Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-442-2013.pdf
PDF · 121.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/442/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: Y. J., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXXX/XX, XXX XX Š.- U., štátna občianka SR, o zaplatenie 1.098,06 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27.6.2013 ( postúpený Okresnému súdu Skalica dňa 28.8.2013) domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1098,06 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1098,06 eur od 9.11.2012 do zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a navrhovateľom, postupca postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca a odporkyňa dňa 30.4.2003 uzavreli Zmluvu č. 251950780, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov ( ďalej len ,, VOP“). Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporkyni peňažné prostriedky. Podmienky čerpania, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Navrhovateľ zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1411,59 €, ktorá pozostáva z istiny 1098,06 €, riadneho úroku 0 €, úroku z omeškania 105,38 € a ostatného príslušenstva 208,15 € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankových systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenie pohľadávky. Sumu 208,15 eur ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 105,38 eur predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o oznaní záväzku a zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Dlžná suma ku dňu podania návrhu je vo výške 1098,06 eur pričom pozostáva z istiny.
Podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 26.2.2014 navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania tak, že uviedol, že dňa 30.4.2003 pôvodný veriteľ uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu. V priebehu zmluvného vzťahu a po splnení podmienok pôvodný veriteľ poskytol odporcovi povolené prečerpania k účtu. Žalovaná istina vo výške 1098,06 eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii na účte odporcu. Debetné operácie - 1.
výber kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 16.506,57 eur, v platobnej histórii predstavujú súčet položiek ,,Hotovostný výber emisný dokladom“ (706,37 eur) + ,,výber kartou“ (15.236,01 eur) + ,,Jednorazový príkaz- úhrada prevodom“ (16,60 eur) + ,,jednorazový príkaz - bez kontr. solv.“ (497,80 eur) + ,,správa pre DB-ATMI-bankomat IPÚ (33,19 eur) + správa pre DB-ATMN- bankomat SLSP“ (16,60 eur), 2. poplatky vo výške 459,94 eur, 3. debetné úroky 316,71 eur, 4. zmluvné úroky z omeškania 110,24 eur. Kreditné operácie - 1. úhrady vo výške 15.981,72 eur, 2. kreditné úroky vo výške 0,15 eur. Súčet debetných operácii predstavuje sumu 17.393,46 eur a súčet kreditných operácii predstavuje sumu 15.981,87 eur. Dlžná suma 1411,59 eur tak predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii a pozostáva z istiny 1098,06 eur, z úroku z omeškania 105,38 eur a ostatného príslušenstva 208,15 eur.
Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na riadne predvolané pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili. Odporkyňa sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila, termín pojednávania zobrala na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní. Súd preto s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. vec prejednal s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, Zmluvou o bežnom účte zo dňa 30.4.2003, Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 30.4.2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Dohodou o uznaní záväzku zo dňa 8.1.2013, Dotazníkom k dohode o uznaní záväzku zo dňa 8.1.2013, Zmluva o post. pohľ. zo dňa 28.9.2012, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2012, pokusom o zmier zo dňa 7.5.2013, podaním navrhovateľa zo dňa 19.2.2014, prehľadom vkladov a výberov z prílohy č. l. 51, podaním navrhovateľa zo dňa 10.09.2014, obchodnými podmienkami, Sadzobníkom úrokových sadzieb a poplatkov pripojené k podaniu zo dňa 10.09.2014, podaním navrhovateľa zo 16.09.2014, potvrdením SLSP o zrušení bežného účtu zo dňa 22.09.2014 a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 30.4.2003 č. XXXXXXXXXX/XXXX súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. sa zaviazal zriadiť pre odporkyňu bežný účet v mene SKK s periodicitou výpisov z účtu mesačne, poštou.
