Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/249/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcom: 1. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, 2. N. C., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 911,82 eura (pôvodne 2.087,97 eura) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporcom v 1. a 2. rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 214,09 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 07.03.2013, doručeným súdu dňa 27.03.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 2.087,97 eura spolu s úrokom z omeškania v sume 487,76 eura a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.538,20 eura od 21.02.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. -22 zo dňa 03.06.2013. Proti uvedenému platobnému rozkazu podali odporcovia v lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

Podaním zo dňa 03.06.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2013, oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov.

Uznesením č.k. -53 zo dňa 04.09.2013 súd konanie v časti istiny 420,00 eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu, ktoré navrhovateľ odôvodnil tým, že odporcovia po podaní návrhu zaplatili sumu 420,00 eur.

Uznesením č.k. -77 zo dňa 20.03.2014 súd konanie v časti istiny 756,15 eura zastavil a v časti úrokov z omeškania pripustil zmenu návrhu. Čiastočné späťvzatie a zmenu návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že požaduje zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania návrhu

na začatie konania, t.j. 21 neuhradených a nepremlčaných splátok vo výške 911,82 eura (21 x 43,42 eura) počnúc splátkou zo dňa 20.04.2009 a končiac splátkou zo dňa 20.12.2010. Po právoplatnosti uznesenia zostala predmetom konania istina 911,82 eura a príslušenstvo tvorené úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo súm jednotlivých splátok vo výške 43,42 eura počnúc splátkou splatnou dňa 20.04.2009 a končiac splátkou splatnou dňa 20.12.2010.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca pohľadávku voči odporcom na navrhovateľa ako postupníka. Postupca a odporca uzavreli dňa 23.12.2005 Zmluvu č. 284308858, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej poskytol postupca odporcovi peňažné prostriedky. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 3.507,97 eura, ktorá pozostávala z istiny 2.958,20 eura, riadneho úroku 0 eur, úroku z omeškania 549,77 eura a ostatného príslušenstva 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Odporkyňa v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, čím pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V rámci čiastočného späťvzatia návrhu a zmeny návrhu navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že požaduje zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania návrhu na začatie konania, t.j. 21 neuhradených a nepremlčaných splátok vo výške 911,82 eura (21 x 43,42 eura) počnúc splátkou zo dňa 20.04.2009 a končiac splátkou zo dňa 20.12.2010.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 07.03.2013, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2005, Všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 5, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07.03.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE zo dňa 04.11.2009, Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č.l. 16, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009, Pokusmi o zmier zo dňa 20.09.2012 č.l. 18 a 19, Oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 03.06.2013, Odporom zo dňa 18.06.2013, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.06.2013, platobnou históriou č.l. 37, Vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 08.07.2013, Vyjadrením odporkyne v 2. rade zo dňa 07.11.2013, Stanoviskom vedľajšieho účastníka zo dňa 15.12.2014, Vyjadrením k odporu zo dňa 15.12.2014, Vyjadrením navrhovateľa zo dňa 15.12.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a vypočutím odporcov v 1. a 2. rade na pojednávaní, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0284308858 vyplýva, že ju uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a odporca v 1. rade dňa 23.12.2005, pričom touto zmluvou sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebný úver vo výške 50.000,00 Sk (1.659,70 eura), ktorý sa odporca zaviazal vrátiť spolu s odplatou v mesačných splátkach vo výške 1.308,00 Sk (43,42 eura) splatných 20. deň v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.01.2006 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.12.2010. Z článku V. bodu 4. zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1105/2009-CE zo dňa 04.11.2009 a Prílohy č. 1 k zmluve súd zistil, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi v 1. rade zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa, pričom zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia bol vo výške 3.507,97 eura, ktorá suma pozostávala z istiny vo výške 2.958,20 eura a úrokov vo výške 549,77 eura. Z Prílohy č. 1 ďalej vyplýva, že odporca v 1. rade bol ku dňu postúpenia v omeškaní s plnením 1233 dní.

Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi v 1. rade oznamuje, že postúpila pohľadávku vo výške 3.507,97 eura spoločnosti navrhovateľa.

Z Pokusu o zmier zo dňa 20.09.2012 vyplýva, že právnym predchodcom navrhovateľa bola („dňa -„) vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť bola odporcom v 1. a 2. rade oznámená.

Z vyjadrení vedľajšieho účastníka zo dňa 03.06.2013 a 08.07.2013 vyplýva, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa.

