Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/214/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcov: 1. P. Š., Z.. X. Q. XXXX, a 2. F. Š., Z.. XX. P. XXXX, obaja bytom V. XXX, proti žalovanému: T. F., Z.. X. P. XXXX, bytom Q. U. XX, O., zastúpenému: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, Dunajská Streda, o neplatnosť záložných zmlúv, takto

rozhodol:

Žaloba o určenie neplatnosti

- záložnej zmluvy uzavretej 20. mája 2003 medzi žalobcami a žalovaným, ktorej vklad bol povolený Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX, a

- záložnej zmluvy uzavretej 28. mája 2003 medzi žalobcami a žalovaným, ktorej vklad bol povolený Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX,

sa zamieta pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou došlou súdu 9. mája 2014 domáhali určenia neplatnosti dvoch záložných zmlúv označených vo výroku, ktorých predmetom bol rodinný dom vo (vtedajšom) vlastníctve žalobcov v k. ú. V.. V žalobe predniesli, že tieto zmluvy mali zabezpečovať ich záväzok voči žalovanému z dvoch zmlúv o pôžičke z 10. marca 2003 a 1. apríla 2003. Na základe týchto zmlúv však nikdy nedošlo k plneniu v hotovosti, ale zapožičané peniaze boli (zrejme) použité na vyplatenie ich dlhu v exekúcii. Časť sumy mu žalobcovi vrátili, časť žalovaný neprijal. Žalobca v 1. rade zároveň namietol, že si nie je vedomý, že by záložné zmluvy podpísal, ale že ich zrejme zaňho podpísala žalobkyňa v 2. rade (jeho manželka), ktorá na to nebola oprávnená.

2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Podrobne v ňom popísal, ako za žalobcov splatil viaceré ich dlhy, pre ktoré sa proti nim viedli exekúcie, a tiež popísal pôžičky poskytnuté žalobcom ešte pred marcom 2003. Žalobca v 1. rade mu pritom 15. novembra 2004 zaslal list, v ktorom svoj záväzok z oboch zmlúv o pôžičke z marca/apríla 2003 uznal. Na základe sporných záložných zmlúv vykonal záložné právo na nehnuteľnosti žalobcov, pričom rozsudkom tun. súdu č. k. -23 právoplatným 15. marca 2011 im bola uložená povinnosť tieto nehnuteľnosti vypratať. V závere svojho vyjadrenia spochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.

3. Žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom svojej zástupkyne doplnili svoj prednes v tom zmysle, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch záložných zmlúv je odôvodnený tým, že po vyhovení tejto žalobe budú nasledovať ďalšie kroky v podobe určenia vlastníckeho práva žalobcov, čím dôjde k navráteniu nehnuteľnosti žalobcom.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom prítomného žalovaného a listinami (záložnou zmluvou z 20. mája 2003, záložnou zmluvou z 28. mája 2003, kúpnou zmluvou zo 6. septembra 2004, výpisom z listu vlastníctva č. 588 pre k. ú. Vrakúň) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa v 2. rade ako záložca 20. mája 2003 podpísali listinu označenú ako „Záložná zmluva“, ktorej obsahom (v čl. III) bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovaného na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov zapísané na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. V. (dom s. č. XXX a pozemok parc. č. XX/X) na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, ktorý zmluvou o pôžičke z 10. marca 2003 poskytol žalobcom 600 000 býv. Sk. V čl. VI ods. 2 záložnej zmluvy bolo určené, že záložca (žalovaný) môže záložné právo vykonať aj priamym predajom záujemcovi, pri čom koná v mene a na účet záložcov (žalobcov, čl. VI ods. 3 cit. zmluvy). Zostalo sporné, či túto zmluvu podpísal aj žalobca v 1. rade, aj jeho podpis bol však notársky osvedčený. Vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX.

b) Ďalej žalovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa v 2. rade ako záložca 28. mája 2003 podpísali ďalšiu listinu označenú ako „Záložná zmluva“, ktorej obsahom (v čl. III) bolo tiež zriadenie záložného práva v prospech žalovaného na tie isté nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky žalovaného, ktorý zmluvou o pôžičke z 1. apríla 2003 poskytol žalobcom 400 000 býv. Sk. V čl. VI ods. 2 a 3 záložnej zmluvy bolo taktiež určené, že záložca (žalovaný) môže záložné právo vykonať aj priamym predajom záujemcovi a že pri tom koná v mene a na účet žalobcov. Rovnako zostalo sporné, či túto zmluvu podpísal aj žalobca v 1. rade, aj pod touto listinou bol však jeho podpis notársky osvedčený. Vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX.

