s plnoletou E. býva v dvojizbovom byte na ulici Z.. Jej mesačné výdavky predstavujú sumu 150,- Eur na inkaso, vzhľadom k tomu, že miesto výkonu jej práce sú Košice, má zvýšené výdavky v súvislosti s dopravou do práce, ktoré vyčíslila na sumu 140,- Eur mesačne, ďalej spláca sumu 100,- Eur za splátku na súdny poplatok v konaní BSM a ďalších 20,- Eur ako splátku za preddavok na znalecké. Na stravu, potreby pre domácnosť má výdavky v sume 80,- Eur mesačne, na ošatenie, osobné potreby 20,- Eur mesačne, na káblovú televíziu 15,- Eur mesačne, na internet 10,- Eur mesačne, na mobilného operátora 20,- Eur mesačne, na ošetrenie a lieky 25,- Eur mesačne a na sporenie 10,- Eur mesačne. Má zhoršený zdravotný stav, je alergička a v tejto súvislosti pravidelne užíva lieky. Je vlastníčkou dvoch nehnuteľností. V dvojizbovom byte na ulici Z. býva spoločne s dcérou a tento byt slúži na uspokojenie jej bytových potrieb. Okrem toho je vlastníčkou jednoizbového bytu na ulici E., ktorý prenajíma. Jedná sa o byt, ktorý je v zlom technickom stave, preto sa s nájomcom dohodla, že od neho nebude požadovať žiadne nájomné, okrem úhrady mesačných platieb vo výške 150,- Eur a nájomca bude podľa svojich možností postupne svojpomocne na vlastné náklady byt rekonštruovať. V období od augusta 2012 do januára 2013 bola vlastníčkou trojizbového bytu na ulici S.. Tento byt zakúpila z dôvodu, že v tom čase nemala vyriešenú bytovú otázku a chcela v tomto byte bývať. Časť peňažných prostriedkov v sume 25.900,- Eur na kúpu bytu poskytol A. a časť peňažných prostriedkov vo výške 15.000,- Eur jej požičala jej matka. Jednalo sa o byt po neplatičoch. A. financoval aj rekonštrukciu predmetného bytu. Následne sa jej vyriešila bytová situácia, preto sa rozhodla byt predať. Rozdiel medzi sumou, za ktorú bol byt kúpený a za ktorú bol následne predaný, predstavoval sumu 15.000,- Eur, pričom bolo potrebné uhradiť investície v sume 5.000,- Eur za rekonštrukciu a výmenu plastových okien v sume 1.900,- Eur, bolo potrebné uhradiť daň z prevodu nehnuteľností. Peniaze utŕžené z predaja bytu boli vrátené A., zvyšnú časť peňazí vrátila matke. Odporkyňa z prevodu predmetného bytu nemala prakticky žiaden zisk. Pozemky v katastrálnom území H. kúpila ako investíciu, pre ktorú sa rozhodla jej matka. Jednalo sa o lesné pozemky. Kúpna zmluva bola napadnutá ostatnými spoluvlastníkmi vzhľadom k tomu, že došlo k porušeniu ich predkupného práva a bola vyhlásená súdom za neplatnú. Doposiaľ zo strany pôvodných vlastníkov nedošlo k vráteniu kúpnej ceny. Kúpna cena za predmetné pozemky bola zaplatená matkou odporkyne, ktorá vyjadrila svoju vôľu ušetrené peniaze investovať do nehnuteľnosti a zároveň chcela
aby tieto boli zapísané ako vlastníctvo dcéry. Tieto tvrdenia, ako aj tvrdenia o tom, že 15.000,- Eur na zaplatenie časti kúpnej ceny za byt jej požičala matka, podložila výpismi z účtov, ktorých vlastníčkou je jej matka a taktiež predložením jej čestného prehlásenia. Na margo zlých vzťahov s navrhovateľom uviedla, že opatrenia, ktoré navrhovateľ vnímal ako obmedzovania, vyplývali z jej najlepšieho presvedčenia o dobrej výchove a o tom, čo bolo pre neho ako dieťa najlepšie.
Z výpovede svedka A. vyplynulo, že odporkyňu pozná ešte z doby, kedy žila v manželstve s otcom navrhovateľa. Pracuje ako realitný maklér, má prehľad o trhu s bytmi. Odporkyňa ho niekedy v mesiaci júl 2012 oslovila, či nevie o nejakom vhodnom byte, vzhľadom k tomu, že si rieši bytovú otázku. On jej spomenul, že vie o dražbe trojizbového bytu, o ktorý následne odporkyňa prejavila záujem. Vzhľadom k tomu, že nemala dostatočné množstvo peňažných prostriedkov na nákup bytu, dohodli sa, že na zaplatenie kúpnej ceny za byt sa poskladajú. Svedok investoval zo svojich peňažných prostriedkov sumu približne 30.000,- Eur a odporkyňa si požičala od svojej mamy sumu 15.000,- Eur. Vzhľadom k tomu, že už v minulosti si s odporkyňou požičiavali peniaze, nemal potrebu s ňou spisovať písomnú zmluvu o pôžičke. Po nadobudnutí bytu odporkyňou bolo potrebné vykonať v byte základné úpravy, aby bol tento obývateľný. Vykonali sa tam investície v sume približne 3.000,- Eur. Následne po tom, čo sa situácia zmenila, sa odporkyňa rozhodla byt predať. Byt bol predaný za kúpnu cenu 56.000,- Eur, ktorá bola vyplatená odporkyni a ona mu obratom vyplatila 30.000,- Eur a podiel na zisku, ktorý predstavoval sumu približne 2.000,- Eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ZR, pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi (okrem výživného na maloleté dieťa).
