Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/89/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: maybe-sk, spol. s r.o., so sídlom Adama Trajana 4648/2, 921 01 Piešťany, IČO: 36 758 167, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100902/259915/2013/STA zo dňa 12. augusta 2013, jednohlasne, t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 10.09.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2013, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. /STA zo dňa 12.08.2013, ktorým tento rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. zo dňa 08.04.2013 postupom podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) potvrdil. Colný úrad Trnava rozhodnutím zn. zo dňa 08.04.2013 postupom podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona číslo 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“) uložil daňovému subjektu - žalobcovi pokutu vo výške 287.054,37 eur za správny delikt uvedený v § 41 ods. 1 písm. d) zákona číslo 106/2004 Z. z., nakoľko tento ako prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je zároveň odberateľom kontrolných známok, nepreukázal použitie alebo znehodnotenie 205.900 kusov kontrolných známok s registračným odberným číslom A08002, A1 do 90 mm vrátane, 20 kusov cigariet v balení s cenou 55,50,-Sk, ktoré prevzal dňa 10.07.2008 od spoločnosti KASICO, a.s., so sídlom Beckovská 38, 821 04 Bratislava, IČO: 17 308 267. Žalobca bol povinný (v zmysle predmetného rozhodnutia) uloženú pokutu za správny delikt zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na v rozhodnutí bližšie špecifikovaný účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.

Žalobca včas podanou žalobou napadol správnosť rozhodnutia žalovaného, pričom ako žalobné dôvody označil: 1/ napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, 2/ zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a 3/ rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Vo vzťahu k prvému žalobnému dôvodu žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie skutku, nakoľko nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa ust. § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z. V tejto súvislosti uviedol, že v danej právnej veci je potrebné rozlišovať skutkový stav do odovzdania kontrolných

