Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/187/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici, sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci žalobcov: 1/ Ľ. Y., nar. XX. XX. XXXX, robotníka, bytom T. XX a 2/ J. Y., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom T. XX, právne zastúpených JUDr. Dušan Divko, advokát spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, proti žalovaným: 1/ Y. W., nar. XX. XX. XXXX, robotníkovi, bytom T. XX a 2/ Ľ. W., nar. XX. XX. XXXX, predavačke, bytom T. XX, právne zastúpeným JUDr. Ivetou Brindzovou, advokátkou Advokátskej kancelárie, Štefánikova 813, Púchov, v konaní, aby súd zaviazal žalovaných strpieť právo prechodu cez svoje parcely KNC XXX „záhrady" o výmere 254 m2 a KNC XXX „zastavané plochy a nádvoria" o výmere 827 m2, tak ako to bude zakreslené na geometrickom pláne znalca, v prospech vlastníkov parcely KNC XXX „záhrady" o výmere 438 m2 a KNC XXX „zastavané plochy a nádvoria" o výmere 485 m2 a rodinného domu súpisné číslo XX, stojaceho na parcele XXX k.ú. T., zároveň aby boli zaviazaní nahradiť žalobcom trovy konania a právneho zastúpenia, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 853,59 €, do rúk právnej zástupkyne žalovaných JUDr. Ivety Brindzovej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia požiadali súd, aby zaviazal žalovaných strpieť právo prechodu cez parcely KNC XXX H. XXX k.ú. T., tak ako to bude zakreslené na geometrickom pláne znalca geodeta, v prospech vlastníkov parciel KNC XXX H. XXX a vlastníka rodinného domu č. XX k.ú. T.. Uviedli, že po parcele žalovaných XXX H. XXX prechádzali na svoje parcely XXX H. XXX a k rodinnému domu súpisné číslo XX, ktorý stojí na parcele XXX na tom základe, že 14. 07. 1969 daroval N. W. Q. Y., rod. W.j, matke žalobcu v 1. rade, parcelu XXX/X, stavebný pozemok o výmere 981 m2. Dňa 12. 07. 1969 darovali Š. W. starý otec žalobcu v 1. rade, s manželkou Z. W. N. W. a jeho manželke T. W. parcelu XX/X k.ú. T.Č.. V darovacej zmluve si vyhradil, že obdarovaní prenechajú prechod cez dvor peši aj povozom Q. Y.W., rod. W. a jej manželovi L. Y. na parcelu XXX/X vo vložke XXX, pokiaľ nebude vybudovaná cesta zo štátnej cesty vedľa Š. W., prípadne z iného smeru. Na základe tohto právneho stavu bolo rodičom žalobcu v 1. rade vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu č. XX, ktorý je postavený na parcele XXX. Tento dom je v súčasnosti v spoluvlastníctve žalobcov tak, že žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom v 3/4-inách a žalobkyňa v 2. rade v 1/4-ine. Aj parcely XXX H. XXX sú v spoluvlastníctve žalobcov tak, že žalobca v 1. rade vlastní 3/4-iny a žalobkyňa v 2. rade 1/4-inu. Prechod po parcele žalovaných XXX H. XXX, rodičia žalobcu v 1. rade a tiež žalobca v 1. rade od svojho narodenia pokojne a nerušene užívali v dobrej viere.

02. 08. 2004 oznámili žalovaní žalobcom, že právo prechodu bol len záväzok vlastníka voči L. Y. a jeho manželke Q. a toto právo sa nevzťahuje na žalobcov. Žalobcovia nemajú zabezpečený iný prístup na svoje parcely a sú toho názoru, že vecné bremeno sa nevzťahovalo len na osoby a pri jeho zriadení boli označení tí, ktorí v tom čase vlastnili parcelu XXX/X. Po smrti právnych predchodcov žalobcu v 1. rade vstúpili žalobcovia do práv poručiteľov a tieto od roku 1990 pokojne a nerušene realizovali aj v práve prechodu až do oznámenia žalovaných, ktorú im zaslala JUDr. Brindzová dňa 02. 08. 2004.

