Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-50-2022.pdf
PDF · 116 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: W.. B. W., nar. XX. XX. XXXX, N. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 30. 06. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č. 14575-4/2022-BA zo dňa 17. 06. 2022, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovanej, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa 26. 04. 2018 bol vyplnený formulár - registračný list FO - odhláška, týkajúca sa žalobcu, z ktorého vyplývalo, že u žalobcu vzniklo poistenie dňa 10. 12. 2014 a zaniklo dňa 21. 04. 2018. Uvedené jednoznačne vyplynulo aj z prihlášky, ktorá je taktiež súčasťou administratívneho spisu.
2. Dňa 25. 01. 2022 bol spísaný so žalobcom úradný záznam z ústne prijatého podania, v ktorom žalobca požadoval zmenu zániku poistenia u zamestnávateľa obec Keť so vznikom 10. 12. 2014 z pôvodného dátumu zániku k 21. 04. 2018 na dátum zániku 15. 07. 2019 (právoplatnosť uznesenia).
Do spisu založil aj uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30. 05. 2019, ktorým súd žalobu zamietol, ako aj registračný list FO - odhlášku, pozvánku na ustanovujúce zasadnutie Obecného zastupiteľstva na deň 01. 12. 2018, zákonné znenie §§ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Usam/1/2020.
3. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo 2327-2/2022- LV zo dňa 04. 02. 2022 rozhodol tak, že zamestnancovi - žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 21. 04. 2018, z dôvodov v ňom uvedených.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej
4. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ako príslušný odvolací orgán, v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, dňa 17. 06. 2022 číslo: 14575-4/2022-BA rozhodla podľa ustanovenia § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 2327-2/2022-LV zo dňa 04. 02. 2022, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice.
5. V odôvodnení žalovaná uviedla, že ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Poukázala pritom na § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 21. 04. 2018, § 7 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, 3, § 20 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01. 01. 2011 konštatujúc, že námietky zamestnanca nemajú vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Okrem toho poukázala na priebeh konania tak, ako je opísaný v čl. I. tohto rozsudku a taktiež na § 11a ods. 1, 8, § 12 ods. 5, § 13 ods. 1, 7, § 13a ods. 1, 3 písm. a) zákona o obecnom zriadení a mala za to, že Obecné zastupiteľstvo Keť uznesením č. 36/2018 z 26. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Keť konaného dňa 1. marca 2018 vyhlásilo miestne referendum o odvolaní zamestnanca z funkcie starostu obce Keť na základe petície obyvateľov obce podanej obci dňa 1. februára 2018 v zmysle ustanovenia § 13a ods. 3 písm. a) prvý bod zákona o obecnom zriadení. Starosta obce nemôže pozastaviť výkon uznesenia na vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 7 zákona o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Okrsková komisia pre miestne referendum Keť v zmysle ustanovenia § 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení dňa 21. apríla 2018 oznámila výsledky miestneho referenda o odvolaní zamestnanca z funkcie starostu obce Keť vyvesením na dvere obecného úradu, v ktorom uviedla: „Na základe výsledkov miestneho referenda Mgr. Molnár Péter je odvolaný z funkcie starostu obce“. Zamestnanec dňa 30. mája 2018 podal správnu žalobu na Krajský súd v Nitre, ktorou sa domáhal určenia, že funkcia starostu Obce Keť naďalej trvá. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30. mája 2019 zamietol žalobu zamestnanca a uviedol okrem iného nasledujúce právne závery: „Zákon viaže zánik mandátu starostu na okamih vyhlásenia miestneho referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu... Zamietnutie žaloby podľa § 325 ods. 1 sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu... Miestne referendum a konanie žalovaného, ktoré predchádzalo miestnemu referendu teda nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný.“ Z uvedeného mala za to, že Krajský súd v Nitre uznesením deklaroval, teda potvrdzoval stav, že funkcia starostu zanikla. Neurčovalo iný dátum zániku povinného poistenia u zamestnanca, a teda nemalo konštitutívny účinok, ktorý by mal za následok zmenu dátumu zániku povinného poistenia. K argumentácii žalobcu uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 601/2012-30 uviedla, že každý rozsudok je individuálnym právnym aktom pre konkrétne konanie a nie je právne záväzný k iným konaniam. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne predstavuje individuálny správny akt vydaný na základe zákona, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší konkrétne právo alebo povinnosť individuálne určených subjektov, na ktorých sa vzťahuje, a preto nebolo možné pri vydaní rozhodnutia prihliadať na iné skutočnosti, resp. subjekty, ktoré s predmetom tohto konania nesúvisia. Mala tiež za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v ustanovení § 209 ods. 1 až 5 zákona v znení neskorších predpisov, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
6. Na základe uvedeného žalovaná dospela k názoru, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti 21. apríla 2018, rozhodla správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.
III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
7. Rozhodnutie žalovanej, opísané v čl. II. tohto odôvodnenia, napadol žalobca včas podanou správnou žalobou zo dňa 30. 06. 2022, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 17. 06. 2022, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice zo dňa 04. 02. 2022.