Odporkyňa uzavrela dňa 30.4.2003 so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava aj zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa vydal odporkyni platobnú kartu k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Z prehľadu o transakciách na úverovom účte súd zistil, že prvá transakcia bola uskutočnená dňa 30.4.2003 a to hotovostný emisný vklad vo výške 500 Sk. Podľa prehľadu odporkyňa využívala bežný účet aj platobnú kartu a uskutočňovala výbery kartou, bezhotovostné a bezhotovostné vklady a výbery. Odporkyni bol pravidelne účtovaný poplatok zavedenie účtu vo výške 30 Sk mesačne, neskôr vo výške 42 Sk mesačne, ďalej boli odporkyni účtované automatické poplatky za JP vo výške 2 Sk, poplatok za vyhot. a doruč výpisu vo výške, poplatky za hot. operácie a iné poplatky. Takisto bol odporkyni pripisovaný úrok z omeškania a debetný úrok. Poslednú úhradu odporkyňa uskutočnila dňa 15.10.2008 a posledný výber dňa 16.10.2008. Poslednou položkou evidovanom v prehľade transakcii je bezhot. vklad emisný z účtu AN1 bez popl. zo dňa 22.7.2011. Dňa 2.4.2009 je evidovaný poplatok za zrušenie účtu.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/ CE zo dňa 27.9.2012 mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa ako postupníka. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok išlo o pohľadávku na účte č. 254233808, pohľadávky z nepovoleného prečerpania vo výške 1098,06 €. Listom zo dňa 15.10.2012 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky na spoločnosť navrhovateľa.
Podľa Dohody o uznaní záväzku zo dňa 8.1.2013 odporkyňa uznala záväzok navrhovateľa čo do právneho dôvodu a výšky, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa a.s. číslo zákazníka 02542533808 zo dňa 25.5.2007 ktorý pozostáva z istiny 1098,06 €, ostatného príslušenstva podľa zmluvy 208,15 €, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1098,06 eur od 27.9.2012 do dňa zaplatenia a nákladov na inkasné konanie vo výške 133,96 €. V poslednej vete tohto odseku bolo uvedené, že odporkyňa vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Z dotazníka k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve zo dňa 8.1.2013 vyplýva, že odporkyňa súhlasila so všetkými vyhláseniami v dotazníku.
Odporkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že v SLSP, a.s. podpísala Zmluvu o bežnom účte a Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty k tomuto účtu, bolo to v roku 2003. So Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP nebola oboznámená a nepodpisovala ich. Na tento účet jej chodili fin. prostriedky a to materské dávky, nakoľko v tom čase bola nezamestnaná. V neskoršom období jej SLSP ponúkla, že jej poskytnú možnosť ísť do debetu v rámci tohto účtu a Zmluvu o tomto podpísala. Nevie však, kedy to bolo a túto Zmluvu nemá. Na základe tejto Zmluvy mohla ísť do debetu v rámci účtu do sumy asi 20 tis. Sk. Pokiaľ robila platby z účtu v rámci debetu, tento bol vyrovnaný vždy z platieb z jej príjmu z materských dávok a taktiež aj z manželovej výplaty. V neskoršom období manžela prepustili z Q. V. v dôsledku ekonomickej krízy a ona po skončení materskej dovolenky zostala nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi, z uvedeného dôvodu nedokázali splácať debet na tomto účte. V dôsledku čoho jej SLSP zrušila platobnú kartu k tomuto účtu a musela túto kartu vrátiť SLSP, vrátila ju na pobočke v SLSP v Š., nevie však kedy to bolo a tak isto od zrušenia platobnej karty z tohto účtu nevyberala žiadnu čiastku. Po uvedenom období na uvedený účet už nerobila žiadne úhrady a ani manželovi na tento účet už nechodili žiadne dávky. Zo SLSP jej prišla výzva na zaplatenie pohľadávky a možno aj oznámenie o zosplatnení úveru avšak nevie kedy to bolo. Čo sa týka dohody o uznaní záväzku a dotazníka, tieto listiny podpisovala v Š.. Pred podpísaním týchto listín jej nepovedali, že táto pohľadávka je premlčaná. Nepovedali jej aké účinky má premlčanie t.j. že keby vzniesla námietku premlčania, že by nemusela túto pohľadávku zaplatiť. Nerozumela Dohode o uznaní záväzku a ani Dotazníku a nevie prečo to podpísala. Keby vedela, že pohľadávka je premlčaná a že pri vznesení námietky premlčania toto zaplatiť nemusí, túto listinu by nepodpisovala. Má ukončenú základnú školu a to sedem ročníkov, potom už v štúdiu nepokračovala. Pohľadávku nechce zaplatiť, lebo nemá ani fin. prostriedky na to a bolo to dávno a preto ani nemá doklady koľko z pohľadávky uhradila. Vzniesla aj námietku premlčania. Spolu s manželom býva v rodinnom dome u rodičov jej manžela, spolu s nimi bývajú štyri ich mal. deti, poberá dávky v hmotnej núdzi celkovo 280 eur spolu s deťmi, je nezamestnaná a jej manžel P., je tak isto nezamestnaný.
