Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/46/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu: Q.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom C. cesta XX/D, A., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., IČO: 36 860 662, so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: Q.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom K. XX, A., žalovanému v 2. rade: J.. T. S., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom K. XX, Bratislava a žalovanému v 3. rade: LEONTECH s.r.o., IČO: 47 973 871, so sídlom Pračanská 49, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.06.2024 zamieta.

II. Súd žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.06.2024 sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným v 1. až 3. rade uloží povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác a terénnych úprav na pozemku par. č. XXXX/X v kat. území M., obec A.- N. mesto, okres: A. J., zapísanom na LV č. XXXX bez riadneho právoplatného stavebného povolenia.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že je vlastníkom rodinného so súp. č. XXXXX na T. ulici č. X v A. spolu s pozemkami č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX na LV č. XXXX v kat. území M., obec A.-N. V.. W. V. je podľa LV č. XXXX vlastníkom pozemkov č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Stavebný úrad MČ BA-Nové Mesto (ďalej už len „stavebný úrad“) vydal dňa 13.09.2021 rozhodnutie, ktorým povolil výstavbu rodinného domu na pozemku par. č. XXXX/XX a to s tým, že terén od terasy bude vysvahovaný až na rastlý terén. Dňa 26.05.2023 vydal stavebný úrad oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania č. XXXX/XXXX/StÚ/POBA, ktorým stavebný úrad oznámil všetkým účastníkom, ako aj žalobcovi, že v súlade s § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona začína spojené územné a stavebné konanie týkajúce sa oporného múru na hranici medzi pozemkom p. V. (t.j. parc. č. ) a pozemkom žalobcu (t.j. parc. č. XXXX/X) a zároveň stavebný úrad oznámil, že upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, keďže mu boli dobre známe podmienky staveniska a žiadosť s prílohami poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavy oporného múru. Žalobca ako účastník stavebného konania podľa dňa 21.06.2023 voči referentke stavebného úradu p. W. námietku zaujatosti. Rovnako podal aj námietky k zlúčeniu územného a stavebného konania, v ktorej žalobca nesúhlasil s výstavbou oporného múru vo výške 5 metrov a vo vzdialenosti 3,5 metra od jeho rodinného domu. Žalobca uviedol, že uvedeného zlúčené územné a stavebné konanie nie je doposiaľ ukončené, keďže mu nebolo doručené žiadne ďalšie rozhodnutie stavebného úradu. Žalobca uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi pozemkov par. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a ktorým stavebný úrad povolil dňa 11.02.2020 výstavbu rodinného domu na par. č. XXXX/X, avšak v zmysle stavebného povolenia neboli povolené žiadne terénne úpravy pozemku parc. č. XXXX/X. Žalobca uviedol, že taktiež prebieha zlúčené