známok žalovanému (čas, kedy mal žalobca kontrolné známky vo svojej faktickej dispozícii) a skutkové okolnosti, ktoré nastali po riadnom odovzdaní kontrolných známok žalovanému (čas, kedy mal žalovaný kontrolné známky vo svojej faktickej dispozícii). Uviedol, že nebola preukázaná protiprávnosť konania žalobcu do odovzdania kontrolných známok žalovanému, preto zo strany žalovaného nebolo možné uplatňovať zodpovednosť za protiprávne konanie. Poukázal na to, že skutkovú podstatu správneho deliktu uvedeného v ust. § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z. naplní právnická osoba, alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak nepreukáže použitie alebo znehodnotenie kontrolných známok, pričom pod pojmom „použitie“ kontrolnej známky treba rozumieť jej nalepenie na spotrebiteľské balenie cigariet, čo vyplýva z ust. § 9 ods. 2 a 4 zákona č. 106/2004 Z. z. Skutková podstata predmetného správneho deliktu teda predpokladá, že daňový subjekt nepreukáže použitie, teda nalepenie kontrolnej známky na spotrebiteľské balenie cigariet spôsobom, ktorý určuje už zmieňované ust. § 9 ods. 4 a na mieste uvedenom v ust. § 9 ods. 2. Skutočnosť, či známky boli nalepené, preukazuje daňový subjekt v rámci zúčtovania kontrolných známok, kde uvádza počet spotrebiteľských balení, na ktorých boli skutočne nalepené nepoškodené kontrolné známky (§ 9 ods. 24 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z.), počet kontrolných známok nalepených na spotrebiteľské balenie uvedené do daňového voľného obehu (§ 9 ods. 24 písm. g)) a počet kontrolných známok nalepených na spotrebiteľské balenie neuvedené do daňového voľného obehu (§ 9 ods. 24 písm. h)). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva ten názor, že v prípade, ak daňový subjekt riadne zúčtoval v súčinnosti s colným úradom kontrolné známky podľa ust. § 9 ods. 23 a 24 zákona č. 106/2004 Z. z. a v konaní nebolo preukázané použitie kontrolných známok inak, ako zákonom predpokladaným spôsobom a zúčtovanie kontrolných známok nebolo správcom dane spochybnené (nakoľko inak by došlo k uloženiu pokuty v zmysle ust. § 41 ods. 1 písm. c) zákona č. 106/2004 Z. z.) platí, že použitie kontrolných známok bolo riadne preukázané, a teda nebola preukázaná protiprávnosť konania zo strany žalobcu, a tým naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa ust. § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z. K pojmu „znehodnotenie“ žalobca poukázal na ust. § 9 ods. 19 zákona č. 106/2004 Z. z., ktoré rozlišuje poškodené kontrolné známky, kontrolné známky nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie cigariet a z iného dôvodu nepoužiteľné kontrolné známky. Poškodené alebo z iného dôvodu nepoužiteľné kontrolné známky je daňový subjekt povinný odovzdať colnému úradu, ktorý ich následne zničí na náklady daňového subjektu a o zničení vyhotoví úradný záznam. Preukázanie znehodnotenia kontrolných známok je daňový subjekt povinný iba v prípade nenávratne zničených v technologickom zariadení, nakoľko tieto má daňový subjekt vo svojej dispozičnej sfére a k znehodnoteniu došlo pri jeho vlastnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že kontrolné známky poškodené alebo inak nepoužiteľné kontrolné známky daňový subjekt colnému úradu nijako nepreukazuje, iba ich odovzdáva colnému úradu na zničenie. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že predmetné konanie sa začalo ex offo, na základe čoho dôkazná iniciatíva bola na strane správcu dane, nakoľko tento vykonáva vyhľadávaciu činnosť v zmysle ust. § 34 zákona č. 511/1992 Zb. (zákon o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“; pozn.) V tejto súvislosti žalobca má za to, že daňový subjekt má povinnosť uniesť dôkazné bremeno v tých etapách daňového konania, kedy skutkovým základom je jeho tvrdenie týkajúce sa jeho daňovej povinnosti (teda predovšetkým vo vyrubovacom konaní v zmysle ust. § 38 zákona č. 511/1992 Zb., kedy je predkladané daňové priznanie, v ktorom daňový subjekt tvrdí skutočnosti relevantné pre určenie dane). Nakoľko v tomto prípade konanie začalo z úradnej povinnosti. Mal za to, že procesná iniciatíva je na správcovi dane, ktorý vedie daňové konanie, vyhľadáva dôkazy, vykonáva dokazovanie a dbá o to, aby rozhodné skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie. Vo vzťahu k druhému žalobnému dôvodu žalobca poukázal na nedostačujúce zistenie skutkového stavu na posúdenie veci. Uviedol, že v danej veci nie je sporné, že žalobca odovzdal poškodené a nepoužiteľné kontrolné známky, nakoľko o uvedenej skutočnosti bol dňa 27.04.2009 spísaný Odovzdávací protokol, na základe ktorého prešli kontrolné známky do držby Colného úradu Trnava, pričom v čase ich odovzdania sa na Odovzdávacom protokole nenachádzal akýkoľvek záznam o podozrení z falzifikátov kontrolných známok. V prípade, ak colný úrad pojme akékoľvek pochybnosti o pravosti kontrolných známok, je povinný kontrolné známky zabezpečiť podľa ust. § 14a zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko sa jedná o vec nevyhnutne potrebnú na preukázanie skutočností pri správe daní a súčasne v rámci konania o zabezpečení tovaru za prítomnosti daňového subjektu odobrať vzorky kontrolných známok za účelom vykonania expertízy. V priebehu celého konania však nebolo ustálené, či vzniklo / nevzniklo podozrenie pri odovzdávaní kontrolných známok z falošných kontrolných známok, a to z dôvodu rozličných svedeckých výpovedí. Ak teda pri odovzdávaní nebolo zistené, že časť kontrolných známok je falošná a fyzické odovzdanie kontrolných známok prebehlo bez závad, má sa za to, že v čase dispozície s kontrolnými známkami žalobcom nedošlo k porušeniu právnych predpisov čím teda nemohlo dôjsť ani k uloženiu pokuty žalobcovi v čase, kedy mal kontrolné