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je právom dieťaťa, ktoré vzniká narodením a trvá až do obdobia, kým nie je dieťa schopné samo sa živiť. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obidvaja rodičia. Výška vyživovacej povinnosti na strane povinného sa odvodzuje od faktorov, ako sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet vyživovacích povinností a pod.. Na strane dieťaťa súd prihliada na jeho oprávnené potreby, vek, zdravotný stav, záujmy a pod.. Zároveň súd zohľadňuje možnosti druhého povinného rodiča a jeho majetkové pomery. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň musí byť približne rovnaká. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že príjem odporkyne predstavuje XXX,XX Eur mesačne. Odporkyňa okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť voči plnoletej E., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, ktoré má. V súlade s citovanými zásadami pre určenie výživného zohľadniac potreby navrhovateľa a možnosti a schopnosti odporkyne, súd za primerané výživné pre navrhovateľa považoval sumu 70,- Eur mesačne. Na strane odporkyne okrem príjmu zo zamestnania nebol zistený žiaden iný príjem ani majetok, ktorý by odôvodňoval priznanie vyššieho výživného. Nástupom navrhovateľa na vysokoškolské štúdium sa nepochybne zvýšili jeho náklady, ktoré súvisia s cestovaním, ošatením, štúdiom a s kultúrnym, spoločenským vyžitím. Náklady na jeho výživu boli preukázané, zodpovedajú veku, korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Výdavky navrhovateľa okrem výživného zo strany odporkyne sú čiastočne kryté aj súdom určeným výživným zo strany jeho otca. Zvýšené náklady navrhovateľovi v súvislosti s jeho štúdiom čiastočne kompenzuje aj sociálne štipendium, ktoré
poberá. Odporkyňa v prospech navrhovateľa poukazuje aj prídavok na dieťa, t.j. sociálnu dávku, ktorá je nepochybne jej osobným nárokom v sume 23,51 Eur mesačne. Odporkyňa od podania návrhu navrhovateľovi dobrovoľne prispievala na výživné sumou 50,- Eur mesačne, ktorú súd započítal do dlžného výživného. Určením výživného od podania návrhu odporkyni vznikol na výživnom dlh za obdobie od 06.09.2013 do 31.1.2015 vo výške 336,25 Eur (25 dní mesiaca 09/2013 v sume 16,25 Eur, 16 mesiacov za obdobie od 10/2013-1/2015 v sume 320,- Eur), ktoré v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil odporkyni splácať spolu s bežným výživným v pravidelných splátkach vo výške 25,- Eur mesačne až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to tak, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva splatným celý dlh. Súd nárok navrhovateľa na určenie výživného podrobil skúmaniu aj z hľadiska dobrých mravov a dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú hlboko a vážne narušené a existuje reálna hrozba ich trvalého rozvratu. Správanie navrhovateľa voči odporkyni je neštandardné, absentujúce prirodzený rešpekt a úctu, ktorá má existovať na strane detí voči rodičom. Na druhej strane, toto správanie sa navrhovateľa nie je svojvoľné a nie je vylúčené, že je dôsledkom neprimeraného a necitlivého vedenia a výchovy zo strany odporkyne v čase, keď jej navrhovateľ ako maloleté dieťa bol zverený do osobnej starostlivosti. Preto podľa názoru súdu neprichádza do úvahy aplikácia zákonného ustanovenia, ktoré vylučuje priznanie výživného, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ v konaní vyjadril svoju ľútosť nad intenzitou narušenia vzájomných vzťahov a potrebu ich úpravy. Súd apeluje na účastníkov konania, na ich morálnu povinnosť citlivým, adekvátnym spôsobom, zdržiac sa negatívnych emócií, vyvinúť maximálne úsilie tieto narušené vzťahy obnoviť. Napriek skutočnosti, že navrhovateľ je plnoletý, súd má za to, že existencia vzájomných citových väzieb medzi ním a jeho matkou je pre jeho ďalší život a jeho kvalitu zásadná.
Vzhľadom k tomu, že určenie výživného v prípade, ak je navrhovateľom plnoletá osoba, je možné iba od podania návrhu a nie spätne, súd návrh v časti, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia výživného pred podaním návrhu na súd, zamietol. Taktiež súd po preskúmaní okolností podstatných pre priznanie výživného zamietol návrh na priznanie výživného v sume prevyšujúcej súdom priznanú sumu 70,- Eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.