Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/256/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci odsúdeného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Leopoldov, o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.11.2022, č. k. -44, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10.01.2023 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

Podľa o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh odsúdeného A. B. C. o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.04.2020, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.01.2021, sp. zn. , zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava (ďalej aj okresný súd) uznesením zo dňa 16.11.2022, č. k. -44, podľa , o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o výkone trestu odňatia slobody) zmenil odsúdenému A. B. C. (ďalej len odsúdený) spôsob výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 23.04.2020, č. k. - 1244 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 25.01.2021, č. k. -1307 podľa vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia preradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odsúdený splnil formálnu podmienku na zmenu spôsobu výkonu trestu dňa 25.09.2022 po vykonaní tretiny trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 25.01.2021, č. k. -1307 vo výmere päť rokov. Tretina predstavovala dvadsať mesiacov, teda jeden rok a osem mesiacov. U odsúdeného bola splnená aj materiálna podmienka. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že podľa hodnotenia riaditeľa ÚVTOS odsúdený plní stanovené ciele programu čiastočne, nakoľko počas výkonu väzby a výkonu trestu sa dopustil porušení ústavného poriadku. Okresný súd bol toho názoru, že je potrebné plnenie stanovených cieľov programu zaobchádzania odsúdeným počas výkonu trestu odňatia slobody posudzovať izolovane od jeho správania a vystupovania počas výkonu väzby. Pri posudzovaní plnenia programu zaobchádzania odsúdeným je ďalej potrebné nahliadať na vykonávaný trest odňatia slobody ako celok, teda nie len na adaptačnú fázu výkonu trestu, počas ktorej sa u odsúdeného vyskytli menšie nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku a zásad slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku. Ak je výkon trestu odňatia slobody odsúdeným posudzovaný z komplexného hľadiska, potom

je potrebné na základe skutočností uvedených v hodnotení odsúdeného bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že odsúdený plní program zaobchádzania. Z jeho vyjadrení na verejnom zasadnutí vyplynulo, že počas výkonu trestu odňatia slobody zmenil svoj životný postoj, podľa ktorého spoločnosť z neho robí to čo je teraz, preto bude páchať trestnú činnosť do konca svojho života. Vzhľadom na rozdielny pohľad na vplyv početnosti vykonaných trestov odňatia slobody (i v rovnakom stupni stráženia v akom sa odsúdený pri výkone trestu v čase podania návrhu aktuálne nachádza) pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, okresný súd považoval za potrebné uviesť, že táto skutočnosť nemá žiadny právne relevantný význam a pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu jeho preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia nemôže prihliadať na to, či už odsúdený v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody ani na to, či ide o osobu recidivistu, prípadne špeciálneho recidivistu. Ak by okresný súd na takúto okolnosť prihliadal, jednoznačne by tým dotváral ďalšiu (asi materiálnu) podmienku, pričom takáto podmienka nemá žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky a prípadné zamietnutie návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody odôvodnené trestnou minulosťou odsúdeného by predstavovalo závažné porušenie princípu právnej istoty. Nakoľko podľa názoru okresného súdu boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému, okresný súd jeho návrhu vyhovel a zmenil spôsob výkonu trestu odňatia slobody odsúdenému tak, že ho na ďalší výkon trestu preradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa odsúdený vzdal práva podať sťažnosť, no prokurátor voči uzneseniu zahlásil sťažnosť. K zahlásenej sťažnosti sa vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 02.12.2022 vyjadril odsúdený tak, že je toho názoru, že sťažnosť prokurátora je nedôvodná a v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 24.05.2022, č. k. -21, kde rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu o podmienečnom prepustení obdobne Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 30.06.2022, č. k. -70. Ďalej uviedol, že počas výkonu väzby, t. j. pred nástupom do výkonu trestu a v inej trestnej veci neprávoplatnej, kde platí prezumpcia neviny a jeho postoj a správanie bolo ovplyvnené jeho nevinou, sa nesprával na požadovanej úrovni. Dňa 25.01.2021 nastúpil do výkonu trestu a odvtedy dodržiaval ústavný poriadok, zásady slušného správania. Zúčastňuje sa kvízov ako aj prednášok. Sociálny kontakt udržiava pravidelne, je pracovne zaradený a bol disciplinárne odmenený. Skutok, za ktorý vykonáva trest odňatia slobody ľutuje a spáchal ho pred 16 rokmi. Posudzovanie jeho minulosti, či počet odsúdení je bránenie jeho resocializácii. Návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu je dôvodný, pretože taká motivácia ho posúva vpred byť lepším človekom. Je toho názoru, že sťažnosť prokurátor je založená na jeho trestnej minulosti, čo je v rozpore s právnym štátom. Navrhol sťažnosť prokurátora zamietnuť. Prokurátor zahlásenú sťažnosť odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu 09.12.2022, pričom namietal, že čo sa týka splnenia materiálnej podmienky na preradenie odsúdeného z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, okresný súd odôvodnil svoju argumentáciu „de facto“ s poukazom na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS ohľadom osoby odsúdeného, pričom v skratke, z pohľadu prokurátora rýdzo formálnym spôsobom dodal, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody je potrebné posudzovať izolovane, s prihliadnutím na adaptačnú fázu, ktorej nemožno prikladať taký dôraz, že by mala za následok čiastočné plnenie programu zaobchádzania. Uvedená úvaha okresného súdu je v právnej rovine svojvoľná do tej miery, že naráža na samotný § 9 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody, v ktorom je obsiahnutý vetný konštrukt ,,... ak plní program zaobchádzania, môže súd zmeniť...“, pričom ustanovenie neráta s možnosťou čiastočného plnenia programu zaobchádzania, ale len jeho stopercentného plnenia. Vzhľadom na túto skutočnosť bol toho názoru, že splnenie materiálnej podmienky bolo zo strany okresného súdu vyhodnotené nesprávne, najmä s poukazom aj na skutočnosť týkajúcu sa tzv. ,,adaptačnej fázy“, nakoľko v prípade odsúdeného nejde o prvý jeho kontakt s výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. Sekundárne možno upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že preradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s miernejším režimom nie je právnym nárokom odsúdeného, ale fakultatívnou možnosťou konajúceho súdu, po vyhodnotení všetkých vo veci vykonaných dôkazov v rámci verejného zasadnutia, čím právne relevantným spôsobom prichádza k naplneniu . V danom kontexte je potrebné poukázať na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že odsúdený je tridsaťkrát súdne trestanou osobou, pričom vo výkone trestu odňatia slobody bol doposiaľ niekoľkokrát, z toho deviatimi rozhodnutiami všeobecných súdov bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Uvedený faktický stav v rámci uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov sám o sebe nevytvára ďalšiu materiálnu podmienku, ale je len