známky vo svojej dispozícií. Za stav, kedy colný úrad po tom, čo bez závad prebral kontrolné známky a pri prevzatí zistil nezrovnalosti v pravosti kontrolných známok, nezodpovedá žalobca, ktorý po odovzdaní kontrolných známok nemal možnosť s nimi fakticky disponovať. V súvislosti s odoberaním vzoriek z kontrolných známok žalobca uviedol, že odoberať vzorky je možné iba v konaní o zabezpečení veci podľa ust. § 14a zákona č. 511/1992 Zb. a nie v etape výkonu daňového dozoru podľa ust. § 39 zákona č. 106/2004 Z. z., nakoľko podľa ust. § 39 ods. 3 písm. e) zákona č. 106/2004 Z. z. colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole je oprávnený odoberať bezodplatne vzorky z tabakových výrobkov a z tovarom určených alebo použitých pri výrove tabakových výrobkov, pričom kontrolná známka nie je tabakový výrobok. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva ten názor, že kontrolné známky neboli odobraté zákonným postupom (ust. § 14a zákona č. 511/1992 Zb.), ale boli nezákonne odobraté v rámci daňového dozoru, čo nie je možné vzhľadom na charakter kontrolných známok. Ďalej žalobca poukázal na ukrátenie svojich práv, keďže tento nebol prítomný pri samotnom odbere vzoriek, pričom nie je jasné, kedy a akým spôsobom došlo k ich odobratiu. Postup colného úradu smerujúci k preukázaniu, že kontrolné známky vykazovali znaky falzifikátov nemá dôkaznú hodnotu, nakoľko nie je nijako preukázané, že by kontrolné známky odovzdané žalobcom dňa 27.04.2009 boli totožné s kontrolnými známkami odobratými colným úradom. Vo vzťahu k tretiemu žalobnému dôvodu žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, nakoľko žalovaný svedecké výpovede hodnotil účelovo, zo svedeckých výpovedi boli vyberané časti podporujúce závery pre uloženie sankcie, pričom v celom konaní nebolo preukázané, kde a ako boli kontrolné známky uskladnené a ako bolo zabránené pred neoprávnenou manipuláciou s predmetnými kontrolnými známkami. V celom konaní nebolo preukázané, kde sa v skutočnosti nachádzali kontrolné známky bezprostredne po ich odovzdaní žalobcom a následne uskladnenie v priestoroch colného úradu. V ďalšej časti podanej žaloby žalobca poukázal na svedecké výpovede svedkov (Q., V., F., S., D., O. a I.), ktorí nevedeli odpovedať, kde boli kontrolné známky po príchode na colný úrad uskladnené, a teda, že kontrolné známky neboli po ich prebratí u daňového subjektu a ich prevezení na colný úrad nijako zabezpečené proti neoprávnenej manipulácií. Žalobca zastáva názor, že správca dane nesprávne hodnotil dôkazy, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým záverom, žalovaný v rámci hodnotenia dôkazov postupoval tak, aby sa potvrdili ničím nepodložené závery, že na colnici nemohlo nijakým spôsobom dôjsť k manipulácií s kontrolnými známkami. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca navrhol, aby tunajší súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil náhradu trov konania.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 04.11.2013, pričom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietke žalobcu, že nebola preukázaná protiprávnosť v konaní žalobcu do odovzdania kontrolných známok žalovanému, na základe čoho nebolo možné zo strany žalovaného uplatňovať zodpovednosť za protiprávne konanie, žalovaný uviedol, že zákon č. 106/2004 Z. z. vyžaduje, aby práve odberatelia kontrolných známok preukazovali colnému úradu použitie odobratých kontrolných známok z tlačiarne v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z. Protiprávnosť konania žalobcu spočíva predovšetkým v tom, že dňa 27.04.2009 tento odovzdal colnému úradu v zmysle ust. § 9 ods. 19 zákona č. 106/2004 Z. z. na zničenie falzifikáty kontrolných známok, t. j. namiesto pravých kontrolných známok (označených znakom „A“ s platnosťou sadzby dane z cigariet účinnej do 31.01.2009), ktoré odobral z tlačiarne kontrolných známok na základe odberného preukazu vydaného colným úradom, odovzdal ich falzifikáty, čím fakticky nepreukázal riadne použitie alebo znehodnotenie pravých kontrolných známok. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ust. § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z. sa nevyžaduje preukázanie, akým neoprávneným konaním žalobca použil odobraté pravé kontrolné známky. Vzhľadom na to, že žalobca v priebehu konania vyhlásil, že nedisponuje žiadnymi inými kontrolnými známkami s registračným odberným číslom A08002, A1 do 90 mm vrátane, 20 kusov cigariet v balení, s cenou 55,50,-Sk, pričom bolo v konaní jednoznačne preukázané, že odovzdané kontrolné známky sú falzifikáty, žalovaný sa plne stotožnil s právnou kvalifikáciou colného úradu, teda, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu v zmysle ust. § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z., keď tento nepreukázal riadne použitie t. j. nalepenie kontrolných známok v množstve 205.900 kusov (s registračným odberným číslom A08002, určené na cigarety s dĺžkou A1 do 90 mm vrátane, 20 kusov cigariet v balení, s cenou 55,50,-Sk) na spotrebiteľské balenia cigariet, ani ich znehodnotenie. K žalobcom tvrdenej zásade oficiality, žalovaný poukázal na ust. § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v zmysle ktorého je správca dane v procese dokazovania povinný postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, ktorý nesie dôkazné bremeno tak v procese správy ako aj v daňovom konaní, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať všetky ním uvádzané skutočnosti. Táto

