Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-296-2014.pdf
PDF · 93.85 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/296/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, IČO: 35787783, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi W. S. T.. XX.XX.XXXX, H. W. XX, G. T. D. o zaplatenie 806,27 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 806,27 eur s úrokmi z úveru vo výške 10,88 % ročne zo sumy 559,20 eur od 17.05.2014 do zaplatenia, s úrokmi z úveru vo výške 9,19 % ročne zo sumy 131,51 eur od 16.12.2013 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 651,03 eur od 01.08.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 132,69 eur od 16.12.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 30,- eur počnúc mesiacom marec 2015 vždy do 25. dňa v mesiaci do úplného zaplatenia pod následkami straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa čo do uplatnených úrokov z úveru a uplatnených úrokov z omeškania zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie JUDr. Marek Czompoly s.r.o. trovy konania vo výške 190,78 eur do 31.12.2015.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu priznania peňažného plnenia vo výške 806,26 eur s príslušenstvom a to 26,28 % úrokom ročne z istiny 559,20 eur od 17.5.2014 do zaplatenia, 44,5 % úrokom ročne zo sumy 131,51 eur od 16.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 651,03 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, 8,25 % úrokom ročne zo sumy 132,69 eur od 16.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 29.12.2010 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej navrhovateľ vydal odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 600,-- eur. Odporca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 1 474,38 eur a podľa zmluvných dojednaní sa zaviazal splácať poskytnutý úver riadne a včas. Napriek dohodnutým splátkam vo výške 5 % z poskytnutého úverového rámca splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, odporca porušil podmienky úverovej zmluvy a prestal úver splácať. Do podania žalobného návrhu odporca uhradil 1 278,80 eur a na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ 23.5.2014 vypovedal zmluvu s tým, že výpoveď nadobudla účinnosť 31.7.2014 a dlh odporcu sa stal splatným v celom rozsahu. Navrhovateľ v návrhu poukázal na bod IV., 3.1. VÚP, bod IV., 4.1, bod V., 9. VÚP, bod 5.3. VÚP a ustanovenia obchodného zákonníka. Z titulu tohto zmluvného vzťahu podľa tvrdenia navrhovateľa má odporca neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 673,58 eur (559,20 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 82,38 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 9,45 eur z titulu dlžného poistného úveru a 22,55 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
Okrem toho podľa tvrdenia navrhovateľa je odporca povinný zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 26,28 % ročne zo sumy 559,20 eur do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 651,03 eur od 1.8.2014 do zaplatenia.
Dňa 26.2.2013 uzavrel navrhovateľ s odporcom ďalšiu úverovú zmluvu, obsahom ktorej bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 269,-- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok odporcu vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 10 mesačných splátok vo výške 32,69 celkom 326,90 eur so splatnosťou prvej splátky 15.3.2013. Aj tento úver prestal odporca napriek dohodnutým zmluvným podmienkam splácať a ku podaniu návrhu uhradil 252,81 eur s tým, že na predžalobné výzvy nereagoval. Podľa tvrdenia navrhovateľa k 15.12.2013 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal fakticky splatný celý dlh odporcu, keďže ostatné splátky boli zročné skôr. Z tohto úverového vzťahu odporca podľa tvrdenia navrhovateľa dlhuje 132,69 eur (131,51 eur z titulu zvyšku úverovej dlžnej istiny, 1,18 eur z titulu dlžných úrokov z úveru). Okrem toho je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi z dlžnej úverovej istiny 132,69 eur vo výške 44,5 % od 16.12.2013 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 16.12.2013 do zaplatenia.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Právny zástupca ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol aj v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Súd preto poukazujúc na § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.