c) Žalovaný svoje záložné právo z uvedených záložných zmlúv vykonal tak, že 6. septembra 2004 v mene žalobcov (ako ich zástupca) uzavrel kúpnu zmluvu, ktorou uvedené nehnuteľnosti priamo predal A. L. - tete žalovaného. V čl.III bola určená kúpna cena na 1.111.520 býv. Sk, ktoré boli v zmysle čl. IV zaplatené do rúk žalovaného pred uzavretím zmluvy. Vklad kúpnej zmluvy do katastra bol povolený Správou katastra L. Q. pod č. V. XXXX/XX.

d) Kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V. XXXX/XX, nadobudol predmetné nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX v k. ú. V.Ň. žalovaný, ktorý ich následne rozčlenil na viacero parciel. Ku dňu vyhlásenia rozsudku je ako ich vlastník vedený v katastri nehnuteľností žalovaný. Na liste vlastníctva pritom je zapísané iba záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., pod č. V. XXXX/XX.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).

a) Skutkové zistenia v bode 5 písm. a) a b) sú v podstate len reprodukciou obsahu oboch listinných dôkazov označených ako „Záložná zmluva“ a notárskych doložiek k nej pripojených. Spornosť podpisu žalobcu v 1. rade pod zmluvou nebola dokazovaním odstránená. Aj keď notárska doložka o osvedčení podpisu je verejnou listinou (porov. § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov), ktorá podľa § 134 O. s. p. až do dôkazu opaku preukazuje to, čo je v nej uvedené (teda v prerokúvanej veci to, že ju vlastnoručne podpísal aj žalobca v 1. rade), nepovažoval súd vzhľadom na výsledok konania za potrebné vykonávať bližšie dokazovanie pravdivosti tvrdení žalobcu, ktorý pravdivosť doložky vyvracal.

b) Aj skutkový záver v bode 5 písm. c) je v podstate len reprodukciou listinného dôkazu - kúpnej zmluvy zo 6. septembra 2004. Príbuzenský vzťah žalovaného a kupujúcej súd zistil z výpovede žalovaného, v ktorej dôveryhodnosť v tomto smere nemal dôvod neveriť.

c) Skutkové zistenia v bode 5 písm. d) súd urobil z obsahu listinného dôkazu - listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. V., na ktorom je ako vlastník nehnuteľností vedený žalovaný a ako titul nadobudnutia je pri jeho mene zapísaná kúpna zmluva č. V. XXXX/XX. S týmto listinným dôkazom súhlasila aj výpoveď žalovaného, že dom v roku 2008 kúpil späť. Následne po roku 2008 sú pri tituloch nadobudnutia zapísané aj geometrický plán a rozhodnutie o určení súpisného čísla.

7. Súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ktorými žalobcovia a žalovaný preukazovali okolnosti uzavretia záložných zmlúv, zmlúv o pôžičke a existenciu vzájomných záväzkov v tomto smere. Keďže súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú na požadovanom určení neplatnosti oboch záložných zmlúv naliehavý právny záujem, nebolo pre výsledok konania podstatné tieto okolnosti zisťovať. Nebolo by totiž hospodárne vykonávať dokazovanie v meritórnej otázke platnosti či neplatnosti záložných zmlúv, ak je zrejmé, že takéto dokazovanie nebude súdom nijako reflektované pri vynášaní rozsudku, ktorým sa žaloba zamieta pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Dôkazy navrhnuté žalobcami pritom naliehavý právny záujem nijako nepreukazovali, hoci ich v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Preto by ani ich vykonanie neviedlo k úspechu žalobcov.

Právne vec súd posúdil takto:

8. Žalobcovia sa v prerokúvanej veci domáhajú určenia neplatnosti dvoch záložných zmlúv uzavretých v roku 2003, teda v podstate určenia, že tu nie je právny vzťah založený týmito zmluvami medzi nimi a žalovanými. V zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa však určenia, že tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem.

9. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (pozri rozhodnutie NS SR v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

Podľa názoru súdu v prerokúvanej veci žalobcovia týmto požiadavkám neučinili zadosť.