jeho povinnosť sa totiž nevťahuje len na proces vyrubovacieho konania, resp. na konanie začaté na návrh daňového subjektu, ale na každé tvrdenie daňového subjektu, ktoré v rámci konania vedeného správcom, tento subjekt uvedie. Skutočnosť, že správca dane vedie dokazovanie znamená, že je na správcovi dane, či dôkazy predložené daňovým subjektom považuje za vierohodné, a či ich akceptuje. V prípade, ak ich správca dane neakceptuje, je tento povinný daňovému subjektu uvedenú skutočnosť doložiť dôkazmi, ktoré vyvracajú jeho tvrdenia. Správca dane je povinný v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci obstarať spoľahlivé podklady pre svoje rozhodnutie. Žalovaný zastáva ten názor, že žalobcovi sa predloženými dôkazmi (falzifikátmi kontrolných známok) a ani následnými navrhnutými dôkazmi (výsluch svedkov) nepodarilo preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda, že falošné kontrolné známky odobral z tlačiarne, resp., že k ich zámene došlo následne po odovzdaní priamo na colnom úrade zo strany jeho zamestnancov. V tomto prípade má žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. K námietke žalobcu týkajúcej sa nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci, žalovaný uviedol, že predmetný Odovzdávací protokol zo dňa 27.04.2009 nebol spísaný správcom dane (teda nebol spísaný tak v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. ako aj zákona č. 106/2004 Z. z.), nemá povahu verejnej listiny a z toho dôvodu nijako neosvedčuje skutočnosť, že žalobca odovzdal zamestnancom správcu dane pravé kontrolné známky. Z predmetného protokolu vyplýva iba množstvo odovzdaných kontrolných známok. V ďalšej časti sa žalovaný vyjadril k žalobcom namietanému inštitútu zabezpečenia tovaru a veci v zmysle ust. § 14a zákona č. 511/1992 Zb., a v tejto súvislosti uviedol, že predmetný inštitút má predbežný charakter, pričom zákonodarca ponechal na úvahe správcu dane, či tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní v tom ktorom prípade zabezpečí alebo nie. Žalobca dobrovoľne odovzdal colnému úradu falošné kontrolné známky na základe ust. § 9 ods. 19 zákona č. 106/2004 Z. z., preto žalovaný zastáva ten názor, že sa jedná o zákonne získaný dôkaz, ktorý možno použiť na účely konania o správnom delikte podľa ust. § 41 ods. 1 písm. d) zákona č. 106/2004 Z. z. K ďalšej námietke žalobcu, že z kontrolných známok nie je možné odoberať vzorky v štádiu výkonu daňového dozoru v zmysle ust. § 39 zákona č. 106/2004 Z. z. žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu sa jedná o zužujúci výklad, nakoľko z ust. § 39 ods. 1 zákona č. 106/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva, že daňovým dozorom je aj výkon dozoru nad nakladaním s kontrolnými známkami. Colný úrad pri odovzdávaní kontrolných známok dňa 27.04.2009 vykonával fakticky u žalobcu daňový dozor, t. j. vykonával dozor nad nakladaním s kontrolnými známkami, ktoré žalobca odobral z tlačiarne a následne požiadal o ich likvidáciu v súlade so zákonom č. 106/2004 Z. z. Colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole je oprávnený v zmysle ust. § 39 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z. z. (okrem iného) zisťovať stav zásob tabakových výrobkov a tovarov, ktoré sú určené alebo môžu byť použité pri výrobe tabakových výrobkov, a nariadiť vykonanie príslušnej inventúry, pričom pod pojmom „stav zásob“ treba rozumieť aj kontrolné známky, nakoľko z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 106/2004 Z. z., vyplýva, že každé spotrebiteľské balenie cigariet musí byť označené kontrolnou známkou. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, žalovaný s poukazom na ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku uviedol, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov platí, že správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonávané dôkazy vo vzájomnej súvislosti najmä z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty. Hodnotenie výpovedí svedkov je taktiež ponechané voľnému uváženiu správcu dane, pričom správcovi dane je ponechané právo, ktorú z prípustných výpovedí má pokladať za pravdivú, ako aj jej logické vyhodnotenie. Tak príslušný Colný úrad ako aj žalovaný považovali výpoveď p. Mgr. Q. (jediný člen likvidačnej komisie, ktorý bol školený na prácu s prístrojom určeným na preverovanie odovzdávaných kontrolných známok) za najdôveryhodnejšiu, nakoľko vniesla do uvedenej problematiky vecné argumenty a poznatky colníka, ktorý sa s uvedenou problematikou dlhoročne zaoberá. K poslednej námietke žalobcu týkajúcej sa spochybnenia uloženia kontrolných známok na colnom úrade, tak aby bola vylúčená akákoľvek neoprávnená manipulácia s kontrolnými známkami, žalovaný poukázal na účelovosť tejto námietky a v tejto súvislosti odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom predmetnú otázku podrobne rozobral.