Svoje právo prechodu neodvodzovali od zmluvy zo dňa 12. 07. 1969, ale od skutočnosti, že žalobca v 1. rade vykonával toto právo dobromyseľne, pokojne a nerušene od svojho narodenia až do roku 2004 a žalobkyňa v 2. rade odkedy sa vydala za žalobcu v 1. rade, teda od roku 2000. Právo prechodu nadobudli vydržaním a pretože žalovaní im ho upierajú, majú naliehavý právny záujem na vedení sporu. Nemajú zabezpečený iný prístup k ich rodinnému domu a k ich pozemkom. Vybudovali si provizórny prístup tak, že nad vodnú plochu, ktorá slúži na odtekanie dažďových vôd a vôd z topiaceho snehu, položili železničné podvaly a po takto vybudovanej provizórnej ceste chodia na svoj pozemok. Predložili potvrdenie obce o tom, že pozemok, na ktorom majú vybudovanú provizórnu cestu nepatrí obci. Uviedli, že šírka provizórnej cesty je cca 2,4 m, hoci šírka prístupovej cesty z dôvodu prístupu zásahových zložiek má byť minimálne 3 m a odporúča sa 3,5 m. Na súdnej ohliadke uviedli, že hoci právo prechodu bolo dohodnuté na ľavej strane domu žalovaných od domu žalobcov, vzhľadom k tomu, že právni predchodcovia žalovaných si v prednej časti vybudovali murované hospodárske budovy, nemohlo sa právo prechodu využívať cez túto parcelu a začalo sa využívať cez susednú parcelu.

V priebehu konania potom ako znalec N.. U. vyhotovil geometrický plán, zmenili žalobu a žiadali, aby súd zaviazal žalovaných strpieť právo prechodu cez svoje parcely KNC XXX H. XXX, v prospech vlastníkov parcely KNC XXX a rodinného domu súpisné číslo XX, ktorý je postavený na parcele KNC XXX, v rozsahu zakreslenom na geometrickom pláne N.. U., ktoré spočíva v práve prechodu pešo a vozom.