Z podania odporkyne v 2. rade zo dňa 07.11.2013 vyplýva, že sa pripojila k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom. Ďalej v podaní uviedla, že pokiaľ ide o Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach zo 7.3.2011, ktorú podpísala, nemala žiadnu vedomosť o tom, že k dlhu odporcu v 1. rade pristupuje a tento dlh uznáva, že tento dlh je premlčaný a aké to má všetko právne dôsledky. Tieto skutočnosti jej vysvetlil až právny zástupca vedľajšieho účastníka, s ktorým bola počas konania viackrát v telefonickom kontakte; takáto pomoc je pre nich veľmi vítaná.

Odporkyňa v 2. rade pri výsluchu účastníka uviedla, že pokiaľ ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prišiel do ich domácnosti zamestnanec spoločnosti navrhovateľa, ktorému uviedla, že manžel nie je doma, na čo povedal, že toto nevadí, kto to podpíše, následne jej predložil na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v dohode nebol uvedený žiaden splátkový kalendár a ani k nej nebol pripojený. K splátkam zamestnanec uviedol, nech úver splácajú v splátkach 20,- alebo 30,- eur mesačne. Hlavne nech splácajú. Odporkyňa v 2. rade čakala, že splátkový kalendár príde poštou, doposiaľ neprišiel.

Odporca v 1. rade pri výsluchu účastníka uviedol, že uvedenú dohodu nepodpisoval, pretože bol odcestovaný v zahraničí. Oni postupne úver splácali. Počas už prebiehajúceho súdneho konania manželke zavolal vedľajší účastník, ktorí im poradil, aby úver nesplácali. Odporkyňa v 2. rade upresnila, že telefonovala ona vedľajšiemu účastníkovi po tom, čo vstúpil do konania.

Navrhovateľ na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na to, že pri dohode zo dňa 07.03.2011 ide o uznanie záväzku zo strany odporkyne v 2. rade a zároveň poukázal na podaný odpor proti platobnému rozkazu, kde odporcovia uvádzajú, že z ich strany bol záväzok uznaný a pravidelne mesačne splácaný. K uvedenému sa odporkyňa v 2. rade vyjadrila, že to splácali len preto, aby neboli daní na exekúciu. Pýta sa, prečo ju do tohto navrhovateľ zatiahol, keď ona nepodpísala zmluvu o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 634/1992 Zb.“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase vzniku uzavretia zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.) (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku), nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé

opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 2 písm. u) a r) zák.č. 250/2007 Z.z., (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku), na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade založený zmluvou o splátkovom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol odporcovi v 1. rade spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a odporca v 1. rade vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver mu bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd vychádzal aj z toho, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (§ 23a zák.č. 634/1992 Zb.) sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka a že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

V konaní vedľajší účastník na strane odporcov vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, ku ktorej námietke premlčania sa pripojila odporkyňa v 2. rade. Vzhľadom k uvedenému sa súd najskôr zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou premlčania nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho sa povinný subjekt môže brániť voči súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Vznesenie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a odporca v 1. rade ako dlžník uzavreli dňa 23.12.2005 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcovi v 1. rade úver v sume 50.000,00 Sk (1.659,70 eura). Odporca v 1. rade sa zaviazal splatiť poskytnutý úver s príslušenstvom v mesačných splátkach po 1.308,00 Sk (43,42 eura). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 23.12.2005 vo výške 3.507,97 eura zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupcu na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka, s poukazom na čo je navrhovateľ v spore aktívne legitimovaný. Pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, čím sa stal splatným celý dlh. Uvedená skutočnosť mimoriadneho zosplatnenia vyplýva z Pokusu o zmier zo dňa 20.09.2012, zaslaného odporcom, v ktorom túto skutočnosť uvádza sám navrhovateľ, i keď neuvádza deň, kedy sa tak stalo. Z úradnej činnosti je však súdu známe, že toto opomenutie nie je ojedinelé, pričom navrhovateľ v pokusoch o zmier aj v iných konaniach buď neuvádza žiaden deň vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti alebo uvádza zmätočnú informáciu (zhluk číslic), z ktorej dátum nie zrejmý, čo súd nemôže vyhodnotiť inak ako zámer navrhovateľa (a nie náhodnú chybu v písaní). Uvedené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti má súd však za preukázané aj z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, ako aj z Oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 20.11.2009, kde sa ako zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia uvádza suma 3.507,97 eura, z ktorej sumy s poukazom na počet splátok úveru a príslušenstva 60 a výšku splátky 43,42 eura, vyplýva, že nešlo o splátky splatné ku dňa postúpenia, ale celý zosplatnený úverový záväzok. Tento záver o mimoriadnom zosplatnení pred postúpením pohľadávky podporuje aj v Prílohe č. 1 uvedený počet dní omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky 1233, pretože pokiaľ bol odporca s plnením dlhu v omeškaní uvedený počet dní, k splatnosti celej nesplnenej pohľadávky došlo dňa 20.06.2006 (194 dní za rok 2006, 365 dní za rok 2007, 366 dní za rok 2008 a 308 dní za rok 2009). V posudzovanom prípade potom všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 21.06.2006 a uplynula dňa 22.06.2009 (keď 21.06.2009 bola nedeľa). Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 27.03.2013, teda v čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy o splátkovom úvere premlčaný. Za premlčané pritom súd považoval aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Pokiaľ ide o skutočnosť podpísania listiny pod názvom „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“, ktorú listinu podpísala iba odporkyňa v 2. rade, a to dňa 07.03.2011, k tomuto súd uvádza, že z nižšie uvedených dôvodov považuje právny úkon podpísania vyššie uvedenej dohody (a v rámci toho uznanie záväzku) za neplatné.