„indikátorom“ posudzovanej opodstatnenosti žiadosti podanej odsúdeným. Prevýchova odsúdeného v ústave so stredným stupňom stráženia, ktorej sa podrobil v minulosti, pred spáchaním trestného činu, za ktorý je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody, nemala na odsúdeného žiadny relevantný účinok, nakoľko jeho správanie v ústave na výkon trestu odňatia slobody nebolo na požadovanej úrovni a navyše sa opätovne dopustil trestnej činnosti. Povedané inak, keď prostriedky prevýchovy v ústave so stredným stupňom stráženia nemali na neho dostatočný prevýchovný charakter, vzhľadom na jeho početnú trestnú minulosť, neexistuje relevantný predpoklad, že prostriedky prevýchovy vo vzťahu k odsúdenému v ústave s minimálnym stupňom stráženia, by takýto prevýchovný efekt mali. Navrhol preto, aby Krajský súd v Trnave podľa zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 16.11.2022, č. k. -44 a rozhodol vo veci sám a to tak, že podľa žiadosť odsúdeného o jeho preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zamieta. K odôvodneniu sťažnosti prokurátora sa odsúdený vyjadril písomným podaním prostredníctvom obhajcu, ktoré bolo doručené okresnému súdu 21.12.2022 tak, že s napadnutým uznesením súhlasí a je toho názoru, že toto rozhodnutie okresného súdu je správne. Nesúhlasí s podanou sťažnosťou prokurátora, považuje ju za nedôvodnú. Naplnil všetky podmienky na to, aby bol preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a plní aj program zaobchádzania. Stotožňuje sa s názorom okresného súdu ohľadne tzv. adaptačnej fázy, ktorá je vždy odlišná, a preto nie je možné súhlasiť s názorom prokurátora k otázke tejto adaptačnej fázy. K skutočnosti, že bol v minulosti viackrát súdne trestaný uviedol, že vníma u seba skutočné polepšenie a snahu po náprave. Žiadosť o preradenie podal, pretože ho to motivuje byť lepším človekom a snažiť sa. Každý má právo sa vrátiť do riadneho života a napraviť sa. Má záujem si všetky tresty dovykonať a riadne sa následne zapojiť do života a do spoločnosti bez páchania trestnej činnosti, pretože už je skutočne veľmi dlhú dobu vo výkone trestu odňatia slobody. Tento vplyv a vplyv pedagógov prispieva k jeho prevýchove, čo sa aj potvrdilo hodnotením riaditeľa ÚVTOS. Dostal aj pochvalu za rozvoj jeho osobnosti od pedagóga. Trest má u neho prevýchovný charakter. V miernejšom režime dokáže pokračovať v náprave a chce dokázať súdu i spoločnosti, že napriek miernejšiemu režimu vie a bude dodržiavať pravidlá ústavu. Skutok sa stal pred veľmi dlhým časom, pričom recidíva by nemala byť posudzovaná na jeho ťarchu v rámci tohto konania a tá by teda nemala predstavovať žiadnu prekážku na preradenie do miernejšieho režimu. Riaditeľ ÚVTOS odporučil zmenu spôsobu výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Preukázal správaním, že vie dodržiavať zásady slušného správania, v kolektíve je obľúbený a nekonfliktný a bol aj disciplinárne odmenený. Je zaradený na pracovisko Leon. Počas výkonu trestu o neho prejavujú záujem rodinní príslušníci, okrem telefónneho kontaktu udržiava kontakt aj formou návštev. Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.12.2022 sa odsúdený opäť vyjadril k odôvodneniu sťažnosti prokurátora, keď uviedol, že toto je v rozpore s právnym štátom, keďže je založené výlučne na jeho kriminálnej minulosti. Žiadosť o zmenu spôsobu výkonu trestu podal vo vzťahu k súčasne vykonávanému trestu, preto jeho správanie vo výkone väzby nemôže byť zohľadnené. Ustanovenie zákona o výkone trestu odňatia slobody je na ťarchu odsúdenej osobe. Opakovanie poukázal na názor Ústavného súdu SR ako vo svojom predchádzajúcom podaní. Podaná sťažnosť mu neumožňuje rozvíjať jeho pozitívne osobnostné rezervy. Prokurátor nezohľadnil, že skutku sa dopustil pred 16 rokmi. Je toho názoru, že okresný súdu postupoval správne. Žiadal, aby sťažnosť prokurátora bola zamietnutá. Podľa , pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.