Žalovaní žiadali, aby súd žalobu zamietol. Uznali, že 12. 07. 1969 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darcami Š. H. Z. W. a obdarovanými N. W. H. T. W.. Účastníkmi tejto zmluvy neboli rodičia žalobcu v 1. rade Q. Y. H. L. Y., v prospech ktorých sa malo vecné bremeno zriadiť, zmluvu nepodpísali a preto nie je možné považovať zmluvu o dare za právny úkon, na základe ktorého by mohli žalobcovia odvodzovať svoje právo prechodu. Záväzok obsiahnutý v zmluve o dare bol určený konkrétnym osobám a to Q. Y. a jej manželovi L.. Zároveň bol časovo obmedzený na dobu, dokedy nebude zo štátnej cesty vedľa Š. W. alebo z iného smeru vybudovaná cesta na pozemky, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov. Ako prístupová cesta k rodinnému domu žalobcov a ich susedov slúži cesta, nachádzajúca sa na KNC parcele XXX/X „vodná plocha“ o výmere 2.166 m2. Táto nie je majetkovoprávne vysporiadaná a v katastri nehnuteľností nie je evidovaný žiadny vlastník. Samotný fakt, že je vedená ako vodná plocha nekorešponduje so skutočnosťou, pretože v skutočnosti sa na tejto parcele nachádza prístupová cesta pre niekoľko domov. Žalobcovia niekoľko desiatok rokov využívajú parcelu XXX/X ako prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam, čím bola naplnená rozväzovacia podmienka dohodnutá v zmluve o dare. Splnením podmienky zanikol záväzok dohodnutý v zmluve a právo prechodu cez pozemky žalovaných zaniklo. Poukázali na to, že súčasťou darovacej zmluvy bol aj situačný nákres - snímka z pozemkovej mapy, na ktorej bol zakreslený priebeh cesty, ktorú mali Q. Y. a jej manžel používať ako prístup na svoje pozemky. Uvedenú cestu tak ako bola zakreslená a dohodnutá, právni predchodcovia žalobcov ani žalobcovia nerešpektovali. Po pozemku KNC XXX H. XXX chodili iba pešo, nikdy nie žiadnym osobným alebo nákladným, či iným vozidlom. Tomu bránili prekážky, ktoré sa na pozemku nachádzali a to rôzne hospodárske budovy, neskôr trvalé porasty a stromy. Stromy, ktoré sú na pozemku vysadené majú niekoľko desiatok rokov, čo samo dokazuje, že žalobcovia cez pozemky povozom nechodili. Ako cestu pre motorové vozidlo využívali susedný pozemok a to KNC parcelu XXX H. XXX, ktoré boli vytvorené z PKN parciel XX/X H. XXX/X, ktoré však v zmluve o dare nie sú uvedené. Právni predchodcovia žalobcov teda nerealizovali právo prechodu tak, ako bolo dohodnuté. Právo prechodu cez KNC parcely č. XXX H. XXX zaniklo vybudovaním inej cesty k nehnuteľnostiam žalobcov a tiež smrťou Q. Y. a jej manžela L.. Správa katastra na základe predložených úmrtných listov Q. Y. H. L. Y., vymazala z časti C listu vlastníctva č. XX. Výmazom vecného bremena z katastra nehnuteľností zanikli vecnoprávne účinky vecného bremena. K jeho obnoveniu v prospech žalobcov nikdy nedošlo a preto sa žalobcovia nemôžu domáhať od žalovaných, aby strpeli právo prechodu cez ich pozemky, keď právne toto právo neexistuje. Zriadením vecného bremena v rozsahu požadovanom žalobcami, by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, keďže by žalovaní boli nad primeranú mieru obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva. Prípadná cesta aj pre motorové vozidlá by im zabrala takmer 1/4- inu výmery ich pozemkov, viedla by priamo v tesnej blízkosti ich rodinného domu pod oknami kuchyne a spálne. Stratili by akékoľvek súkromie, pretože cesta by sa využívala niekoľkokrát denne a to pešo, autom, ako i nákladným vozidlom. Chodili by po nej nielen žalobcovia, ale aj ich rodinní príslušníci, priatelia a akékoľvek návštevy, teda aj cudzí ľudia. To by si vyžadovalo, aby bol prístup celodenne otvorený, čím by došlo k ohrozeniu majetku žalovaných, ktorí by ho nemali mať ako zabezpečený, pretože ich pozemok by nemohol byť po celom obvode oplotený. Prechádzanie motorovým vozidlom v noci by ich rušilo hlukom a svetlom. Žalovaní majú malé dieťa, ktoré by bolo obmedzené v pohybe po dvore, keďže by bolo potrebné neustále striehnuť či cez dvor nebude prechádzať motorové vozidlo. Právo prechodu by teda zasiahlo nielen ich majetkovú sféru, keď by ich nehnuteľnosti stratili na bonite a hodnote, bola by ohrozená ich využiteľnosť. Právo prechodu by zasahovalo aj iné sféry ich života, rodinný život, právo na súkromie, právo voľne sa pohybovať po svojom pozemku a pestovať na ňom poľnohospodárske plodiny. Právo prechodu v rozsahu v akom ho žiadajú žalobcovia, by bolo v rozpore s .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov N.. T. V., Y. T. H. Š. L., znalca N.. K. U., oboznámením výpisov z listu vlastníctva, zmluvy o dare uzavretej dňa 14. 06. 1969 medzi darcom N. W. a obdarovanou Q. Y., správy o registrácii uvedenej zmluvy, identifikácie parciel, zmluvy o dare zo dňa 12. 07. 1969 uzavretej medzi darcami Š. W. H. Z. W. a obdarovanými N. W. H. T. W., správy o registrácii uvedenej zmluvy v stredisku Geodézie v Považskej Bystrici, rozhodnutia MNV v T. zo dňa 27. 04. 1970 č. 56/70, snímky z mapy evidencie nehnuteľností, zápisnice zo zasadnutia stavebnej komisie Obce T. zo dňa 26. 09. 2012, listu ktorý dňa 02. 08. 2004 zaslala žalobcovi v 1. rade právna zástupkyňa žalovaných, kópie z mapy katastra nehnuteľností, listu Obce T. zaslaného žalobcovi v 1. rade 27. 08. 2013, znaleckých nákresov znalca N.. K. U., výpisu z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce T. konaného 26. 06. 2014, žiadosti žalobcu v 1. rade zaslanej Obci T. dňa 16. 06. 2014, osvedčenia o dedičstve Okresného súdu v Považskej Bystrici spis. zn. D 594/93, , ponuky ktorú zaslala právna zástupkyňa žalovaných právnemu zástupcovi žalobcov o zriadení vecného bremena, čestných prehlásení C. W., N. W., H. T. H. Y. T. zo dňa 03. 06. 2013, fotodokumentácie a rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici -13.