10. Žalobcami napadnuté záložné zmluvy obsahujú v sebe okrem samotného zriadenia záložného práva na zabezpečenie určených pohľadávok aj ustanovenie o možnosti jeho výkonu priamym predajom. Záložné právo zriadené týmito zmluvami už v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísané nie je, pretože bolo vykonané kúpnou zmluvou zo 6. septembra 2004, ktorou boli nehnuteľnosti predané A. L.. Je tak zrejmé, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oboch záložných zmlúv nie je daný potrebou

získať podklad pre vykonanie určitého zápisu (výmazu) v katastri, pretože samo záložné právo už vymazané je.

Na základe rozsudku určujúceho neplatnosť oboch záložných zmlúv však žiaden iný zápis v katastri vykonať nemožno. Bráni tomu predovšetkým ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z., v zmysle ktorého nemožno na základe rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu obnoviť zápis v katastri, ak je právo k nehnuteľnosti dotknuté ďalšou zmenou. K zmene vlastníctva nehnuteľností došlo kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod č. V. XXXX/XX, a následne došlo ešte minimálne k jednej zmene ďalšou kúpnou zmluvou pod č. V. XXXX/XX. Aj keby teda bolo teoreticky možné na základe rozsudku určujúceho neplatnosť oboch záložných zmlúv vykonať zmenu vlastníckeho práva, nie je to možné v tomto prípade, kde boli sporné nehnuteľnosti po vklade záložného práva už dvakrát prevedené.

Obsahom záložnej zmluvy pritom nie sú žiadne ďalšie práva ani povinnosti, ktoré by medzi žalobcami a žalovaným v súčasnosti existovali, resp. ich existencia by bola sporná, a ktoré by v súčasnosti mali relevanciu. Zo žalobného prednesu oboch žalobcov je naopak zrejmé, že ich cieľom je dosiahnuť, aby boli v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci týchto nehnuteľností, teda zjednodušene povedané, aby sa im „navrátilo“ vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Svoje vlastnícke právo k nim však nestratili záložnou zmluvou, ale v roku 2004 kúpnou zmluvou (aj keď bola uzavretá na základe záložnej zmluvy), na ktorú nadväzovala ďalšia kúpna zmluva v roku 2008. Žaloba o určenie neplatnosti záložných zmlúv je tak za daných okolností úplne nevhodným prostriedkom ochrany tohto ich porušeného práva. Navyše, sami žalobcovia vo svojom prednese uviedli, že po tejto žalobe by nasledovali ďalšie kroky v podobe určenia vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu je však práve to dôkazom, že táto žaloba slúži len „zbytočnému rozmnožovaniu sporov“ v zmysle skôr citovanej judikatúry a nemôže jej svedčať naliehavý právny záujem.

Podobne sa určením neplatnosti záložných zmlúv nijako nevyriešia sporné otázky týkajúce sa pôžičiek medzi žalobcami a žalovaným a prípadných nárokov z tohto titulu, keďže platnosť či neplatnosť záložných zmlúv na samotný právny vzťah z pôžičky nemá vplyv.

11. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že určenie neplatnosti oboch záložných zmlúv z 20. a 28. mája 2003 neodstraňuje neistotu v právnom postavení žalobcov ani neprispieva k ochrane ich ohrozeného práva, ani nevytvára žiaden pevný základ pre právny vzťah účastníkov. Naopak, slúži len rozmnožovaniu sporov, nie potrebám praktického života. V dôsledku toho súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení.

Naliehavý právny záujem nie je odôvodnený už tým, ako mylne tvrdili žalobcovia prostredníctvom svojej splnomocnenec zástupkyne, že sú tu možné okolnosti zakladajúce neplatnosť sporných záložných zmlúv. Naliehavý právny záujem je osobitným predpokladom určovacej žaloby nezávislý od samotného merita veci, teda od otázky, či je určitý úkon skutočne neplatný. Nedostatok naliehavého právneho záujmu práve preto znamená zamietnutie žaloby bez toho, aby sa ňou súd zaoberal meritórne.

12. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako sa uvádza vo výroku.

13. Len na záver možno uviesť, že zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu nevytvára prekážku veci rozsúdenej pre otázku platnosti resp. neplatnosti záložných zmlúv z 20. a 28. mája 2003 (porov. judikát R 15/2005 a uznesenie NS SR ), a neznamená ani potvrdenie ich platnosti. Žalobcom preto nič nebráni podať novú žalobu o to isté určenie, ak dokážu naliehavý právny záujem na ňom.

14. O trovách konania súd nerozhodol, pretože nikto z účastníkov nepodal zodpovedajúci návrh (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.