Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-137-2014.pdf
PDF · 79.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00492736, právne zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ECKER-KÁN & partners v Bratislave, Námestie M. Benku 9-C1, proti odporcovi P. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu občanovi X. republiky, bytom S., W. XXX/XX, v konaní zast. opatrovníčkou JUDr. Janou Palkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 11,83 Eur, k rukám JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 07.05.2014, domáhal od odporcu zaplatenia 50,70 € titulom neuhradeného cestovného a trov konania. Uviedol, že odporca sa dňa 15.10.2013 na trolejbusovej linke MHD č. 210 nepreukázal na výzvu revízora (zamestnanca navrhovateľa povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) platným cestovným dokladom, a preto navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. X Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave tak vznikol nárok, aby mu zaplatil cestovné 0,70 € a úhradu 50,00 €. Odporca dlžnú sumu doteraz nezaplatil. Nereagoval ani na písomnú upomienku "Pokus o zmier - výzva na zaplatenie". Navrhol, aby súd vydal platobný rozkaz.
Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz pod č. k. 27Ro/136/2014-7, ktorý nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, a preto bol podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Z dôvodu neznámeho pobytu bola tiež odporcovi ustanovená pre toto konanie opatrovníčka JUDr. Jana Palková, vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Trenčín.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca sumu 1.000,00 € (išlo tak o drobný spor), nebolo vo veci nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu (oboznámením žalobného návrhu, hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 15.10.2013, kontrolného lístka, výzvy na zaplatenie) a tohto jeho právneho posúdenia:
Odporca bol dňa 15.10.2013 v čase o 08.51 hod. kontrolovaný v trolejbusovej linke MHD č. XXX revízorom, na výzvu ktorého sa nepreukázal cestovným lístkom, pretože cestoval bez neho. Na základe tejto skutočnosti revízor spísal záznam a hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, v ktorom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť postih vo výške 50,00 € a cestovné vo výške 0,70 €. Podľa tvrdení navrhovateľa odporca sumu 50,70 € na mieste nezaplatil a neurobil tak ani doposiaľ.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 772 veta prvá Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.
Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 513/2009 o dráhach dráhovými vozidlami sú koľajové vozidlá, trolejbusy a vozidlá lanových dráh.
Podľa § 8 ods. 5 Zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.
Podľa § 8 ods. 6 Zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.
Podľa § 16 ods. 4 písm. c) Zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady.
Vzhľadom na zistené skutočnosti a prezentované právne posúdenie veci mal súd za preukázané, že návrh je dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca porušil svoje povinnosti cestujúceho a v hore uvedený deň cestoval na linke MHD prevádzkovanej navrhovateľom bez platného prepravného dokladu.
Preto je odporca povinný podľa citovaných ustanovení zákona o doprave na dráhach zaplatiť navrhovateľovi ako dopravcovi prirážku v zákonom dovolenom rozmedzí, v tomto prípade vo výške 50,00 €, a základné cestovné vo výške 0,70 €, čo spolu predstavuje sumu 50,70 €. Odporca nespochybnil nárok navrhovateľa právne relevantnými skutočnosťami, ani nepreukázal, že svoj dlh navrhovateľovi zaplatil. Na základe týchto skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na § 150 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci navrhovateľom uplatnené trovy konania predstavovali vyššiu sumu ako samotná žalovaná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v drobných sporoch má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Navrhovateľ, ktorý takéto pohľadávky hromadne uplatňuje, má možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé. V tejto právnej veci išlo o typickú "formulárovú žalobu" zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, v ktorej sa zmenia niektoré údaje a ktorú navrhovateľ využíva vo viacerých súdnych sporoch, ako je súdu známe z jeho činnosti. Nemenej podstatnou skutočnosťou je aj právna nenáročnosť predmetného sporu. Súd zároveň pri určení náhrady trov konania musí vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Za také výdavky navrhovateľa súd považoval výdavky na úkony právnej služby, ktorých vykonanie bolo súdu preukázané a bez ktorých vykonania nemohol navrhovateľ úspešne v konaní uplatňovať svoje právo. Zo špecifikácie trov konania vyčíslenej právnym zástupcom súd nepovažoval za účelne vynaložené výdavky na úkon právnej služby pod bodom 2/ vyúčtovania: zaslanie Pokusu o zmier - výzva na zaplatenie, pretože tento úkon bol vykonaný mimo súdneho konania (bol vykonaný dňa 25.11.2013, súdne konanie sa začalo doručením žaloby súdu dňa 07.05.2014 a predložené plnomocenstvo pre právneho zástupcu navrhovateľa je datované dňom 28.02.2014) a nebol potrebný k tomu, aby mohol navrhovateľ úspešne uplatňovať právo v súdnom konaní. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd znížil trovy konania v konaní plne úspešného navrhovateľa a priznal mu náhradu za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 16,60 € (1/ prevzatie zastúpenia, 2/ písomné podanie na súd) vrátane režijných paušálov po 8,04 € (2 x 8,04 €), z ktorej celkovej sumy trov právneho zastúpenia (59,14 € s DPH 20%, ktorej platiteľom je právny zástupca navrhovateľa, ako to vyplynulo z predloženého osvedčenia o registrácii) priznal 20%, čo predstavuje sumu 11,83 €. Celkovo trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 28,33 €. Trovy konania je odporca povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa.
Lehotu na splnenie povinností určil súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).