Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-181-2022.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Subarea
5Co/181/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v spore žalobcu: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., O. K. XX, zast. Advokátska kancelária AKMA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 15, proti žalovanému: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., Ž. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia v spore o odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10. októbra 2022 č.k. 16C/62/2022-70 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1/ Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa tento (v rámci sporu o určenie odporovateľnosti právneho úkonu) domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami - bytmi č. X, X a X v bytovom dome súp. č. XXXX na pozemku reg. KN "C" parc. č. XXXX/X na ulici X. E. Č.. X v J. spolu s podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku tak, že sa žalovanému ako vlastníkovi uvedených nehnuteľností zakáže previesť a/alebo prenajať a/alebo zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, a/alebo vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vykonať dražbu a akokoľvek inak disponovať s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami. 2/Vychádzal z tvrdení žalobcu, že tento má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi C.. I. O. (otec žalovaného), ktorý ako predošlý vlastník bytov tieto previedol na žalovaného darovacou zmluvou zo dňa 09.08.2021. Keďže k bezodplatnému prevodu vlastníctva došlo v čase existencie záväzku dlžníka voči žalobcovi, žalobca má za to, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky jeho ako veriteľa voči dlžníkovi, žalobou vo veci samej odporuje dlžníkove právne úkony voči žalovanému ako osobe, ktorá mala z právnych úkonov prospech. Spolu so žalobou žalobca navrhol i nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že je dôvodné sa domnievať, že vlastník nehnuteľností t.j. žalovaný má v úmysle nakladať s nehnuteľnosťami, o čom svedčí inzercia zverejnená na stránke P. O. ako vyjadrený zámer odovzdať nehnuteľnosti do dočasného užívania tretej osobe. Nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zhoršeniu uspokojenia žalobcu ako veriteľa v rámci prebiehajúceho konania o odporovateľnosti právneho úkonu. 3/Súd prvej inštancie konštatoval, že jedným z najdôležitejších atribútov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného názvu tohto inštitútu, je naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie mal z listu vlastníctva č. XXXX, na ktorom sú predmetné nehnuteľnosti zapísané, za preukázané, že všetky tri byty nadobudol žalovaný na podklade darovacej zmluvy zo dňa 09.08.2021. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal dňa 13.09.2022. Medzi nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovaným a podaním predmetného neodkladného opatrenia uplynul viac než jeden rok. Žalobca však za tento čas nepodnikol žiadne kroky na ochranu svojich údajne porušených práv a súdnej ochrany svojich práv inštitútom neodkladné opatrenia sa domáha až po viac ako roku. Súd mal teda za preukázané, že ak by žalovaný plánoval s predmetnými nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom nakladať, čoho sa žalobca v rámci svojho
návrhu obáva, mal bez pochýb dostatok času, aby tak urobil. Je teda zrejmé, že za danej situácie absentuje naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu, nie je tak naplnený inštitút naliehavosti neodkladného opatrenia. Súd záverom poukázal na fakt, že žalobca súdu na preukázanie dôvodnosti svojho nároku predložil inzerát zverejnený na internetovej stránke F..P..sk, ktorým sa snažil preukázať údajnú snahu žalovaného nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, avšak z tohto dôkazu predloženého žalobcom je zrejmé len to, že nejaká bližšie nestotožnená osoba ponúka na prenájom bytový dom so 6-mi bytmi a 12-mi parkovacími státiami na X. A. v J.. Z uvedeného inzerátu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by tento zadal žalovaný a podľa názoru súdu sa tento inzerát nedá žiadnym spôsobom spojiť s osobou žalovaného. Navyše predmetný inzerát hovorí o podnájme šiestich bytov v bytovom dome, avšak z priloženého listu vlastníctva mal súd za preukázané, že v bytovom dome, v ktorom sa nachádzajú aj byty vo vlastníctve žalovaného, je celkovo deväť bytov a žalovaný je vlastníkom len troch z nich. 4/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj podanou žalobou, reagoval na zverejnený inzerát, z ktorého bolo dôvodné predpokladať, že s nehnuteľnosťami žalovaného bude nakladané minimálne formou prenájmu, čo by sťažilo uspokojenie vymoženia pohľadávky žalobcu. Nesúhlasil ani s argumentom súdu prvej inštancie, že zverejnený inzerát sa nedá spojiť s osobou žalovaného. V dome je celkovo deväť bytov, z ktorých tri sú vo vlastníctve rôznych fyzických osôb, tri aktuálne vo vlastníctve Q. D. a tri vo vlastníctve žalovaného. Len v