Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-2711-2014.pdf
PDF · 71.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/2711/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484 proti povinnému: R. I.. W.. V.., T. XX, XXX XX J., X.: XX XXX XXX C. R. E. Ú. C. J. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Moyzesova 34, 040 01 Košice pod sp. zn. EX 785/2014 Pk/Rb o vymoženie pohľadávky vo výške 126,60 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 01.08.2014 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 126,60 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočky v Košiciach č. 700-3413925513-GC04/13 zo dňa 14.11.2013.
Dňa 01.08.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/111206 zo dňa 04.08.2014.
Dňa 16.09.2014 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že obchodná spoločnosť NATAS s. r. o., má dvoch zamestnancov Mgr. Milana Kučečka, nar. 25. 11. 1954 a Ing. Natáliu Dolnú, nar. 01. 04. 1954, ktorým mal byť priznaný starobný dôchodok, a preto by povinný nemal odvádzať poistné na týchto zamestnancov. Povinný žiada, aby súd exekučné konanie zastavil.
Na výzvu súdu, doručil oprávnený dňa 25.11.2014 vyjadrenie k námietkam povinného, v ktorom uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice už na oznámenie týkajúce sa pohľadávok, ktoré eviduje Sociálna poisťovňa voči spoločnosti NATAS s. r. o., ktoré si konateľ spoločnosti riadne prevzal dňa 29. 04. 2014 reagovala a podala povinnému stanovisko.
V zmysle § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na skutočnosť, že p. Kučečkovi, zamestnancovi spoločnosti NATAS, s. r. o., ešte nebol priznaný dôchodok, má zamestnávateľ naďalej povinnosť vykazovať a odvádzať poistné na nemocenské, starobné, úrazové poistenie a starobné dôchodkové sporenie, garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v zmysle § 141 a § 142 zákona za zamestnanca.
V stanovisku bol zamestnávateľovi oznámený postup konania v prípade spätne priznaného starobného dôchodku zamestnancov. Keďže spoločnosť nezareagovala, a teda nezaslala opravné mesačné výkazy poistného a príspevkov a ani žiadosť o vrátenie poistného, nie je dôvod na nariadenie obnovy konania.
Sociálna poisťovňa, pobočka Košice trvá na pokračovaní v nútenom výkone rozhodnutia.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd preštudovaním spisového materiálu a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii neboli povinným podané dôvodne, pretože súd má za preukázané, že exekúcia začala dôvodne (t.j. dňa 1.08.2014 -podaním návrhu oprávneného na začatie exekúcie), nakoľko povinný nepodal odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne a ani neuhradil pohľadávku oprávneného v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia predmetného rozhodnutia Sociálnej poisťovne.
Na základe uvedeného sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným, a pre exekučný súd záväzným, nakoľko exekučný súd je viazaný exekučným titulom a jeho úlohou nie je preskúmavať existenciu a obsah hmotno-právneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený podal svoj návrh na začatie exekúcie oprávnene.
Pretože povinný vo svojich námietkach neuvádza žiadne skutočnosti týkajúce sa predmetného exekučného konania sp. zn. 35Er/2711/2014, EX 785/2014 Pk/Rb, súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, nemal inú možnosť, len námietky povinného ako nedôvodné zamietnuť.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.