územné a stavebné konania na výstavbu oporného múru medzi pozemkami žalobcu (parc. č. XXXX/ X) a pozemkami žalovaných v 1. a 2. rade (parc. č. XXXX/X), o čom vydal stavebný úrad oznámenie zo dňa 26.05.2023, pričom taktiež upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Žalobca uviedol, že ide o jeden veľký, 5 metrov vysoký a 35 metrov dlhý oporný múr, ktorý p. V. a žalovaní v 1. a 2. rade panujú postaviť na celej hranici susediacej s pozemkom žalobcu (parc. č. XXXX/X). Aj v tomto prípade podal žalobca proti výstavbe múru námietky, pričom poukázal najmä na to, že statický posudok sa nevzťahuje na aktuálnu predloženú projektovú dokumentáciu; plánovaná výstavba je v rozpore s územným plánom; žalobca nesúhlasí s výkopovými prácami na jeho pozemku; plánovaná výstavba je v rozpore s limitmi denného osvetlenia a nie sú navrhnuté žiadne opatrenia, aby výstavbou nedošlo k poškodeniu pozemku žalobcu. Stavebný úrad dňa 11.10.2023 oznámil, že pokračuje so spojeným územným a stavebným konaním a nariadil na deň 14.11.2023 ústne pojednávanie a miestne zisťovanie. Žalobca toto oznámenie prevzal dňa 10.11.2023 a preto dňa 13.11.2023 požiadal stavebný úrad o stanovenie nového termínu ústneho pojednávania. Následne stavebný úrad dňa 18.03.2024 nariadil nový termín pojednávania a miestneho zisťovania na 23.04.2024, pričom zároveň oznámil, že sa v spise nachádzajú nové skutočnosti, upravená projektová dokumentácia a statika. Ani toto predvolanie nebolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené 7 pracovných dní vopred, avšak stavebný úrad pojednávanie plánoval vykonať. Žalobca uviedol, že zo spisu zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade majú dom postavený v rozpore so stavebným povolením, keďže došlo k prekročeniu prípustnej miery zastavanosti a navrhol, aby sa konanie o opornom múre prerušilo s poukazom na § 29 ods. 1 správneho poriadku. Zároveň podal dňa 22.04.2024 námietky k stavebnému konaniu, pričom poukázal na viaceré skutočnosti. Námietky doplnil dňa 24.04.2024, vyjadril sa k statickému posudku, z ktorého vyplývalo, že bol vykonaný bez prizvania geológa, na základe čoho ho nemožno považovať za záväzný. Žalobca dňa 13.05.2024 predložil do konania svetlotechnický posudok, podľa ktorého bol múr v rozpore s limitmi kritérií STN 73 0580-1 Zmena 2 na denné osvetlenie. Následne dňa 14.05.2024 predložil aj odborné stanovisko statika J.. M., podľa ktorého predložený projekt oporného múru nezabezpečuje bezpečnú realizáciu oporného múru, jeho vybudovaním tak ako je navrhnutý dôjde k zrúteniu stavby na pozemku žalobcu. Žalobca uviedol, že dňa 03.06.2024 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie s miestnym zisťovaní na deň 27.06.2024, čo podľa neho preukazuje, že stavebné konanie nie je doposiaľ ukončené. Napriek uvedenému p. V. a žalovaní v 1. a 2. rade začali dňa 04.06.2024 vykonávať výstavbu oporných múrov a to výkopovými prácami. Dňa 05.06.2024 oznámil túto nepovolenú činnosť stavebnému úradu a aj Slovenskej stavebnej inšpekcií. Nasledujúci deň 06.06.2024 žalobca opätovne vyzval stavebný úrad na vykonanie okamžitého stavebného dohľadu a na vydanie zákazu vo vykonávaní nepovolených prác, avšak doposiaľ stavebný úrad predmetný zákaz nevydal a ani nevykonal stavebný dohľad. Uviedol, že žalovaný v 3. rade realizuje uvedené výkopové práce, pričom vo vzťahu k p. V. žalobca podá samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Žalobca k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov uviedol, že na pozemkoch p. V. a žalovaných v 1. a 2. rade prebiehajú masívne výkopové práce, vykonávané bezprostredne na hranici s pozemkom žalobcu, a to bez riadneho stavebného povolenia. V dňoch 13. a 14.06.2024 došlo v dôsledku výkopových prác k poškodeniu oplotenia pozemku žalobcu, čím je podľa neho daná reálna hrozba zrútenia celého svahu na pozemku žalobcu, čo podľa žalobcu vyplýva aj z odborného posudku statika. Taktiež bol stavebný úrad informovaný o tom, že na hranici pozemku žalobcu sa nachádza plynové potrubie a kanalizácia, čo by malo v prípade zosuvu svahu nepredstaviteľné následky. Žalobca uviedol, že takéto účelové konanie stavebného úradu považuje za protiprávne, pričom nemá možnosť prinútiť stavebný úrad aj fakticky konať. Dňa 14.06.2024 nahlásil túto udalosť polícii, ktorá na mieste zistila, že stavebníci nemajú žiadne povolenie na predmetnú činnosť, no i napriek tomu v nej pokračovali, avšak bez súdneho rozhodnutia vraj polícia nevie konať. Preto žalobca žiada súd, aby zakázal žalovaným vykonávať akékoľvek stavebné práce a terénne úpravy bez riadneho stavebného povolenia.

