Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/172/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. januára 2015 prejednal odvolanie obžalovaného

E. Y.

nar. XX.XX.XXXX v L., okr. J., trvale bytom J., L. č. XXX/XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. zo dňa 29.10.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Pri nezmenenom výroku o vine sa podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný E. Y. o d s u d z u j e podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 5 (rokov) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. -171 zo dňa 29.10.2014 bol obžalovaný E. Y. uznaný vinným 1) z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., pretože od presne nezisteného dňa v januári 2014 až do apríla 2014 sa v byte, v ktorom žije s matkou

- poškodenou H. Y., nar. XX.XX.XXXX, v J. na L. ulici číslo XXX/XX/X 5 až 7-krát v každom mesiaci vyhrážal poškodenej H. Y., že ju podreže a podpáli, ak mu v deň, kedy poberá starobný dôchodok neodovzdá 70 €, čím v poškodenej vzbudil obavu, že hrozby splní a poškodená mu z dôchodku odovzdávala požadovanú peňažnú čiastku, v bodoch 2) a 3) z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák., pretože dňa 9. mája 2014 okolo 16.30 hodiny v spoločnom byte v J. na L. ulici číslo XXX/XX/X žiadal od poškodenej H. Y., nar. XX.XX.XXXX, aby mu odovzdala 50 €, inak ju podreže a podpáli a keď mu peniaze poškodená odmietla dať, hodil do nej fľašu s vodou, ktorá dopadla na pravú nohu poškodenej a spôsobila jej zranenie - hematóm pravého predkolenia s opuchom, čo si narušenie obvyklého spôsobu života poškodenej nevyžiadalo a dňa 13. mája 2014 okolo 10.30 hodiny v spoločnom byte v J. na L. ulici číslo XXX/XX/X sa vyhrážal zabitím oceľovou tyčou odloženou v tom čase na vešiakovej stene poškodenej H. Y., nar. XX.XX.XXXX, ak mu neodovzdá 50 €, čím v poškodenej vzbudil obavu, že obžalovaný hrozby splní, ak mu peniaze neodovzdá.

Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu hneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie obžalovaný do výšky uloženého trestu. V jeho písomných dôvodoch prostredníctvom obhajcu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa pokiaľ ide o výšku uloženého trestu vo vzťahu k skutkom pod bodmi 1), 2), 3) považuje za nezákonný z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané u skutkov 2), 3), že by obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu lúpeže. Vyhrážky, ktoré smerovali voči poškodenej jeho matke, nemyslel vážne. Je pravdou, že po svojej matke hodil plastovú fľašu, pretože sa nevedel zmieriť s osobnými ťažkosťami z dôvodu dlžôb voči svedkovi G. Je toho názoru, že v jeho prípade ide o jedno pokračovacie konanie, ktoré malo byť právne kvalifikované ako pokračujúci trestný čin vydierania. Obžalovaný sa matke ospravedlnil a prejavil úprimnú ľútosť. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry v konaní o odvolaní poukázala na to, že rozsudok súdu prvého stupňa je zákonný a dôvodný, preto navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, aby zistil skutkový stav veci, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďou poškodenej H. Y., ktorá podrobne popísala konanie obžalovaného. Svedkovia Y. G. a V. L. uviedli, že je pravdou, že obžalovanému predávali veci a že obžalovaný im dlžil peniaze. R. H. Y. uviedla, že obžalovaný sa hrubo správal voči poškodenej, stále od nej pýtal peniaze, nikde nepracoval, čo mu poškodená vytýkala. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa F. Y.. Pokiaľ ide o namietanú právnu kvalifikáciu obhajobou, že celé konanie obžalovaného za skutky 1), 2), 3) malo byť posúdené ako jedno pokračujúce konanie, teda pokračujúci trestný čin vydierania, s týmto názorom obhajoby sa odvolací súd nestotožnil. Je však potrebné uviesť, že celé konanie obžalovaného smerovalo k tomu, aby mu matka dala peniaze na uhradenie dlžôb. Hrozba bezprostredného násilia obžalovaným vykonaná nebola a poškodená obžalovanému pokiaľ ide o skutky pod bodmi 2) a 3) ani požadované peniaze nedala. Predmet, ktorým obžalovaný hrozil poškodenej, bola tyčka od dáždnika. Teda je možné uzavrieť, že predmetný zločin lúpeže bol naplnený hraničným spôsobom a samotná poškodená sa obžalovaného v zásade nebála.

Preto súd prvého stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil v bode 1) ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a v bodoch 2) a 3) ako pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zák.

Preskúmajúc napadnutý rozsudok vo výroku o treste, tu odvolací súd zistil, že uložený trest vzhľadom už k vyššie uvedenému je neprimeraný. Obžalovaný sa k objektívnemu konaniu doznal, matke sa ospravedlnil a nad svojím konaním prejavil účinnú ľútosť. Takýto postoj obžalovaného je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu pri ukladaní trestu zohľadniť použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní. Hľadí sa na neho akoby nebol súdne trestaný. Poľahčujúce okolnosti zistené neboli, obžalovanému priťažovalo, že spáchal viac trestných činov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že zločin lúpeže bol naplnený hraničným spôsobom. Z tohto pohľadu sa uložený trest javí odvolaciemu súdu ako neprimerane prísny.

Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uložil pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorý trest považuje za primeraný. V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odvolací súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.