Z uvedenej „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 07.03.2011 vyplýva, že ako zmluvné strany sú označení navrhovateľ ako veriteľ, odporca v 1. rade ako dlžník a odporkyňa v 2. rade ako osoba pristupujúca k záväzku, dohoda je však podpísaná iba navrhovateľom a odporkyňou v 2. rade, a to v Malženiciach. V článku 2. dohody (Uznanie záväzku) sa uvádza, že odporcovia ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 2.958,20 eura, príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 150,00 eur. V článku 3. dohody (Forma splatenia záväzku) v bode 3.1 osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Z dohody podľa bodu 3.1 vyplýva, že osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach, pričom výška splátky ani dátum splátky nie sú uvedené.

Nakoľko právny úkon uznania dlhu je právnym úkonom, ktorý bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, súd má za to, že aj na tento právny úkon je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Súd má za to, že pri uzatváraní Dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu (ktorá má formu predtlačeného formulára) došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti navrhovateľa, a ktorá podstatne narušila ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe. Navrhovateľ nekonal pri uzatváraní vyššie uvedenej dohody s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal (pričom dôkazné bremeno nesie on), že odporkyni v 2. rade ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky uznania záväzku, a to najmä s ohľadom na jeho premlčanie, resp. dĺžku premlčacej doby. Zároveň je v rozpore s odbornou starostlivosťou umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a jeho následkoch ako poslednej vety v rámci textu o forme splatenia záväzku, čím sa táto veta stráca v rámci iného ustanovenia a javí sa ako nepodstatná. Navrhovateľ takýmto konaním porušil odbornú starostlivosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože nekonal na úrovni osobitnej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi. Zároveň je nepochybné, že navrhovateľ tým, že neposkytol odporkyni podstatné informácie a nevysvetlil jej všetky dôsledky podpísania listiny z jej strany, podstatne narušil ekonomické správanie odporkyne v 2. rade ako priemerného spotrebiteľa, v dôsledku čoho urobila rozhodnutie, ktoré ju poškodzuje, a ktoré by ako informovaný spotrebiteľ inak neurobila. Súd má za to, že nie je dôvodné očakávať, že by sa spotrebiteľ v prípade, že by mu boli poskytnuté podstatné informácie zo strany navrhovateľa, rozhodol podpísať uvedenú dohodu bez toho, aby mu bola poskytnutá akákoľvek výhoda zo strany navrhovateľa (pozn. dohoda o splátkach nebola uzavretá), v čase, keď bol dlh už premlčaný, čím by si zhoršil svoje postavenie a predĺžil premlčaciu dobu až na

10 rokov. Súd nepochybuje o tom, že pri dostatku informácií by odporkyňa v 2. rade uvedenú dohodu nepodpísala. Navrhovateľ nadôvažok sám iniciatívne vyhľadal odporkyňu v mieste jej trvalého bydliska, kde odporkyňa v 2. rade v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach podpísala formulár, ktorý pripravil navrhovateľ a ktorého obsah jej nebol úplne zrejmý, čo vyplýva aj z jej vyjadrenia zo dňa 07.11.2013, pričom navrhovateľ opak nepreukázal.

Celé vyššie uvedené konanie navrhovateľa vrátane zabezpečenia uznania záväzku nemožno hodnotiť inak ako špekulatívne konanie majúce za cieľ zabezpečiť si exekučný titul, keď z obsahu dohody je zrejmé, že jej jediným zmyslom bolo uľahčenie vymožiteľnosti pohľadávky pre navrhovateľa bez toho, aby podpísanie dohody malo akýkoľvek prospech aj pre spotrebiteľa.