4. Žalobca na osvedčenie skutkových tvrdení pripojil k návrhu nasledovné listinné dôkazy, a to: výpisy z LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, rozhodnutie o povolení stavby zo dňa 13.09.2021, projektovú dokumentáciu, oznámenia o začatí zlúčeného územného a stavebného konania zo dňa 26.05.2023, námietka žalobcu zo dňa 21.06.2023, námietky žalobcu zo dňa 26.06.2023, rozhodnutie o povolení stavby zo dňa 11.02.2020, oznámenie o pokračovaní spojeného územného a stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania s miestnym zisťovaním zo dňa 11.10.2023, email zo dňa 13.11.2023, žiadosť o nový termín pojednávania zo dňa 13.11.2023, email zo dňa 13.11.2023, oznámenie stavebného úradu zo dňa 18.03.2024, email zo dňa 18.04.2024, návrh na prerušenie konania zo dňa 19.04.2024, námietky žalobcu zo dňa 22.04.2024, doplnenie námietok žalobcu zo

dňa 24.04.2024, statický posudok, predloženie svetlotechnického posúdenia zo dňa 14.05.2024, svetlotechnické posúdenie, odborné stanovisko statika zo dňa 14.05.2024, opakované oznámenie stavebného úradu o pokračovaní konania zo dňa 22.05.2024, email zo dňa 05.06.2024, fotografie a email zo dňa 06.06.2024.

II.

5. Žalovaný v 1. rade v rámci vyjadrenia sa k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že súd nedisponuje právomocou na rozhodnutie o navrhovanom neodkladnom opatrení, keďže uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania stavebných prác jednoznačne súvisí so správnym (stavebným) konaním a z toho dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá vzťah k žiadnemu hmotnoprávnemu nároku žalobcu. Uviedol, že v predmetnej veci aktuálne koná príslušný stavebný úrad. Uviedol, že dňa 05.06.2024 na stavebný úrad oznámil začatie vykonávania zabezpečovacích stavebných prác na pozemku parc. č. XXXX/X. Dôvodom potreby vykonania stavebných prác bola bezprostredná hrozba vzniku havárie - zosuvu či dokonca odtrhnutia svahu na hranici pozemku v našom vlastníctve, ktorej hrozba vzniku sa s postupujúcim časom a možnými budúcimi poveternostnými vplyvmi ešte zvyšuje, k čomu predložil odborné stanovisko geotechnika, v ktorom bol konštatovaný havarijný stav, hrozba zosuvu nestabilného otvoreného profilu, možné ohrozenie života pre osoby v bezprostrednom okolí pod a nad neodborným a nelegálnym stavebným zásahom na hranici pozemkov, ako aj hroziace materiálové škody. Uviedol, že dňa 12.06.2024 sa na stavebnom úrade uskutočnilo rokovanie zvolané vedúcou stavebného úradu J.. X. M., za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu V.. K., a dvoch statikov, ako aj žalovaných v 1. a 2. rade, J.. V. a J.. E. - geotechnika, ako aj odbornej referentky Stavebného úradu J.. arch. W.. U. stretnutia bolo prejednanie vzniknutej situácie a určenie ďalšieho postupu. Dňa 14.06.2024 bolo stavebným úradom vo veci havarijného stavu vydané predbežné povolenie na vykonanie stavby oporného múru podľa § 127a ods. 3 písm. d) Stavebného zákona. Stavebným úradom požadované doplnenie dokladov aktuálne pripravujeme a dodáme ich v určenej lehote. Na základe uvedeného mal žalovaný v 1. rade za to, že zo strany žalobcu ide o účelové konanie. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že stavebný úrad je o veci dobre informovaný a ak by to považoval za vhodné a potrebné, rozhodol by o zákaze vykonávania predmetných prác podľa § 102 ods. 5 Stavebného zákona, avšak miesto toho postupoval podľa § 127a ods. 3 Stavebného zákona. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca pri opise rozhodujúcich skutočností opomenul spomenúť podstatné skutočnosti, ako aj rozhodnutia stavebného úradu, ktoré sú v jeho neprospech a v ktorých sa konštatuje mnohonásobné porušenie Stavebného zákona pri vykonaní terénnych úprav a nepovolených stavieb na jeho pozemku. Uviedol, že oporný múr, ktorého stavba je predmetom konania na stavebnom úrade, plní doplnkovú funkciu a aj bezpečnostnú funkciu, keďže po vykonaných nepovolených a neodborných zásahoch žalobcu masívnymi terénnymi odkopmi zeminy až ho hĺbky 4 metrov do územia na spoločnej hranici pozemkov žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré žalobca realizoval bez akéhokoľvek stavebného konania, v ktorom by predložil projektovú dokumentáciu, statický posudok a hydrogeologický posudok, s ktorými by sme mali právo ako účastníci konania sa oboznámiť a vyjadriť sa k nim, a ku ktorým by bolo vydané stavebné povolenie. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že ak by žalobca uspel vo svojom zámere dosiahnuť prostredníctvom súdu nariadenie neodkladného opatrenia, v súčasnom stave vykonávania zabezpečovacích stavebných prác by sa riziko zosuvu svahu a majetkovej ujmy na pozemkoch ešte zvýšilo, keďže výkopové práce boli v uplynulých dňoch už ukončené a aktuálne prebiehajú stavebné stabilizačné práce na opornom múre, ktorý riešené územie na hranici pozemkov trvale stabilizuje. Žalovaný v 1. rade uviedol, že so žalovaným v 3. rade nie je v žiadnom právnom vzťahu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol alebo aby konanie zastavil a vec postúpil príslušnému stavebnému úradu.