Na prejednanie predmetnej veci tunajší súd dňa 11.12.2014 nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žalobných dôvodov uvedených v žalobe, ktoré v jednotlivých bodoch podrobne rozobral a žiadal, aby tunajší súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne v prípade úspechu vo veci si uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré vyčísli v lehote troch dní.

Žalovaný prostredníctvom povereného zástupcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia, ktoré bolo tunajšiemu súdu zaslané. Má za to, že zo strany žalobcu ide o subjektívne dohady, keď sa snaží bez dôkazov tvrdiť, že došlo po odovzdaní kontrolných známok k nezákonnej manipulácií neznámymi osobami, pričom žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

Za účelom vyhlásenia rozsudku tunajší súd postupom podľa ust. § 250ia O.s.p. odročil predmetné pojednávanie na termín 08.01.2015, čo prítomní účastníci konania vzali na vedomie.

Po preskúmaní veci postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 O.s.p.

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.

(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb. (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa ust. § 14a zákona č. 511/1992 Zb. (1) Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.

(2) Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Podľa ust. § 34 zákona č. 511/1992 Zb. (1) Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať tiež všetky údaje týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.

(2) Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako pri miestnom zisťovaní a daňovej kontrole.

(3) Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej súčinnosti s daňovým subjektom.

Podľa ust. § 39 zákona č. 106/2004 Z. z. (v rozhodnom znení) (1) Colný úrad vykonáva daňový dozor, ktorým je výkon dozoru nad držbou a pohybom tabakových výrobkov, tlačou a nakladaním s kontrolnými známkami, a tiež daňovú kontrolu. 22)

(2) Daňový dozor vykonáva colný úrad, v ktorého pôsobnosti má kontrolovaný subjekt sídlo alebo trvalý pobyt alebo v ktorého pôsobnosti sa nachádza kontrolovaný dopravný prostriedok alebo kontrolované tabakové výrobky.