Bolo zistené, že zmluvou o dare zo dňa 14. 07. 1969, ktorá bola registrovaná na Štátnom notárstve v Považskej Bystrici dňa 17. 07. 1969 pod G. XXX/XX, daroval N. W. svojej sestre Q. Y. PKN parcelu XXX/X, stavebný pozemok o výmere 981m2, zapísanú vo vložke XXX k.ú. T.. Zmluvou o dare zo dňa 12. 07. 1969 darovali manželia Š. W. H. Z. W., svojmu synovi N. W. a jeho manželke T. W. PKN parcelu č. XX/X, stavebný pozemok o výmere 808 m2, zapísaný v PKN vložke č. XXX k.ú. T. a vlastnícke podiely v dome č. XX. Zároveň si vyhradili bezplatné právo bývania - užívania až do smrti oboch darcov. Ďalej s tým, že obdarovaní prenechajú prechod cez dvor peši, ako aj s povozmi Q. Y., rod. W. a jej manželovi L. Y. na parcelu č. XXX/X zapísanú vo vložke XXX, pokiaľ nebude vybudovaná cesta zo štátnej cesty vedľa W. Š., prípadne z iného smeru, podľa identifikačného listu Ústavu geodézie a kartografie, pracovná skupina Púchov, parcelné číslo XX/X, číslo evidenčného listu XX, písané na užívateľa Š. W.. Dňa 27. 04. 1970 zaslal MNV v T., odboru výstavby a odboru OVHPL, ONV v Považskej Bystrici, pod spis. zn. 56/1970 návrh na vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie plánovanej prístupovej cesty k novostavbe rodinného domu L. Y.Á., T. Č.. XX, cez PKN parcelu XX/X k.ú. T.. Súčasťou uvedeného návrhu bola aj snímka z mapy evidencie nehnuteľností, na ktorej bola prístupová cesta, ktorá mala byť vybudovaná vyznačená. Prístupová cesta k rodinnému domu č. XX vybudovaná nebola a neexistuje ani územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie ohľadom takéhoto vybudovania prístupovej cesty. Právni predchodcovia žalobcu v 1. rade Ľ. Y., Q. Y. a jej manžel L. Y., využívali prechod cez pôvodnú PKN parcelu XX/X minimálne a neskôr začali prechádzať na pôvodnú PKN parcelu XXX/X cez parcely, ktoré nepatrili ani právnym predchodcom žalobcov, ani právnym predchodcom žalovaných. Jednalo sa o parcely, ktoré majú v súčasnosti č. KNC XXX H. XXX. Cez parcelu KNC XXX prechádzali právni predchodcovia žalobcov len v nepatrnej časti. Podľa tvrdenia žalobcu v 1. rade sa pôvodné vecné bremeno využívalo asi do roku 1990. Potom sa začalo využívať na základe dohody medzi jeho matkou a otcom žalovaného v 1. rade, tak ako ho nakreslil na znaleckom pláne N.. K. U.. Žalovaní zase tvrdili, že potom ako sa vecné bremeno dohodnuté medzi ich rodičmi prestalo využívať, chodili žalobcovia a ich právni predchodcovia po všetkých priestoroch patriacich žalovaným. Najskôr však chodili po parcelách, ktoré patrili tretím osobám a tieto parcely si rodina žalovaných až neskôr kúpila. Nebola vytvorená žiadna cesta a žalobcovia chodili tam kde sa im to hodilo. Podľa tvrdenia žalobcov využívali títo a ich právni predchodcovia cestu znázornenú na znaleckom nákrese N.. U. až do smrti otca žalobcu v 1. rade do roku 2003, resp. do roku 2004, kedy im žalobcovia napísali list, ktorým im zakázali po ceste chodiť. Podľa tvrdenia žalovaných využívali žalobcovia uvedenú cestu asi do roku 1997, kedy si vybudovali panelovú cestu ponad potok a odvtedy cez pozemky žalovaných chodia menej, pretože využívajú aj panelovú cestu. Posledných 10 až 12 rokov cez pozemky žalobcov nechodia vôbec.