6. Žalovaný v 1. rade na osvedčenie skutkových tvrdení pripojil k vyjadreniu nasledovné listinné dôkazy, a to: ohlásenie začatia vykonávania zabezpečovacích stavebných prác a žiadosť o vydanie predbežného povolenia zo dňa 05.06.2024, stanovisko geodeta zo dňa 01.08.2023, odovzdanie a prevzatie stanoviska zo dňa 03.06.2024, predbežné povolenie stavebného úradu zo dňa 14.06.2024, oznámenie o nepovolených terénnych úpravách zo dňa 28.05.2024, rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27.05.2024, podnet žalovaných v 1. a 2. rade na vykonanie štátneho stavebného dozoru zo dňa 24.07.2023, fotografie, vyjadrenie k námietkam žalobcu zo dňa 31.07.2023 a posúdenie zemní vo svahu.

III.

7. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené nasledovné skutočnosti významné a rozhodné pre právne posúdenie žalobcom požadovaného neodkladného opatrenia.

8. Žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi susediacich pozemkov, konkrétne žalobca je vlastníkom parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX a žalovaní v 1. a 2. rade sú vlastníkmi parc. č. XXXX/X, XXXX/ XX a XXXX/XX (všetky parcely sa nachádzajú v katastrálnom území M., obec A.-N. V., okres A. J.).

9. Stavebný úrad vydal dňa 27.05.2024 rozhodnutie, ktorým začal ex offo konanie o odstránení stavby s možnosťou jej dodatočného povolenia na pozemku žalobcu z dôvodu, že ten vykonal na svojom pozemku terénne úpravy, ktorými podstatne zmenil vzhľad a odtokové pomery v rozpore s § 71 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona; spevnil svah svahovými tvárnicami v kaskádovom prevedení v rozpore s § 71 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, vykonal stavbu oporného múru, bazénu s rozmermi nad 25 m2, oplotenia a spevnenej plochy kontajnerového stojiska v rozpore s § 54 Stavebného zákona (t.j. bez stavebného povolenia, resp. ich ohlásenia stavebnému úradu).

10. Žalovaní v 1. a 2. rade dňa 03.06.2024 odovzdali svoj pozemok stavebníkovi za účelom sanácie havarijného stavu na hranici ich pozemku a pozemku žalobcu z dôvodu bezprostrednej hrozby zosuvu zeminy, či odtrhnutia svahu a to výstavbou oporného múru, ktorého účelom má byť stabilizácia v zmysle stanoviska geotechnika, čo nasledujúci deň oznámili stavebnému úradu, ktorý požiadali aj o vydanie predbežného povolenia. Na základe uvedeného stavebný úrad dňa 14.06.2024 vydal predbežné povolenie na začatie stavby - oporného múra na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu nevyhnutnom na odstránenie havarijného stavu s tým, že zároveň žalovaným v 1. a 2. rade určil povinnosť v lehote 30 dní predložiť stavebnému úradu príslušné dokumenty, po doručení ktorých stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.