Odporca na pojednávaní uviedol, že si je vedomý dlhu voči navrhovateľovi a oboch zmluvných záväzkov. Potvrdil, že uzavrel v r. 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bola poskytnutá kreditná karta s úverovým limitom 600,-- eur, pričom potvrdil, že mohol prečerpať na tomto účte sumu uvádzanú v návrhu. Tiež potvrdil, že uzavrel v r. 2013 ďalšiu zmluvu o spotrebnom úvere a pri oboch zmluvných vzťahoch prestal svoje povinnosti z úverových zmlúv plniť z dôvodu insolventnosti. V čase uzatvárania zmlúv pracoval ako živnostník a keďže pracuje v stavebníctve, jeho príjem závisí od množstva vykonanej práce a úhrady faktúr jednotlivými odberateľmi jeho práce. Dôvodom pre porušenie zmluvných záväzkov je nezamestnanosť a finančné problémy odporcu. Žalovanú sumu s výhradou príslušenstva bol ochotný uhradiť v mesačných splátkach po 30,-- eur, pričom popísal osobné, majetkové a zárobkové pomery, pre ktoré by mu mal súd povoliť plnenie v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav: Dňa 29.12.2010 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ na jednej strane s odporcom na druhej strane ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 4269220325110, pričom odporcovi na základe písomnej žiadosti uvedenej v časti C úverovej zmluvy bola vydaná kreditná úverová karta a bol mu poskytnutý úverový rámec vo výške 600,-- eur. Z obsahu tejto zmluvy súd zistil, že zmluva je podpísaná obidvoma účastníkmi konania a nejde o poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru do budúcna. Zo zmluvy vyplýva, že účastníci si dohodli ročnú úrokovú sadzbu 26,28 %, RPMN 41,76 % s výškou mesačnej splátky 57,40 eur. Z výpisu z účtu mal súd zistené, že odporca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 1 474,38 eur a uhradil navrhovateľovi 1 278,80 eur. Odporca podľa výpisu z účtu prestal tento dlh splácať resp. splácal ho nepravidelne a tak k 16.5.2014 dlžná čiastka predstavuje 673,58 eur. Z dôvodu nesplácania splátok navrhovateľ dňa 23.5.2014 zmluvu vypovedal s účinnosťou ku dňu 31.7.2014, kedy sa stal splatným celý dlh.
Dňa 26.2.2013 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ na jednej strane s odporcom ako dlžníkom na strane druhej, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsahom bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 269,-- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. Poskytnutá suma sa mala splácať v 10 mesačných splátkach po 32,69 eur so splatnosťou splátky vždy k 15. dňu v mesiaci a konečnou splatnosťou úveru 15.12.2013. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako fixná na 44,5 % a RPMN 54,84 %. Celkovej mal z tohto úverového vzťahu odporca zaplatiť navrhovateľovi 326,90 eur. Z tejto sumy odporca uhradil navrhovateľovi 252,81 eur. Vzhľadom na zročnosť poslednej splátky k 15.12.2013 sa nesplácaním predchádzajúcich už zročných splátok, stal splatným celý dlh, ktorý odporcovi vznikol na základe tejto úverovej zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté dve zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom na základe zmluvy z 29.12.2010 odporca dlhuje navrhovateľovi 673,58 eur, z toho 559,20 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny. Na úhradu tejto sumy súd odporcu zaviazal s úrokom z úveru vo výške 10,88 %. Z internetovej stránky NBS mal súd preukázané, že priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk v čase uzatvorenia úverovej zmluvy t.j. v decembri 2010 predstavovala 10,88 % a úrok z úveru požadovaný navrhovateľom 26,28 % uvedenú priemernú úrokovú mieru prevyšuje. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004, v zmysle ktorého neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty dohodnutej účastníkmi konania v úverovej zmluve a odplaty z úveru v bankách súd má za to, že odplata bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi.