Žalobcovia nikdy neprechádzali na svoj pozemok cez parcelu KNC XXX, ktorá je výlučným vlastníctvom žalobcu v 1. rade.

Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa ods. 2 vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností, prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa ods. 3 pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám, je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ods. 2 zmluvou môže zriadiť vecného bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Podľa ods. 3 ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa , vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou, je treba vklad do katastra nehnuteľností. Podľa ods. 2 vecné bremeno zanikne ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby, alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľností; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Podľa ods. 3 ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Podľa ods. 4 ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 2 takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.

Podľa ods. 3 do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa ods. 4 pre začiatok a trvanie doby podľa ods. 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou zo dňa 12. 07. 1969, zriaďovali vlastníci PKN parcely XX/X Š. W. H. Z. W., v prospech ich dcéry Q. Y. a jej manžela L. Y.. Títo neboli účastníkmi zmluvy preto, lebo PKN parcelu XX/X darovali Š. W. H. Z. W. svojmu synovi N. W. a jeho manželke T. W.. Napriek tomu má súd za to, že takýmto spôsobom bolo možné vecné bremeno zriadiť. Vecné bremeno bolo zriadené v prospech Q. Y. a jej manžela L. tak, že bude prenechaný prechod cez dvor peši, ako aj s povozmi Q. Y. a jej manželovi L. na parcelu č. XXX/X, zapísanú vo vložke XXX, pokiaľ nebude vybudovaná cesta zo štátnej cesty vedľa W. Š., prípadne z iného smeru, podľa identifikačného listu Ústavu geodézie a kartografie, pracovná skupina Púchov, parcelné číslo XX/X, číslo evidenčného listu XX, písané na užívateľa Š. W.. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom k tomu, že MNV T. malo záujem vybudovať prístupovú cestu po PKN parcele XX/X, neuvažovali účastníci darovacej zmluvy o tom, že by prístupová cesta na parcelu PKN XXX/X nebola vybudovaná za života darcov. Z toho zároveň vyplýva, že hoci v zmluve je uvedené, že vecné bremeno sa zriaďuje v prospech Q. Y. a jej manžela, v skutočnosti sa jednalo o vecné bremeno dohodnuté v prospech vlastníka pôvodnej PKN parcely XXX/X.

Vecné bremeno cez parcelu XX/X sa využívalo len krátko a neskôr začali právni predchodcovia žalobcov a neskôr žalobcovia prechádzať na pôvodnú PKN parcelu XXX/X cez parcely, ktoré v tom čase patrili tretím osobám - p. T.. Od tohto parcely neskôr odkúpili právni predchodcovia žalovaného v 1. rade. Žalobcovia a ich právni predchodcovia po parcele však nechodili v presne vymedzenom úseku, ale využívali tú časť parcely, ktorá sa im práve hodila. Nikdy však nechodili cez súčasnú parcelu KNC XXX.

Vecné bremeno dohodnuté v darovacej zmluve zo dňa 14. 07. 1969, sa nevyužíva najmenej od roku 1990. Pretože sa nevyužíva viac ako 10 rokov, vecné bremeno zaniklo.

O vzniku vecného bremena cez parcely KNC XXX H. XXX nepredložili žalobcovia žiaden dôkaz. Tvrdili, že vecné bremeno bolo dohodnuté ústnou zmluvou, ale vzhľadom k tomu, že na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností, nemožno uvažovať o tom, že vecné bremeno cez uvedené parcely zriadené bolo.