V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenia § 3 ods. 6.
Podľa § 708 ods. 1, 2 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 ObZ Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523497'&ucin-k- dni='30.12.9999'> 497 a nasl.).
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 879f ods. 3, 4 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (1.4.2004) sa musia dať do súladu s ustanovenia § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovenia § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a), b) Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti; predávajúcim podnikateľom, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 6 ods. 3 cit. Zák., konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1, 2 cit. Zák., typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Zákon č. 634/92 Zb. v znení neskorších predpisov bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vzhľadom
na to, že súd má v zmysle § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. povinnosť prihliadať na premlčanie ex offo, sa súd v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou tejto právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi.
Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o bežnom účte ako aj zmluva o vydaní a používaní platobnej karty je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Je teda zrejmé, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv je nevyhnuté použiť aj v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania tak ako je tomu v danom prípade, má spravovať Obchodným zákonníkom, keď charakter spotrebiteľskej zmluvy má tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa Obch. zákonníka. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva je spracovaná ako tzv. typová zmluva, podľa predtlače. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať. Podľa zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 30.4.2003 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto súd posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov, nakoľko je pre spotrebiteľa priaznivejšia.
Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela č. 102/2014 Z.z., ktorá zavádza do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V súvislosti s námietkou premlčania sa súd musel vyporiadať so skutočnosťou, že dňa 8.1.2013 odporkyňa podpísala Dohodu o uznaní záväzku, čo má za následok plynutie novej premlčacej doby. V danom prípade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že z dohody, ktorú predložil navrhovateľ nie je celkom jednoznačné, že navrhovateľka uznala záväzok vyplývajúci práve zo zmluvy o bežnom účte a zo zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty zo dňa 30.4.2003 čomu nasvedčuje to, že v dohode je záväzok identifikovaný číslom zákazníka 254233808 zo dňa 25.5.2007, čo však nezodpovedá zmluve, ktorú predložil navrhovateľ a ktorá bola uzavretá dňa 30.4.2003 s iným číslom ako aj iným číslom účtu odporkyne. Vzhľadom na to, sa dohoda o uznaní záväzok nevťahuje na úverový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania a teda uzavretie dohody nemôže mať účinky podľa §407 Obchodného zákonníka. V tomto prípade teda súd nemohol na dohodu o uznaní v tomto smere prihliadať.
Súd považoval za potrebné vyjadriť sa k tomu, či by inak dohoda o oznaní záväzku bola platná a mala by účinky spočívajúce v predĺžení premlčacej doby. V súvislosti s uzavretou dohodou je súdu z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ skupuje veľké množstvo často už premlčaných pohľadávok, ktoré potom uplatňuje na súde. Navrhovateľ vo všetkých týchto konania, ktoré smerujú voči spotrebiteľovi (teda slabšej strane) využíva tento inštitút uznania záväzku v snahe zaistiť si úspech v budúcom súdnom konaní. V tomto prípade to bol práve navrhovateľ (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil u odporkyne návštevu a dal jej podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre ňu zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o
splátkach už výslovne neinterpretoval. Podpísaním dohody odporkyňa nič nezískala ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršila. Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach nebola zo strany navrhovateľa žiadnym dobrodením (keďže navrhovateľ iba odložil podanie žaloby po uznaní záväzku v snahe predísť možnej námietke premlčania) ale naopak navrhovateľ napriek vedomosti účinkov, ktoré dosahuje (resp. sa snaží dosiahnuť) v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol odporkyni žiadny benefit (napr. v podobe odpustenia úrokov z omeškania, poplatkov, časti istiny a pod.)
Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z. konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre
rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku dňa 8.1.2013, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľ a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako priemerného spotrebiteľa. Zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z výsluchu odporkyne bolo jednoznačne preukázané, že táto nevedela aké dôsledky má uznanie záväzku vo vzťahu k premlčaniu pohľadávky. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uznaní záväzku“ je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V konaní nebolo navrhovateľom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so odporcom dojednané ustanovenie a to aj napriek tomu, že k tejto dohode patrí aj vyplnený dotazník. Navrhovateľ v snahe napraviť pochybenie svoje resp. pochybenie svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby, sofistikovane obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára ako listiny, ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami, do tejto listiny zahrnie aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi). Z uvedeného dospel súd k záveru, že dohoda, na základe ktorej malo dôjsť k predĺženiu premlčacej doby je podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a v konaní je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú vzniesla odporkyňa pri výsluchu dňa 11.9.2014. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že odporkyňa využívala bežný účte aj prostredníctvom platobnej karty. Odporkyňa čerpala prostriedky aj nad rámec peňažných prostriedkov, ktoré mala k dispozícii na účte a dostala sa tak do nepovoleného prečerpania účtu. Navrhovateľ k návrhu na začatie konania predložil aj výpis z účtu za obdobie od 30.4.2003 do 22.7.2011, z ktorého vyplýva, že kartový účet odporkyne bol aktívny do dňa 2.4.2009, kedy bola odporkyni vyúčtovaná položka poplatok za zrušenie účtu ( na ktorý sa vzťahuje povolené prečerpanie ). Navrhovateľ síce k svojmu návrhu nedoložil ani v návrhu netvrdil, akým spôsobom došlo k ukončeniu úverového vzťahu vyplývajúce z predmetnej zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, avšak z uvedeného výpisu je nepochybné že k ukončeniu došlo najneskôr dňa 2.4.2009. Z potvrdenia o zrušení bežného účtu zo dňa 16.9.2014 síce vyplýva, že k zrušeniu účtu ( bežného ) prišlo až dňa 22.7.2011, avšak uvedené nezodpovedá skutočnosti a nie je v súlade ani s predloženým prehľadom o transakciách z ktorého vyplýva, že účet odporkyne bol neaktívny už od 2.4.2009. Dňa 22.7.2011 prišlo len k presunu pohľadávky v rámci interného systému banky kedy banka pohľadávku vzniknutú na bežnom účte odporkyne č. XXXXXXXXXXX/XXXX presunula na iný účet s číslom 254233808. Uvedenému nasvedčuje a príloha ku zmluve o postúpení pohľadávky kde je evidovaná pohľadávky č. účtu 254233808 na základe ,, zmluvy“ zo dňa 22.7.2011, pričom však v skutočnosti ide o nepovolené prečerpanie bežného účtu odporkyne, ktorý bol však zrušený oveľa skôr a to dňa 2.4.2009, keďže v tento deň bol odporkyni vyrubený poplatok za zrušenie účtu a po tomto dni neboli odporkyni už ani účtované poplatky za vedenie účtu ani vyrubovaný debetný úrok. V uvedený deň veriteľ mal presnú informáciu o výške pohľadávky a mohol urobiť úkony k jej vymáhaniu, resp. mohol svoju pohľadávku uplatniť na súde. Uvedeným dňom preto fakticky zanikol aj zmluvný vzťah založený zmluvou o vydaní kreditnej platobnej karty. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 2.4.2009 a uplynula dňa 2.4.2012. Návrh na súd bol podaný dňa 27.6.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, z toho vyplýva, že navrhovateľovo právo na zaplatenie dlžnej sumy bolo už premlčané a keďže má súd povinnosť prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, súd nemohol navrhovateľovi toto právo priznať a uplatnený návrh navrhovateľa zamietol. Z týchto dôvodov sa súd podrobnejšie nezaoberal meritom veci.
O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa si náhradu trov neuplatnila a taktiež jej žiadne trovy ani nevznikli.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)