8. V prvom rade žalobca poukázal na priebeh správneho konania a žalobné body vymedzil tak, že druhostupňové rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ktoré spočíva v nesprávnom určení zániku mandátu starostu v prípade žalobcu. Mal za to, že argumentácia žalovanej je nepresvedčivá, nelogická a jej závery sú v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, na ktoré aj poukázal a to v zmysle § 11a ods. 8 zákona o obecnom zriadení (v tabuľkovej forme, pre lepšie pochopenie). Následne citoval aj relevantné ustanovenie zákona o obecnom zriadení a bol toho názoru, že okrsková komisia pre miestne referendum mala zo zákona kompetenciu iba na sčítanie hlasov a nie na vyhlásenie výsledkov miestneho referenda, pričom nebola ani zriadená, nakoľko starosta nepodpísal uznesenie o jej zriadení a obecné zastupiteľstvo pozastavené uznesenie v zákonnej lehote nepotvrdilo. To znamenalo, že výsledky miestneho referenda vyhlásené neboli.
Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplývalo, že organizačná zložka žalovanej rozhodla v rozpore so zákonom v prvostupňovom rozhodnutí o žalobcovom podaní o určenie dátumu zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia z nezamestnanosti, nakoľko vychádzala z takého dátumu zániku mandátu starostu, ktorý bol zamestnávateľom určený svojvoľne a v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a žalovaná v druhostupňovom rozhodnutí taktiež v rozpore so zákonom potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
9. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal nezákonnosť miestneho referenda a uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/98/2018-148, pričom poukázal na časový sled udalostí, ktoré k miestnemu referendu viedli a zduplikujúc, že miestne referendum za odvolanie starostu obce Keť dňa 21. 04. 2018 bolo nezákonné. Následne poukázal na dôvody, ktoré súd viedli k zamietnutiu žaloby a poukázal na nesprávne právne posúdenie veci súdom.
IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12. 08. 2022 uviedla, že pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to existencia právneho vzťahu a existencia práva na príjem zo závislej činnosti. Zákon o obecnom zriadení v § 13a ods. 1 upravuje spôsoby zániku mandátu starostu, pričom jedným z nich je aj vyhlásenie výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu. Podľa uznesenia č. 36/2018 z 26. zasadnutia Obecného zastupiteľstva Keť, konaného dňa 1. marca 2018, Obecné zastupiteľstvo Keť vyhlásilo miestne referendum o odvolaní žalobcu z funkcie starostu obce Keť na základe petície obyvateľov obce podanej obci dňa 1. februára 2018, pričom za deň konania miestneho referenda stanovil 21. apríl 2018. Výsledok miestneho referenda, podľa ktorého bol žalobca odvolaný z funkcie starostu obe Keť, vyhlásila Okrsková komisia pre miestne referendum Keť dňa 21. apríla 2018 o 22.50 hod. Vyplývajúc teda z § 13a ods. 1 písm. f) zákona o obecnom zriadení žalobcovi ako starostovi obce zanikol mandát starostu dňa 21. apríla 2018. Uvedeným dňom tak žalobcovi jednoznačne zanikol právny vzťah, ktorý mu zakladal právo na príjem, preto žalovaná zastala právny názor, že žalobcovi s poukazom na § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňa 21. 04. 2018 zaniklo jeho povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Z dôvodu zániku povinného poistenia žalobcu zamestnávateľ predložil dňa 26. apríla 2018 Sociálnej poisťovni Registračný list FO- odhlášku žalobcu z poistenia, s dátumom zániku jeho povinného poistenia dňa 21. apríla 2018.
11. Dňa 25. 01. 2022 sa žalobca dostavil do pobočky Sociálnej poisťovne, pričom žiadal o zmenu dátumu zániku jeho povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti z pôvodne stanoveného dátumu 21. apríla 2018 na dátum 15. júla 2019. Mal pritom za to, že uznesením č.k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30. mája 2019 Krajský súd v Nitre žalobu podanú žalobcom zamietol a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20. januára 2021 tiež zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu.
12. Po preskúmaní žalobcom predložených dokladom žalovaná naďalej zastávala právny názor, že povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti žalobcovi zaniklo dňa 21. apríla 2018. Nemohla akceptovať dátum zániku povinného poistenia až dňa 15. júla 2019, pretože uznesením krajský súd len preskúmal zákonnosť miestneho referenda obce a s ním súvisiaci postup obce a potvrdil, že výsledky miestneho referenda je treba považovať za platné, preto navrhol správnu žalobu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
13. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného podal písomnú repliku zo dňa 20. 09. 2022, v rámci ktorej v závere, po zopakovaní predchádzajúcej argumentácie, skonštatoval, že ani po pozornom preštudovaní zákona o obecnom zriadení medzi zákonnými dôvodmi zániku mandátu starostu nenašiel taký, podľa ktorého by k zániku jeho mandátu malo dôjsť z dôvodu nepreukázania dôvodnosti trvania jeho funkcie pred súdom.
14. Žalovaná ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodala.
15. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 10. 01. 2023, za prítomnosti žalobcu a zástupkyne žalovaného, ktorí sa vyjadrili v zhode s písomnými vyjadreniami.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
16. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 10 a § 13 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. 06. 2022, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
17. Mal pritom za to, že žalobca sa žalobou zo dňa 30. 06. 2022 síce domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté o tom, že žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 21. 04. 2018, avšak všetky žalobné námietky sa týkali nesprávneho určenia zániku mandátu starostu a to i napriek tomu, že Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30. 05. 2019 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že funkcia starostu Obce Keť naďalej trvá. V uvedenom uznesení správny súd mal za to, že miestne referendum a konanie obce Keť, ktoré predchádzalo miestnemu referendu, nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný. Uvedené odobril aj na základe žalobcom podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Usam/1/2020 zo dňa 20. januára 2021, keď zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu.
18. V prvom rade preto správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).
Správny súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a
rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových okolností správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinných do 29. apríla 2018, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu7) preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,7) ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom 1. starobného dôchodku, 2. invalidného dôchodku, 3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek, 4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu2), c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,7aaa) d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak 1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru 1a. dlhodobo nezamestnaný občan7a) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo
1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese7b) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako, 2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b), 4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, 5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a 6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov a e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.1c)
Podľa § 7 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ podľa tohto zákona je b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky,
Podľa § 20 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinných do 20. 07. 2022, do pôsobnosti pobočky patrí a) rozhodovať v prvom stupni 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 239/2014 Z.z., predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Predpokladom na výkon funkcie starostu je získanie aspoň stredného vzdelania.12aa) Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.5)
Podľa § 13a ods. 1 písm. f) vyššie citovaného zákona, mandát starostu zaniká f) vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu,
20. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri rozhodovaní o zániku povinného poistenia u žalobcu podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení. Zo spisu je pritom nesporné, že dňa 26. 04. 2018 bol vyplnený formulár - registračný list FO - odhláška, týkajúca sa žalobcu, z ktorého vyplývalo, že u žalobcu zaniklo poistenie dňa 21. 04. 2018. Následne dňa 25. 01. 2022 bol spísaný so žalobcom úradný záznam z ústne prijatého podania, v ktorom žalobca požadoval zmenu zániku poistenia u zamestnávateľa obec Keť so vznikom 10. 12. 2014 z pôvodného dátumu zániku k 21. 04. 2018 na dátum zániku 15. 07. 2019 (právoplatnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30. 05. 2019, ktoré do spisu aj založil). Z uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/98/2018-148 zo dňa 30. 05. 2019 pritom vyplývalo, že súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že funkcia starostu Obce Keť naďalej trvá.
21. V konaní podľa § 325 a nasl. SSP ide pritom o spor, či nastala alebo nenastala právna skutočnosť majúca za následok zánik funkcie starostu obce. Podľa § 334 SSP správny súd zamietne žalobu, ak po preskúmaní veci zistí, že žaloba nie je dôvodná. Nedôvodnosť pri žalobe podľa § 325 ods. 1 znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda nevyvrátil existenciu právnej skutočnosti majúcej za následok zánik funkcie starostu obce. Inak povedané, žalobca nepreukázal dôvodnosť trvania jeho funkcie, v dôsledku čoho zamietnutie žaloby podľa § 325 ods. 1 sa bude preto považovať za potvrdenie zániku funkcie starostu obce.
22. Z uvedeného správne orgány správne ustálili, že zamietnutím žaloby súd potvrdil existujúci stav a to zánik funkcie starostu obce u žalobcu ku dňu 21. 04. 2018, majúc pritom za to, že bolo právoplatne judikované, že výsledky miestneho referenda o odvolaní starostu Obce Keť, t.j. žalobcu možno označiť za platné. Rovnako tak bolo judikované, že miestne referendum a konanie Obce Keť, ktoré predchádzalo miestnemu referendu nemožno považovať za taký postup, ktorý by sa dal považovať za nezákonný, a preto súd žalobu žalobcu podľa § 334 SSP zamietol ako nedôvodnú. Týmto rozhodnutím je nielen správny súd, ale aj správne orgány, t.j. aj žalovaná, viazané, a preto nebolo možné uvedené posudzovať opätovne tak, ako sa toho domáhal žalobca. Subjektívna nespokojnosť žalobcu so zánikom funkcie starostu obce nemôže byť nadradená zákonom a opätovne zo strany správnych orgánov, ako aj súdov preskúmavaná. Následne bolo potrebné ustáliť, že u žalobcu neboli splnené podmienky pre nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca na účely poistenia v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pretože nebola preukázaná jednak existencia právneho vzťahu (zánik mandátu vyhlásením výsledku hlasovania obyvateľov obce o odvolaní starostu, ktorým sa rozhodlo o odvolaní starostu) a taktiež ani existencia práva na príjem zo závislej činnosti.
23. Súd je tiež toho názoru, že žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobkyne, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaná pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupovala a jej žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jej svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlila podstatu podmienok zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti dňa 21. 04. 2018 u žalobcu, ako aj prihliadla pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, vydané pod sp. zn. 11S/98/2018, v predmetnej veci, ktorým bola viazaná.
24. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 17. 06. 2022 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
25. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.