V je uvedené, že držiteľ sa stáva vlastníkom nehnuteľnej veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Zároveň je tam uvedené, že sa musí jednať o oprávneného držiteľa z čoho vyplýva, že na výkon práva musí existovať titul, ktorý právo vecného bremena v prospech žalobcov zriadil.

Súd si je vedomý, že za danej situácie nemajú žalobcovia prístup na svoju parcelu. Podľa jeho názoru sa však nemôžu domáhať toho, aby súd zaviazal žalovaných strpieť právo prechodu žalobcov cez ich parcely, ale len toho, aby súd v zmysle ustanovenia , zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov, spočívajúce v práve cesty cez pozemok žalovaných. Uvedené právo prechodu však súd môže zriadiť len v nevyhnutnej miere a zrejme za odplatu, ktorú by žalobcovia žalovaným poskytovali. Je na žalobcoch, aby sa prostredníctvom obce domáhali zriadenia prístupovej cesty na ich parcelu z opačnej strany, teda ponad vodný tok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve obce a kde by za súčinnosti obce a žalobcov mohla byť prístupová cesta pre žalobcov vybudovaná. Určiť záväzok žalovaným v zmysle žaloby však nemohol. Bolo jeho povinnosťou žalobu zamietnuť.

Žalovaní mali v konaní úspech a podľa a nasledujúcich súd zaviazal žalobcov nahradiť im trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia právnej zástupkyne žalovaných JUDr. Brindzovej vo výške 853,59 €. Právna zástupkyňa vykonala 9 účelných úkonov právnej služby, za ktoré jej pri hodnote sporu neurčitej patrí podľa vyhlášky č. odmena nasledovne: rok 2013 - za prevzatie a prípravu zastupovania - 21.08.2013 ( cit. vyhlášky), vyjadrenie k návrhu zo dňa 21.08.2013 ( cit. vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 22.08.2013, účasť na obhliadke dňa 11.10.2013 ( cit. vyhlášky) vo výške 4x 60, €, spolu 240, €, za rok 2014 - účasť na pojednávaniach dňa 30.01.2014, 05.05.2014, 06.10.2014 a účasť na obhliadke 10.06.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) vo výške 4x 61,85 €, spolu 247,4 €, za rok 2015 - účasť na pojednávaní dňa 08.01.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) vo výške 64,53 €. Spolu odmena predstavuje sumu 552,21 €. Za uvedené úkony patrí právnej zástupkyni aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky za úkony vo roku 2013 - 4x 7,81 €, za úkony v roku 2014 - 4x 8,04 €, za úkon v roku 2015 - 1x 8,39 €, spolu 71,79 €. Právna zástupkyňa žalovaných si uplatnila aj náhradu cestovného za účasť na pojednávaniach, keďže sídlo jej kancelárie je v Púchove, preto jej súd podľa § 15 písm. a), § 16 ods. 4 cit. vyhlášky priznal náhradu cestovného za cestu na pojednávanie dňa 22.08.2013 vo výške 8,57 € (cena nafty 1,384 €/ liter), za cestu dňa 30.01.2014 vo výške 8,53 € (cena nafty 1,358 €), za cestu dňa 05.05.2014 vo výške 8,53 € (cena nafty 1,362 €), za cestu dňa 06.10.2014 vo výške 8,48 € (cena nafty 1,331 €), za cestu dňa 08.01.2015 vo výške 8,28 € (cena nafty 1,21 €). Pri priznávaní cestovného súd vychádzal zo vzdialenosti miest Považská Bystrica - Púchov 17km, tam a späť 34 km, z predloženej kópie technického preukazu motorového vozidla Mazda 3, s priemernou spotrebou paliva 5l/100 km, priemerných cien motorovej nafty a výšky základnej náhrady za 1km vo výške 0,183 € podľa opatrenia MPSVaR č. Za uvedené cesty na pojednávania a za účasť na obhliadkach v T. patrí právnej zástupkyni podľa cit. vyhlášky aj náhrada za stratu času za 14 začatých polhodín nasledovne: za rok 2013 - 4x 13, €, za rok 2014 - 8x 13,4 €, za rok 2015 - 2x 13,98 €, spolu 187,2 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.