(3) Colný úrad pri daňovom dozore a daňovej kontrole je oprávnený

a) vstupovať do každej prevádzkovej budovy, miestnosti, obydlia alebo nebytového priestoru, ktorý kontrolovaný subjekt používa aj na podnikanie s tabakovými výrobkami, ako aj vstupovať do priestorov, o ktorých je známe alebo sa dá predpokladať, že sa v nich nachádzajú alebo môžu nachádzať tabakové výrobky,

b) zisťovať stav zásob tabakových výrobkov a tovarov, ktoré sú určené alebo môžu byť použité pri výrobe tabakových výrobkov, a nariadiť vykonanie príslušnej inventúry,

c) kontrolovať prepravné obaly a iné obaly, napríklad kontajner, debnu, škatuľu, v ktorých sa nachádzajú alebo môžu nachádzať tabakové výrobky,

d) zastavovať vozidlá, zisťovať množstvo nimi prepravovaných tabakových výrobkov, kontrolovať prepravné doklady a kontrolu vyznačiť v týchto dokladoch,

e) odoberať bezodplatne na náklady osoby, u ktorej colný úrad vykonáva daňový dozor, vzorky podľa písmen a) až d) v odôvodnenom množstve; colný úrad vzorku odobratú z tabakových výrobkov zabezpečených podľa osobitného predpisu 22a) na účely expertízy po jej vykonaní nevráti,

f) požadovať predloženie údajov a dokladov súvisiacich s činnosťou kontrolovaného subjektu, predloženie dokladov preukazujúcich tvrdenia kontrolovaného subjektu a všetkých dokladov uvedených v tomto zákone,

g) zisťovať prirodzené úbytky tabakových výrobkov pri výrobe, skladovaní a preprave súvisiace s ich fyzikálno-chemickými vlastnosťami a na základe dlhodobého sledovania v trvaní najmenej 12 mesiacov určovať so súhlasom colného úradu najprípustnejšiu výšku strát tabakových výrobkov v daňových skladoch.

Podľa ust. § 41 zákona č. 106/2006 Z. z. (1) Správneho deliktu sa dopustí osoba oprávnená na podnikanie, ak nepreukáže použitie alebo znehodnotenie kontrolných známok;

(2) Colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa odseku 1 písm. d) vo výške dane pripadajúcej na množstvo cigariet v spotrebiteľskom balení cigariet, na ktoré boli kontrolné známky určené, najmenej však 331,93 eura;

Z prvostupňového rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. zo dňa 08.04.2013 tunajší súd zistil, že žalobca dňa 16.04.2009 požiadal Colný úrad Trnava o likvidáciu 436.551 kusov nepoužitých kontrolných známok určených na označovanie spotrebiteľských balení cigariet s registračným odberným číslom A08002, A1 do 90 mm vrátane, 20 kusov cigariet v spotrebiteľskom balení, s cenou 55,50,-Sk. Predmetné kontrolné známky boli príslušným colným úradom prevzaté na základe Odovzdávacieho protokolu zo dňa 27.04.2009, pričom následne pri vykonaní kontroly bolo zistené, že na 205.900 kusoch uvedených kontrolných známok chýba v hlavnom poli po stranách vedľa štátneho znaku nápis „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“. Z dôvodu nepotvrdenia takéhoto specimenu v databáze specimenov tak Colného úradu Trnava ako aj Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, bolo odobratých 412 kusov referenčných vzoriek kontrolných známok za účelom ich podrobenia odbornej expertíze. Na základe týchto výsledkov bolo zistené, že kontrolné známky sú úplné falzifikáty kontrolných známok, a teda nemožno ich považovať za kontrolné známky, ktoré žalobca prevzal na základe poukazu na odber kontrolných známok (evidenčné číslo 580800070) od tlačiarne kontrolných známok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj výpovede svedkov (p. Mgr. Q., p. JUDr. D., p. V., p. F., p. Q., p. O., p. E., p. S. a p. I.) prvostupňový správny orgán (Colný úrad Trnava) dospel k záveru, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedeného v ust. § 41 ods. 1 písm. d) zákona číslo 106/2004 Z. z., nakoľko tento ako prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je zároveň odberateľom kontrolných známok, nepreukázal použitie alebo znehodnotenie 205.900 kusov kontrolných známok s registračným odberným číslom A08002, A1 do 90 mm vrátane, 20 kusov cigariet v balení, s cenou 55,50 Sk. Colný úrad Trnava na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňovým rozhodnutím postupom podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona číslo 106/2004 Z. z. uložil daňovému subjektu - žalobcovi pokutu vo výške 287.054,37 eur.