IV.

11. Súd na danú vec aplikoval predovšetkým ustanovenia upravujúce neodkladné opatrenie ( a nasl.), ako aj príslušné ustanovenia Stavebného zákona, a .

12. V danom prípade sa žalobca domáhal súdnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovaným v 1. a 2. rade ako vlastníkom susediaceho pozemku s pozemkom vo vlastníctve žalobcu a žalovanému v 3. rade ako spoločnosti údajne vykonávajúcej stavebné práce na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade, pričom žalobcom požadovaná súdna ochrana mala spočívať v uložení povinnosti žalovaným v 1. až 3.rade zdržať sa realizácie akýchkoľvek stavebných prác a terénnych úprav na pozemku žalovaných v 1. a 2. rade, na ktoré by žalovaní v 1. a 2. rade neboli oprávnení právoplatným stavebným povolením.

13. Podmienky realizácie stavieb, ich zmien a udržiavacích prác na nich upravuje Stavebný zákon. Ten zakotvuje všeobecnú zásadu, že každá stavba pred začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia príslušným orgánom štátnej správy - t.j. stavebným úradom (§ 54 Stavebného zákona). Samozrejme, aj z tejto všeobecnej zásady Stavebný zákon určuje stavby a zariadenie, ktoré posúdeniu stavebným úradom nepodliehajú (§ 56 Stavebného zákona). To znamená, že okrem výnimiek uvedených v § 56 Stavebného zákona, každá stavba, vzhľadom na svoj charakter a účel, pred svojou realizáciou vyžaduje buď stavebné povolenie (§ 55 ods. 1 Stavebného zákona), prípadne aspoň jej ohlásenie stavebnému úradu (§ 56 ods. 2 Stavebného zákona). Inak povedané, skôr než stavebník vopred ohlási uskutočnenie jednoduchej stavby, prípadne skôr než mu stavebný úrad vydá stavebné povolenie, nie je oprávnený začať s realizáciou príslušnej stavby. V opačnom prípade dochádza zo strany stavebníka k realizácii stavby bez príslušného povolenia, teda ide o tzv. nepovolenú (čiernu) stavbu.

14. Uvedenú situáciu sa snažil vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia načrtnúť aj samotný žalobca, teda že zo strany žalovaných v 1. a 2. rade došlo k realizácii stavby (oporného múra) bez toho, aby táto stavba bola predmetom posúdenia stavebným úradom, t.j. bez vydaného stavebného povolenia.

15. Nevnímajúc tú skutočnosť, že žalovaným v 1. rade uvedenými skutkovými tvrdeniami, navyše osvedčenými predloženýmii listinnými dôkazmi, bol žalobcom načrtnutý skutkový stav (t.j. realizácia stavby žalovanými v 1. a 2. rade bez akejkoľvek ingerencie stavebného úradu) účinne vyvrátený a

popretý, nemohol súd dospieť k tomu záveru, že ním zvolený prostriedok právnej ochrany formou neodkladného opatrenia je v danom prípade tým správnym a v právnom prostredí SR predpokladaným prostriedkom na dosiahnutie žiadanej ochrany, ktorej zmysel by mal spočívať v zastavení stavebných prác realizovanými žalovanými v 1. a 2. rade. Za predpokladu, že je daný taký stav, kedy sa realizuje stavba bez akejkoľvek ingerencie stavebného úradu (t.j. bez príslušného stavebného povolenia alebo ohlásenia jednoduchej stavby), môže sa ktokoľvek (kto sa domnieva, že takýto stav nastal) obrátiť na príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu, ktorý je podľa § 102 ods. 5 písm. a) Stavebného zákona oprávnený, v prípade ak zistí rozostavanú a nepovolenú stavbu, bezodkladne vyzvať stavebníka, aby zastavil práce na takejto nepovolenej stavbe. Prípadne sa môže rovno obrátiť na príslušný stavebný úrad, ktorý môže podľa § 88 Stavebného zákona nariadiť vlastníkovi stavby realizovanej bez povolenia jej odstránenie. Ak by nastala situácia, že aj napriek vyššie uvedeným podnetom, by príslušný orgán štátneho stavebného dozoru alebo stavebný úrad ostal nečinný, je oznamovateľ podnetu oprávnený podať proti takejto nečinnosti sťažnosť podľa , rovnako sa tiež môže obrátiť na prokurátora, ktorý podľa a nasl. vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy a ktorého oprávnením je (v prípade dôvodnosti podnetu) podať podľa dotknutému orgánu verejnej správy upozornenie na jeho nečinnosť. V prípade vyčerpania všetkých vyššie uvedených prostriedkov a naďalej pretrvávajúcej nečinnosti príslušného orgánu verejnej správy vo vzťahu k realizovanej nepovolenej stavbe, vzniká dotknutej osobe (prípadne aj prokurátorovi) právo domáhať sa žalobou podľa a nasl. odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy a tým aj ochrany svojich práv a právom chránených záujmov.

