Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1692-2010.pdf
PDF · 79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/1692/2010
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: JK - TRADING, spol. s r.o., so sídlom Mečíkova 30, 841 07 Bratislava, IČO: 31 356 656, zastúpeného: GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Krátka 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 675 750, proti povinnému: Trnavský samosprávny kraj, so sídlom Starohájska 10, P.O.BOX 128, 917 01 Trnava, IČO: 37 836 901 (pôvodne Nemocnica s poliklinikou Skalica, Koreszkova 7, 909 01 Skalica, IČO: 00 610 712), vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Zora Ferdinandy, Exekútorský úrad Košice so sídlom Štefánikova č. 6, 040 01 Košice, o vymoženie 34.165,79 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v sume 11.922,- eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 008209 zo dňa 03.12.2010 bola súdna exekútorka JUDr. Zora Ferdinandy, Exekútorský úrad Košice so sídlom Štefánikova č. 6, 040 01 Košice poverená podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Skalica, č.k. 5Rob/101/10-131 zo dňa 13.10.2010. Exekučné konanie sa začalo dňa 23.11.2010 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke.
Uznesením č. 738/2013/25 zo dňa 02.10.2013 Zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja schválilo zrušenie príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou Skalica, IČO: 00 610 712 bez právneho nástupcu ku dňu 31.12.2013. Práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa Trnavský samosprávny kraj v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Dňa 23.09.2013 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.08.2013 z dôvodu, že pohľadávka oprávneného bola uspokojená v plnej výške počas exekučného konania. Právnym následkom uzavretia dohody o zriadení nového záväzku je zánik pôvodného záväzku uspokojením veriteľa (oprávneného), ktorý nadobudol novú pohľadávku, ktorá bola tiež uspokojená. Pohľadávka oprávneného bola uspokojená dňa 05.08.2013 a oprávnený následne podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorému súd musí vyhovieť a exekúciu zastaviť. Súdna exekútorka zároveň uviedla, že oprávnený hneď po tom, ako bola uspokojená jeho pohľadávka podaním návrhu na zastavenie exekúcie znemožnil súdnemu exekútorovi vymoženie trov exekúcie súdneho exekútora z výšky vymoženej pohľadávky v budúcnosti. Ak by oprávnený oznámil exekútorovi úhradu jeho
pohľadávky bez návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu uspokojenia jeho pohľadávky, trovy exekúcie by sa naďalej boli vymáhali od povinného v exekučnom konaní. Súdna exekútorka zároveň žiadala rozhodnúť o náhrade trov exekúcie v sume 11.961,83 eur.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Vyššie citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je výrazom dispozičného práva oprávneného. Proti vôli oprávneného nemožno vykonať exekúciu a preto môže oprávnený v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný túto vôľu rešpektovať. Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, pričom súd mal zároveň preukázané, že po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím, a to uspokojením pohľadávky oprávneného v plnej výške, súd návrhu vyhovel a exekúciu voči povinnému v súlade s § 57 ods. l písm. c) v spojení s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
Súdna exekútorka žiadala priznať náhradu trov exekúcie podľa § 16 ods. 2, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 5 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Súdna exekútorka vyčíslila a žiadala priznať trovy exekúcie v celkovej sume 11.961,83 eur, trovy exekúcie vyčíslila ako odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky vo výške 9.935 €, odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 € a 20 % DPH z odmeny vo výške 1.993,64 €.
Súd je toho názoru, že súdny exekútor pri zastavení exekúcie nemá nárok na odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky a zároveň aj na minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, a preto súd súdnej exekútorke odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v sume 33,19 € nepriznal. Súd tak priznal súdenej exekútorke len odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky v sume 9.935 € a k nej prislúchajúcu 20 % DPH v sume 1.987 €, t.j. trovy exekúcie v celkovej sume 11.922 €.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že na náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke zaviazal povinného. Oprávnený síce podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol súd povinný rešpektovať a teda musel exekúciu z procesných dôvodov vyjadrujúcich dispozičnú zásadu platnú aj v exekučnom konaní zastaviť. Súd však mal zároveň preukázané, ž dôvodom návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že povinný vymáhanú pohľadávku uhradil v plnej výške dňa 05.08.2013, t.j. po začatí exekučného konania. Návrh na vykonanie exekúcie bol teda oprávneným podaný dôvodne, exekučné konanie sa začalo v súlade s Exekučným poriadkom a súdnej exekútorke boli priznané trovy exekúcie, na úhradu ktorých bol z uvedených dôvodov zaviazaný povinný.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Skalica, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).