Z úverového vzťahu, ktorý vznikol na základe úverovej zmluvy z 26.2.2013, podľa vykonaného dokazovania odporca dlhuje navrhovateľovi 132,69 eur, z toho 131,51 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny a 1,18 eur z titulu dlžných úrokov z úveru. Aj na úhradu tejto istiny 131,51 eur súd odporcu
zaviazal, pričom súčet istiny z úverovej zmluvy zo dňa 29.12.2010 a istiny z úverovej zmluvy uzavretej dňa 26.2.2013, zodpovedá žalovanej sumy 806,27 eur. Aj v tomto prípade z internetovej stránky NBS súd zistil, že priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk (do jedného roka) v čase uzatvorenia úverovej zmluvy t.j. v mesiaci február 2013 predstavovala 9,19 % a úrok z úveru požadovaný navrhovateľom vo výške 44,5 % uvedenú priemernú úrokovú mieru značne prevyšuje. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa čo do uplatnených úrokov z úveru a to pri istine 559,20 eur nad úrok vo výške 26,28 % a pri istine 131,50 eur nad úrok 9,19 % zamietol. Žalované istiny navrhovateľovi súd priznal, keďže výška zostatku úveru bola preukázaná a výška RPMN pri zmluve uzavretej dňa 29.12.2010 aj pri zmluve uzavretej 26.2.2013, bola uvedená správne.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Úroky z omeškania boli navrhovateľovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania zo sumy 651,03 eur, ktorý navrhovateľ vo výške 8,15 % žiadal priznať od 1.8.2014, bol uplatnený správne, nakoľko podľa § 10c vyhlášky č. 87/1995 Zb. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi úroky o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 1.8.2014 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená na 0,15 %, teda súd priznal navrhovateľovi úroky vo výške 8,15 %.
Súd však zamietol návrh navrhovateľa čo do úrokov z omeškania zo sumy 132,69 eur od 16.12.2013 do zaplatenia nad výšku úroku 5,25 % a priznal navrhovateľovi úrok vo výške 5,25 %. V tomto prípade záväzkový vzťah vznikol 26.2.2013 a výška úrokov sa riadi právnymi predpismi účinnými v čase vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 3 vyhlášky č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (účinnosť od 1.2.2013). Ku dňu 16.12.2013 bola úroková sadzba 0,25 % a tak súd priznal navrhovateľovi úroky vo výške 5,25 %.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosť uloženú rozsudkom je potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd skúmal osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu pre rozhodnutie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Odporca je živnostníkom, ktorého výška príjmu závisí od množstva vykonanej práce. Je ženatý, manželka odporcu nepracuje a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,-- eur. Obaja majú vyživovaciu povinnosť k mal. G. T.. XXXX, W. T.. XXXX, I. T.. XXXX. Okrem rodičovského príspevku je príjem rodiny tvorený prídavkami na každé dieťa a rodina nepoberá dávky v hmotnej núdzi. Nepravidelný príjem odporcu sa pohybuje okolo 300-400 eur mesačne. Mesačnými nákladmi odporcu sú náklady na živobytie a to nájom 120,-- eur, energie 47,-- eur. Odporca spláca úver v Poštovej banke a.s., kde uhrádza mesačne 100,-- eur a ďalším veriteľom je nebanková spoločnosť Home Credit a.s., pričom túto pohľadávku spláca na základe splátkového kalendára a nedoplatok na úvere zatiaľ nie je žalovaný.
Vzhľadom na tieto zistenia súd povolil splácať navrhovateľovi priznané peňažné plnenie v mesačných splátkach po 30,-- eur, nakoľko je predpoklad, že istinu s príslušenstvom uhradí v lehote troch rokov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal odporcu zaplatiť úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 48,--eur a trov právneho zastúpenia za dva úkony (príprava a prevzatie, podanie žalobného návrhu) v zmysle § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. po 51,45 eur, spolu 102,90 eur, k čomu
treba v zmysle § 17 pripočítať 2 x 8,04 eur režijný paušál t.j. 16,08 eur. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, teda v zmysle § 18 citovanej vyhlášky je potrebné pripočítať 20 % DPH t.j. 23,80 eur. Celková náhrada trov právneho zastúpenia je vyčíslená na 142,78 eur. Náhrada trov konania po pripočítaní súdneho poplatku 48,-- eur je súdom vyčíslená na 190,78 eur. Trovy konania súd povolil odporcovi vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery uhradiť v lehote do 31.12.2015.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.