posledne označených šiestich bytoch ich vlastníci nebývajú, z čoho vyvodzoval, že tieto byty boli inzerátom označené za byty na prenájom. Žalobca mal za to, že konajúci súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a s prvkami zaujatého konania v prospech žalovaného, nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci. Žalobca riadne osvedčil naliehavosť potreby požadovanej neodkladnej úpravy, ako aj ďalšie základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, hodnoverne osvedčil tak dôvodnosť a trvanie hmotnoprávneho nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana, ako aj pravdepodobnosť, že prípadná exekúcia je ohrozená, navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a navrhované neodkladné opatrenie nariadil. 5/Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP umožnil protistrane (žalovanému) vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu resp. k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 6/Žalovaný sa k návrhu na nariadene neodkladného opatrenia, napadnutému uzneseniu, resp. k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 7/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8/Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9/Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10/Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11/Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12/Nariadenie neodkladného opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 13/Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. 14/V súdenej veci sa žalobca domáha (v rámci prebiehajúceho sporu o určenie odporovateľnosti právneho úkonu) uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré žalovaný získal darom (bezodplatným prevodom) od dlžníka žalobcu, tvrdiac, že nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zhoršeniu možnosti uspokojenia žalobcu ako veriteľa. 15/Účelom odporovacej žaloby je získať podklad k tomu, aby sa veriteľ mohol v rámci exekučného konania domáhať uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky i z majetku, ktorý odporovateľným (teda preň právne neúčinným, ale inak platným) právnym úkonom ušiel z majetku dlžníka. Ide teda o právny prostriedok, slúžiaci na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 173/1996 zo dňa 27.05.1999); inak vyjadrené inštitútom odporovateľnosti (relatívnej neúčinnosti právneho úkonu) sa sleduje uspokojenie oprávneného z majetku, ktorý nie je vo vlastníctve povinného z dôvodu preň neúčinného právneho úkonu. 16/Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, nesie veriteľ. 17/Žaloba vo veci samej resp. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia iný majetok dlžníka (C.. I. O.), ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu, neoznačuje, z týchto podaní nevyplýva však ani to, že by iný ako odporovaným právnym úkonom ušlý majetok dlžníka na uspokojenie pohľadávky žalobcu nepostačoval. 18/Odvolací súd z verejne dostupného katastra nehnuteľností zistil, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie O. je zapísaná okrem iných nehnuteľnosť - byt č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na O. XX v J., spolu s podielom na spoločných častiach, zariadeniach domu, príslušenstve a na pozemku, ktorého je dlžník (C.. I. O.) podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2. Na LV č. XXXX pre katastrálne územie G. sú zapísané nehnuteľnosti - parcela registra "C" č. XXXX/XX o výmere XXX C., druh zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" č. XXXX/XXX o výmere XXX C., druh zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX, pričom ich bezpodielovými spoluvlastníkmi sú dlžník a jeho manželka v pomere 1/1. V časti C uvedených listov vlastníctva ťarchy na predmetných nehnuteľnostiach zapísané nie sú žiadne. 19/Podľa názoru odvolacieho súdu už len označené nehnuteľnosti (nie je pritom vylúčená existencia ďalšieho nehnuteľného či hnuteľného majetku) vo vlastníctve dlžníka žalobcu môže slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu celkom (výška pohľadávky podľa výzvy z 25.08.2022 predstavuje 350.000 eur s prísl.), vo vzťahu ku ktorým nehnuteľným veciam môže žalobca (v rámci prebiehajúceho konania voči dlžníkovi) ako veriteľ dlžníka navrhnúť zriadiť vo svoj prospech záložné právo návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 a nasl. CSP, čím môže efektívnejšie a bez potreby vedenia ďalších súdnych sporov zamedziť ohrozeniu resp. zmareniu exekúcie. 20/V predmetnej veci potom žalobca dostatočne neosvedčil základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ani odvolací súd nemal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu tým, že žalovanému sa zakáže nakladať s majetkom, za bez pochybností osvedčenú. 21/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil, podľa § 387 ods. 1 CSP. 22/O trovách celého konania vrátane trov neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci skončí, v súlade s § 262 ods. 1 CSP. 23/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).