Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-4239-2008.pdf
PDF · 76.72 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/4239/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: DOMINANT SERVICES s.r.o., so sídlom Obchodná 42, 811 06 Bratislava, IČO: 35 790 156 (právny nástupca spoločnosti DOMINANT BB s.r.o., so sídlom Obchodná 42, 811 01 Bratislava, IČO: 35 695 480), proti povinnému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/X, XXX XX X., zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Friga, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, o vymoženie 34,85 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného n e p r i p ú š ť a .
IV. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 003641 zo dňa 09.07.2001 bol súdny exekútor JUDr. Miroslav Friga, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Skalica, č.k. 7Ro 4049/97 zo dňa 02.03.1998. Exekučné konanie sa začalo dňa 29.12.2000 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Dňa 28.12.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného tak, aby pôvodný oprávnený z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpili: v časti istiny s príslušenstvom spoločnosť EUROINVESTOR II s.r.o. a v časti trov právneho zastúpenia v súdnom konaní a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní JUDr. Beáta Krausová - advokátka ako noví oprávnení, spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2010, ako aj stranou 21 prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, z ktorej vyplýva pohľadávka voči povinnému v tomto exekučnom konaní.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného smrťou.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Súd z rozhodnutia Okresného súdu Skalica č.k. 10D/60/2007-12, Dnot 241/2007 zo dňa 04.02.2008 zistil, že povinný dňa 21.06.2007 zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené preto, že poručiteľ zanechal iba nepatrný majetok, čo s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, fyzickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla jeho smrťou. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania a nakoľko vymáhaná povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov) z dôvodu zastavenia dedičského konania, pretože povinný zanechal iba nepatrný majetok, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 103 O.s.p. súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, z ktorých jednou je v zmysle § 19 O.s.p. aj spôsobilosť účastníka byť účastníkom konania, ktorú má mať účastník v zmysle § 20 O.s.p. Povinnému zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti smrťou, tým stratil aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. V dôsledku zastavenia dedičského konania (§ 175h ods. 2 O.s.p.) neprešla povinnosť z exekučného titulu na iného účastníka, s ktorým by mohol súd vo veci ďalej konať. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.), súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 92 ods. 2, 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Exekučný súd sa ďalej zaoberal otázkou prípustnosti, či neprípustnosti rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníka konania doručeného súdu dňa 28.12.2012. Povinný zomrel dňa 21.06.2007, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Z obsahu predložených listín vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky prišlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 09.11.2010. Je teda zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky už nebol spôsobilý účastník na strane povinného. S ohľadom na uvedené skutočnosti a s ohľadom i na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie rozhodol súd o návrhu na zmenu účastníka konania tak, že zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepripúšťa.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten súdu výslovne oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).