16. Všetky uvedené prostriedky právnej ochrany sa však týkajú línie správneho konania a správneho súdnictva. Z dôvodu, že správne konanie a správne súdnictvo prostriedok právnej ochrany vo forme neodkladného opatrenia nepozná a taký ani neupravuje, nebolo možné konštatovať, že by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol oprávnený prejednať iný orgán, napr. stavebný úrad, preto súd nemohol ani skonštatovať, že by nedisponoval právomocou na prejednanie takéhoto návrhu. Ak by však súd z materiálneho hľadiska vyhovel žalobcom požadovanej súdnej ochrane, zasiahol by tým do napr. do kompetencie príslušného orgán štátneho stavebného dozoru, ktorému Stavebný zákon ako jedinému orgánu zveruje oprávnenie na vyzvanie na zastavenie prác na nepovolenej stavbe, resp. by poprel komplexnú právnu úpravu ochrany práv jednotlivcov v prípade nečinnosti orgánov (sťažnosti proti nečinnosti podľa , dozor prokurátora nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy a v konečnom dôsledku aj právo podať žalobu proti nečinnosti podľa a nasl. ), čo je samozrejme neprípustné.

17. Na základe uvedeného súd nemohol dospieť k inému záveru, než tomu, že žalobcom požadované neodkladné opatrenie je v celom rozsahu nedôvodné, keďže už len samotný charakter ním požadovanej súdnej ochrany zasahoval do oprávnení a kompetencií iných príslušných orgánov a subjektov, a preto bolo bezpredmetné skúmať, či boli splnené a osvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa .

18. Nad rámec uvedeného však súd musel upriamiť pozornosť aj na tú skutočnosť, že žalovanými v 1. a 2. rade realizovanými stavebnými prácami dochádza v konečnom dôsledku k odstráneniu bezprostredne hroziacej ujmy nie len na ich právach a právom chránených záujmov ale aj na záujmoch a právach samotného žalobcu, keďže vo vzťahu k ním realizovaným stavebným prácam bola stavebným úradom konštatovaná nevyhnutnosť tým, že vydal podľa § 127a ods. 3 písm. d) Stavebného zákona predbežné povolenie na realizáciu týchto stavebných prác. Z uvedeného navyše vyplýva aj tá skutočnosť, že stavebné práce realizované žalovanými v 1. a 2. rade, ktoré žalobca označil ako nepovolené, nepovolenými nie sú. Zároveň súd musel podotknúť, že potreba realizácie predmetných prác mohla prameniť aj v samotnej činnosti žalobcu, ktorý realizoval na svojom pozemku terénne úpravy, ktorými podstatne zmenil vzhľad a odtokové pomery, ako aj spevnenie svahu svahovými tvárnicami, bez stavebného povolenia, teda bez ingerencie stavebného úradu, čím sa sám dopustil konania v rozpore so Stavebným zákonom.

19. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovaným v 1. až 3. rade ako úspešnej strane sporu tento nárok nepriznal, keďže im ani žiadne trovy konania nevznikli.

20. Hoci podľa uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so samotným návrhom súd nedoručuje iným subjektom, než navrhovateľovi neodkladného opatrenia, z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol v danom prípade činný a súd o predmetnom návrhu žalobcu rozhodol aj na základe ním tvrdených skutočností a predložených listinných dôkazov, súd rozhodol o doručení tohto uznesenia vrátane návrhu žalobcu aj samotnému žalovanému v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.