Na základe vyššie uvedeného Krajský súd v Trnave skonštatoval, že žalobnými dôvodmi, rozsahom ktorých je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je preukázaný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia (v žalobou napadnutých častiach).

Na úvod je potrebné uviesť, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v

konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis.

Krajský súd zistil, že skutkový stav zistený žalovaným správnym orgánom i správnym orgánom prvého stupňa v podstate nie je medzi účastníkmi konania sporný. Skutok, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta bol ustálený v napadnutom rozhodnutí žalovaného tak, že žalobca ako prevádzkovateľ daňového skladu, ktorý je zároveň odberateľom kontrolných známok nepreukázal použitie alebo znehodnotenie 205 900 kusov kontrolných známok s registračným odberným číslom A08002, A1 do 90 mm vrátane, 20 kusov cigariet v balení s cenou 55,50 Sk, ktoré prevzal dňa 10.7.2008 od spoločnosti Kasico a.s. . K tvrdeniu žalobcu, že z jeho strany nebola preukázaná protiprávnosť konania do odovzdania kontrolných známok žalovanému, súd považuje za potrebné k veci uviesť, že pojem držba obsahovo zodpovedá pojmu akejkoľvek faktickej moci nad vecou, faktickému ovládaniu veci bez vyjadrenia a skúmania, či držiteľ s vecou nakladá ako s vlastnou alebo nie. Ide o objektívny stav. Je nepochybné, že žalobca mal kontrolné známky vo svojej faktickej dispozícii, t.j. vo faktickej moci a ich držba týmto bola preukázaná. Zákonodarca pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu § 41 ods. 1 písm. d) zák.č. 106/2004 Z.z. od colného úradu ako správcu dane nevyžaduje, aby preukazoval akým neoprávneným konaním žalobca použil odobraté pravé kontrolné známky. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že potom ako colný úrad bez závad prebral kontrolné známky a pri ich prevzatí zistil nezrovnalosti v pravosti kontrolných známok, že by sa žalobca zbavil zodpovednosti za protiprávny stav s odôvodnením, že po odovzdaní kontrolných známok nemal možnosť s nimi fakticky disponovať. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z obsahu správneho deliktu definovaného v § 41 ods. 1 písm. d) zák.č. 106/2004 Z.z., nakoľko naplnenie skutkovej podstaty sa viaže na nepreukázanie použitia alebo znehodnotenia kontrolných známok, pričom pri preberaní časti kontrolných známok s registračným odberným číslom A08002, A1 do 90 mm vrátane, 20 kusov cigariet v balení s cenou 55,50 Sk v celkovom množstve 436 551 ks a následnom preverovaní ich pravosti bolo zistené, že na 205 900 kusoch týchto kontrolných známok (zviazaných v 411 ks balíčkov po 500 ks a v jednom balíčku po 400 ks) chýba v hlavnom poli po stranách okolo štátneho znaku text „Slovenská republika“. Z výsledkov odborných expertíz bolo zistené, že predložené kontrolné známky cigariet (v celkovom množstve 412) boli preskúmané z hľadiska ochranných prvkov, tlačiarenskej techniky, kvality tlače a tlačových detailov a porovnávané s pravými kontrolnými známkami (specimenmi), pričom vzájomným porovnávaním so specimenmi bolo zistené, že v prípade 411 ks týchto kontrolných známok sa jedná o úplné falzifikáty kontrolných známok. Zákonodarca totiž pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 41 ods. 1 písm. d) zák.č. 106/2004 Z.z.) od správcu dane ako colného úradu nevyžaduje aby preukazoval, akým neoprávneným konaním žalobca použil odobraté pravé kontrolné známky. Keďže žalobca v priebehu konania vyhlásil, že nedisponuje žiadnymi inými kontrolnými známkami s registračným odberným číslom A08002, A1 do 90 mm vrátane, 20 kusov cigariet v balení s cenou 55,50 Sk je potrebné konštatovať, že takýmto konaním žalobcu boli naplnené znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 41 ods. 1 písm. d) zák.č. 106/2004 Z.z., keďže tento nepreukázal riadne použitie, t.j. nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenia cigariet, ani ich znehodnotenie.