Súd teda dospel k záveru, že v uvedenom prípade pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k nekalej obchodnej praktike zo strany navrhovateľa, nakoľko boli naplnené znaky nekalosti obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.. Z uvedeného dôvodu súd Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku považuje za priečiacu sa zákonu (§ 7 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. - „Nekalé obchodné praktiky sú zakázané.“), ako aj priečiacu sa dobrým mravom (použitie nekalej obchodnej praktiky nemôže byť nikdy v súlade s dobrými mravmi), a preto v zmysle § 39 za neplatnú, a teda nespôsobujúcu žiadne právne účinky. Zároveň je potrebné dodať, že súd nemôže poskytnúť ochranu uplatnenému právu navrhovateľa, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 . Vzhľadom k záveru o neplatnosti uznania záväzku odporkyňou v 2. rade, nedošlo k predĺženiu premlčacej doby na 10 rokov v zmysle § 110 ods. 1 OZ.

Súd vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 911,82 eura s príslušenstvom, ktorá zostala predmetom konania po dvoch čiastočných späťvzatiach návrhu, za premlčaný, nakoľko navrhovateľ podal návrh na začatie konania po uplynutí trojročnej premlčacej doby, keď vedľajší účastník (ktorého súd považuje za oprávneného vzniesť námietku premlčania, nakoľko tento je zásadne oprávnený na všetky úkony, na ktoré je oprávnený hlavný účastník s výnimkou dispozície s konaním a jeho predmetom, o ktorý dispozičný úkon pri námietke premlčania nejde, pričom tieto úkony robí v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje) vzniesol námietku premlčania, ku ktorej sa pripojila odporkyňa v 2. rade, na ktorú námietku súd ako na dôvodnú prihliadol. Úspešné dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok zánik vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Súd preto návrh z dôvodu uplatnenia práva po uplynutí premlčacej doby zamietol a z uvedeného dôvodu ďalej neskúmal opodstatnenosť tohto uplatneného nároku navrhovateľa.

Nad rámec súd uvádza, že i bez vznesenej námietky premlčania by bol povinný na premlčanie prihliadnuť ex offo, a to s poukazom na ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu, keď absentuje prechodné ustanovenie k tejto úprave. V čase, keď vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania (podaniami doručenými súdu dňa 05.06.2013 a 09.07.2013) táto právna úprava nebola účinná (§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bol účinný od 01.05.2014), preto súd uvedený úkon vznesenia námietky premlčania považuje za opodstatnený.

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že v odpore uvádzajú odporcovia, že záväzok bol z ich strany uznaný a pravidelne mesačne splácaný (keď samotné uznanie nie je obsahom odporu), súd k tomu uvádza, že takéto vyjadrenie nemôže konvalidovať skutočnosť, že právny úkon uzavretia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je absolútne neplatný.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá a druhá OSP, ako aj podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, v spojení s 151 ods. 1 OSP. Odporcovia zavinili zastavenie konania v sume 420,00 eur (nakoľko urobili čiastočné úhrady po podaní návrhu), navrhovateľ zavinil zastavenie konania v sume 756,15 eura (nakoľko zobral návrh v tejto časti späť) a zároveň bol návrh v časti zvyšnej uplatnenej istiny 911,82 eura zamietnutý, z čoho vyplýva hrubý úspech odporcov 80% a hrubý úspech navrhovateľa 20%, a teda konečný čistý úspech odporcov je 60 % (80 - 20), čo v konečnom dôsledku znamená právo odporcov a vedľajšieho účastníka na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

Pokiaľ ide náhradu trov konania odporcov v 1. a 2. rade, týmto súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ho v konaní neuplatnili a ani im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle vyššie uvedeného aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešnejších odporcov. Súd dospel k záveru, že vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho bude zastupovať v konaní, v dôsledku čoho vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené, a priznal mu právo na ich náhradu voči v konaní neúspešnému navrhovateľovi vo výške 60% zo sumy 356,82 eura (odmena za 3 úkony právnej služby á 91,29 eura - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.11.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby; písomné podanie vo veci samej zo dňa 08.07.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby; písomné podanie vo veci samej zo dňa 15.12.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby + 1x režijný paušál á 7,63 eura + 1x režijný paušál á 7,81 eura + 1x režijný paušál á 8,04 eura + 20% DPH (PZ vedľajšieho účastníka preukázal, že je platiteľom DPH)), t.j. sumu 214,09 eura, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.