Podľa , ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa , až f),

rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa . Krajský súd na základe riadne a včas podanej sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba - prokurátor, podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody, ak odsúdený zaradený do ústavu s vyšším stupňom stráženia plní program zaobchádzania, môže mu súd zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia; to neplatí pre odsúdeného na doživotný trest. Podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody, o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa stráženia rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu alebo odsúdeného alebo aj bez takéhoto návrhu. Odsúdený môže podať návrh o zmenu spôsobu výkonu trestu preradením len do ústavu s nižším stupňom stráženia po vykonaní tretiny trestu, ak bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení totiž vyplýva, že predpokladom pre rozhodnutie súdu o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia je kumulatívne splnenie 2 podmienok, a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody a počas doterajšieho výkonu trestu plní program zaobchádzania. Zároveň je potrebné uviesť, že na zmenu spôsobu výkonu trestu nie je nárok, nakoľko súd môže zmeniť spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia, a to až po posúdení hore uvedených zákonných podmienok. Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal viac ako jednu tretinu z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody. Krajský súd však dospel k odlišnému právnemu názoru ako okresný súd a konštatuje, že odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu dostatočným spôsobom neplnil program zaobchádzania, a teda nespĺňa materiálnu podmienku na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd prihliadol na skutočnosť, že odsúdený bol do výkonu trestu umiestnený dňa 25.01.2021, pričom správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej úrovni. Vyskytli sa u neho nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku, nedodržiaval zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádzal do styku. Jeho správanie sa postupne stabilizovalo a až v súčasnosti je na prijateľnejšej úrovni. To znamená, že správanie odsúdeného vo výkone trestu nepreukazuje dostatočné polepšenie tak, aby bolo možné dospieť k záveru, že táto podmienka je splnená. Odsúdený sa vo výkone trestu odňatia slobody nenachádza po prvýkrát, naopak bol dosiaľ 30 krát súdne trestaný, opakovane aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ktoré vykonal. Z uvedeného je zrejmé, že mal vedomosť ako sa správať vo výkone trestu odňatia a čo sa od neho očakáva. Okrem toho odsúdený vo výkone trestu doposiaľ získal len jednu disciplinárnu odmenu, čo krajský súd tiež hodnotí ako nedostatočnú snahu po náprave odsúdeným. Krajský súd na záver poznamenáva, že ústav v rámci podanej správy na odsúdeného v súvislosti s týmto konaním uviedol, že u odsúdeného odporúča jeho preradenie do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V tejto súvislosti však krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že súd nie je viazaný odporúčaním ústavu, pričom záverečné odporúčanie ústavu na preradenie odsúdeného do minimálneho stupňa stráženia ani nemá oporu v predchádzajúcich konštatovaniach ústavu, keď v správe ústav výslovne uvádza, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu. Ak odsúdený v prísnejšom strednom stupni stráženia ohľadne programu zaobchádzania plní stanovené ciele len čiastočne, u odsúdeného aktuálne nemožno očakávať plnenie stanoveného programu zaobchádzania v miernejšom minimálnom stupni stráženia. S poukazom na prezentované skutočnosti krajský súd podľa napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.