Ku konštatovaniu žalobcu o nevyhnutnosti zabezpečenia kontrolných známok súd uvádza, že zamestnanci správcu dane mohli zabezpečiť kontrolné známky ako vec pre podozrenie, že ide o falzifikáty, nebolo to však ich povinnosťou, čo vyplýva aj z ust. § 14a ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a naviac inštitút zabezpečenia tovaru a veci má v daňovom konaní iba predbežný charakter, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne odovzdal colnému úradu predmetné kontrolné známky.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ust. § 39 ods. 3 zák.č. 106/2004 Z.z. neumožňuje pri daňovom dozore odoberať vzorky kontrolných známok, ale len z tabakových výrobkov, tak súd sa s touto argumentáciou nestotožňuje, pretože daňovým dozorom je aj výkon dozoru nad distribúciou (nakladaním) s kontrolnými známkami. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že cieľom daňového dozoru podľa § 39 ods. 1 zák.č. 106/2004 Z.z. je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový

subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátu, pričom ako už bolo vyššie konštatované, daňovým dozorom je aj výkon dozoru nad nakladaním, resp. distribúciou s kontrolnými známkami, a teda takýto postup nemožno považovať za nezákonný.

K námietke žalobcu, že svedecké výpovede vykonané v správnom konaní žalovaný hodnotil účelovo súd považuje za potrebné uviesť, že v správnom konaní vypočutí svedkovia, ktorí prichádzali do priameho kontaktu s kontrolnými známkami ( JUDr. X. D., Y. O., Mgr. Y. Q.) potvrdili, že kontrolné známky boli uložené v uzamknutých skladových priestoroch colného úradu v trezore alebo v zapečatenej skrini tak, aby k nim nemal nikto prístup (čo potvrdili ďalší svedkovia Bc. Q. Q. a B. V.). Pokiaľ niektoré výpovede svedkov boli rozdielne, bolo to v dôsledku toho, že nie všetci v konaní vypočutí svedkovia prišli do priameho kontaktu s kontrolnými známkami (kpt. Mgr. S. O., Q. E., Q. I. a J. S. - všetci ako pracovníci stálej služby na colnom úrade a tiež H. F., ktorý vyhotovoval iba fotodokumentáciu), avšak v podstate všetci títo svedkovia potvrdili, že kontrolné známky sa umiestnili do zamrežovanej miestnosti tak, aby nemohlo dôjsť k manipulácii s týmito kontrolnými známkami.

Súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalobu nie je možné považovať za dôvodnú, nakoľko uvedené žalobné dôvody neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného, resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány oboch stupňov sa náležite vecou zaoberali, vykonali vo veci rozsiahle šetrenie v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom. S poukazom na vyššie uvedené súd považoval námietky žalobcu za nedôvodné, nakoľko bolo zistené, že žalobca neuniesol ani v daňovom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť ani s jeho odvolacími námietkami uvádzanými už v odvolacom správnom konaní, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že vo veci colné orgány oboch stupňov zabezpečili presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, a preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že by rozhodnutia správnych orgánov boli nepreskúmateľné. Súd taktiež nezistil, že by pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia bol porušený procesný predpis a procesné práva účastníka, ktoré by viedli k nezákonnosti alebo vecnej nesprávnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu za správny delikt a bolo preto jeho povinnosťou preukázať správcovi dane opak, čo vyplýva aj zo zákona o správe daní.

Vzhľadom na to, že v konaní pred súdom tak v rozhodnutiach správnych orgánov na oboch stupňoch ako aj v ich postupe neboli zistené žiadne pochybenia majúce za následok porušenie právnych predpisov, pričom skutkový stav bol v dostatočnom rozsahu zistený, rozhodnutie je zrozumiteľné, riadne odôvodnené, na základe čoho súd vyhodnotil všetky v žalobe uvádzané dôvody ako irelevantné a žalobu ako nedôvodnú postupom podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. (per analogiam) rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.