Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-40-2022.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/40/2022
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Ivo Hlucháň, v právnej veci manželov N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - N. XXX a E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D., U. Z. XBB, XXXXX L., občan E. republiky, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k mal. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D. R., takto
rozhodol:
Súd manželstvo manželky N. L., rod. L., nar. XX. XX. XXXX a manžela E. L., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu D. - N., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X,
r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e na čas po rozvode maloleté dieťa C. L., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec j e p o v i n n ý prispievať výživným na maloletého C. L., nar. XX. XX. XXXX po 200,- Eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému C. L. tak, že dieťa bude zvedené do jej osobnej starostlivosti a otec bude prispievať na jeho výživu sumou 250 Eur mesačne. Styk otca s maloletým nežiadala určiť. Uviedla, že manželstvo uzatvorili po ročnej známosti, zoznámili sa v roku 2019, manželstvo bolo harmonické do decembra 2020. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo v januári 2021, keď manžel začal chodiť po baroch, za inými ženami. Od vtedy sa k nej manžel správal agresívne, viackrát ju udrel, začal požívať alkohol a nedával jej peniaze na domácnosť. Často sa zdržiaval mimo spoločnú domácnosť. Na začiatku marca 2022 odišiel do E. a na E. sa nezdržiava. Jej city k manželovi ochladli, od decembra 2021 sa intímne nestýkajú. Vzťahy medzi nimi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet nádej na jeho obnovenie. Zároveň je toho názoru, že manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletého. 2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní sa napriek riadne doručenému predvolaniu nezúčastnil. 3. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že doporčuje návrhu vyhovieť, zveriť dieťa po rozvode matke, nakoľko matka sa o dieťa dobre stará, a určiť primerané výživné.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky a prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom Sobášneho listu, Rodného listu maloletého, Nájomnej zmluvy zo dňa 19.06.2020 a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Manželia uzatvorili dňa 26.09.2020 manželstvo v D. - N., ktorá právna skutočnosť je zapísaná v Knihe manželstiev matričného úradu D. - N. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X. 6. Z rodného listu maloletého dieťaťa bolo zistené, že manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn C.. 7. Manželka je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Hradí výdavky spojené s dieťaťom ako i svoje. 8. Na pojednávaní manželka uviedla, že na podanom návrhu trvá. S manželom nežije od februára minulého roka, kedy manžel odišiel. Posledné spoločné bydlisko mali v D. R. na G. ulici, manžel pracoval v spoločnosti T., odišiel po tom, čo mu skončili pracovné víza. Od svojho odchodu o dieťa neprejavil žiaden záujem, nenavštevuje ho, neprispieva na výživu dieťaťa. Intímne sa stýkali až do doby manželovho odchodu. K manželke sa správal agresívne, nadväzoval známosti s inými ženami, nemal záujem s ňou žiť. Uvádzal, že ani dieťa nie je dôvod na to, aby zostal na E.. Manželka uviedla, že má len jedno dieťa z tohto manželstva, a to maloletého C., ktorý bude mať v apríli 3 roky, je s ním doma , maloletý nechodí do škôlky. Poberá rodičovský príspevok 430 Eur, občas si privyrába v reštaurácii N., z tohto má maximálne 300 Eur mesačne. Žije s dieťaťom u svojho otca, v súčasnej dobe má vážnu známosť, priateľa, ktorý je slobodný a bezdetný a s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť. Priateľ pracuje v spoločnosti R., výšku jeho príjmu nepozná. Manžel rozumie dobre po slovensky, takže z doručeného návrhu vie, že sa rozvádza. Príležitostne v súčasnosti zarába ako čašník a žije u svojich rodičov. Má vedomosť o tom, že manžel si urobil vodičský preukaz, z čoho dedukuje, že si kúpil auto. 9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 10. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „Zákona o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f)podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g)názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocity viny, h)podmienky na vytváranie a rozvod vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojenie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 13. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. 14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. 17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na východu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 19. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 20. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 21. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov a maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. 23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 27. Podľa 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ak aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 29. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujme dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 31. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. 32. V ustanovení § 23 zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu spolužitia vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napr. na rozhodnutie súdu v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
33. Rozvrat manželov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Pre určitý nadhľad treba mať na zreteli, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Vážnosť rozvratu sa určuje aj so zreteľom na dĺžku jeho trvania, teda intenzita rozvratu vzťahov je determinovaná aj jeho trvaním. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, čo znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. 34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo manželov je trvalo a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi manželmi. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko manžel sa trvalo odsťahoval. Manželstvo už dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, a teda manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu intímne nežijú viac ako rok. Príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu manželstva medzi manželmi bolo, že manžel nadmerne požíval alkoholické nápoje, uprednostňoval zábavu a návštevu barov pred svojou rodinou, vyhľadával a nadväzoval známosti s inými ženami, o maloletého syna sa nezaujímal. To následne viedlo k ochladeniu citov manželky k manželovi. Za situácie, keď sa manžel trvalo odsťahoval, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia spolu nehospodária ani spoločne nezabezpečujú výchovu syna. 35. Vzhľadom k vyššie uvedenému má súd za to, že manželstvo za súčasnej situácie nemôže plniť svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto súd manželstvo rozviedol, pričom prihliadol i na záujem maloletého dieťaťa. 36. Na čas po rozvode súd zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa riadne stará, čo vyplýva i z výpovede kolízneho opatrovníka. Aj vzhľadom k doporučeniu kolízneho opatrovníka súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 37. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv,...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné pobytu a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť. 38. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovných pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. Rovnako sa pri určení výživného prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa. 39. Pokiaľ ide o výživné, súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletého C. výživným v sume 200 Eur mesačne, ktorá sa súdu javí ako primeraná potrebám maloletého ako aj zárobkovým a majetkovým možnostiam otca. Otec sa vrátil do svojej rodnej krajiny, do E., pričom je v jeho možnostiach sa tam zamestnať, primerane k vzdelaniu, ktoré tam dosiahol a je teda schopný dosahovať pravidelný príjem a platiť na maloletého syna výživné v uvedenej výške. 40. Nakoľko rodičia nežiadali upraviť styk s maloletým C., súd styk otca s ním neupravil. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.