Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-2-2015.pdf
PDF · 66.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/2/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Gáboríka, v trestnej veci proti odsúdenému R. Q., nar. XX.XX.XXXX v N., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 7. januára 2015, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. novembra 2014, sp. zn. 2Pp/101/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného R. Q. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Odsúdený R. Q. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/312/2009 zo dňa 11.2.2010, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, 3 písm.b/ Tr.zák. a iné, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.6.2011, sp.zn. 2T/312/2009 súd vyslovil, že odsúdený R. Q. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vyššie uvedeného trestného rozkazu neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok vykoná a na jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 1.4.2014. Po jeho vykonaní dňa 1.4.2015 odsúdený následne nastúpi výkon úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 6.5.2014, sp.zn. 2T/55/2011, ktorý má po započítaní väzby a výkonu trestu vykonať dňa 9.7.2015. Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie mu plynula od 9.11.2013. Dňa 21.10.2014 podal odsúdený R. Q. na Okresný súd v Trenčíne návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 24.11.2014, sp. zn. 2Pp/101/2014 rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. s použitím § 415 ods.1 Tr.por. zamietol návrh odsúdeného R. Q. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/312/2009 zo dňa 11.02.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/312/2009 zo dňa 30.06.2011 a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 2T/55/2011 zo dňa 06.05.2014 s odôvodnením, že u neho nie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal sťažnosť odsúdený R. Q., ktorú do rozhodnutia krajského súdu nijako neodôvodnil. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného R. Q. nie je dôvodná. Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich
povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu. V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonaním príslušnej časti postupne uložených trestov. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj v tomto smere krajský súd tak ako aj okresný súd dospel k záveru, že odsúdený si plní svoje povinnosti vo výkone trestu zatiaľ riadne, jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, čo vyplýva z písomného hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, ktoré podrobne citoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí. Taktiež je nutné uviesť, že od vypracovania hodnotenia bola odsúdenému uložená disciplinárna odmena, čo vyplynulo z vyjadrenia zástupcu ústavu na verejnom zasadnutí. Na druhej strane je v hodnotení konštatované, že resocializačná prognóza je u odsúdeného menej priaznivá a riziko jeho sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné, najmä z dôvodu sociálnej situácie odsúdeného, ale tiež z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov a s tým súvisiacim opakovaným páchaním trestnej činnosti. Pritom krajský súd považuje za nutné zvýrazniť, tak ako už konštatoval aj súd prvého stupňa, že v minulosti už bol R. Q. 12 x súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť a to aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody. U predposledného odsúdenia Okresným súdom Považská Bystrica, sp.zn. 2T/312/2009 mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, avšak ani túto šancu odsúdený nevyužil, naopak výkon trestu mu bol nariadený vzhľadom k spáchaniu ďalšej trestnej činnosti a odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/55/2011. Je teda možné konštatovať, že ani predchádzajúce nepodmienečné tresty odňatia slobody, ani uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nemalo na odsúdeného dostatočný prevýchovný vplyv. Na základe uvedeného potom aj krajský súd dospel ku konštatovaniu, že v súčasnosti nie je možné vysloviť záver o dôvodom očakávaní vedenia riadneho života odsúdeného R. Q. po podmienečnom prepustení. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy, čo v prejednávanom prípade zistené nebolo. Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného R. Q. za dôvodnú, preto ju podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.