Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/170/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. D. S. XXXX/X, F., zastúpená splnomocneným zástupcom: M. O., G. X, N. N., proti odporkyni: I. S., rod A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, N., právne zastúpená: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820, o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. -134 zo dňa 10.06.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. -148 zo dňa 21.07.2022, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -134 zo dňa 10.06.2022 v spojení s opravným uznesením č. k. -148 zo dňa 21.07.2022 návrh navrhovateľky zamietol (výrok I.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Podaným návrhom, v spojení s jeho doplnením vykonaným podaním zo dňa 21.02.2022, sa domáhala, aby súd potvrdil, že nadobudla ex lege dňa 18.06.2001 (deň po úmrtí právneho predchodcu) ako právny nástupca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Tvrdošín, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. R. ako novovytvorené pozemky parc. č. 1192/5 o výmere 915 m2, C KN parc. č. 1192/4 o výmere 295 m2, C KN parc. č. 1200/4 o výmere 30 m2, C KN parc. č. 1200/3 o výmere 10 m2, vedené ako trvalý trávny porast na základe vykonaných zmien a právneho stavu uvedeného v geometrickom pláne č. 10/2021, ktorý bol úradne overený Okresným úradom Tvrdošín, katastrálny odbor dňa 15.04.2021, pod č. 130/21, a to vydržaním.

2. Po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Okruh účastníkov konania upravuje ustanovenie (ďalej len „“), pričom sa jedná o kogentnú úpravu. Navrhovateľka v návrhu neoznačila ako účastníka konania správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, z ktorého dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle a v spojení s na vydanie vyzývacieho uznesenia. Z vykonaných potrebných šetrení na overenie správnosti tvrdení navrhovateľky dopytom na Okresný úrad, odbor katastrálny, Tvrdošín zistil, že aktuálne sú na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R. evidované C KN parc. č. 1191/76 - orná pôda o výmere 38 m2, C KN parc. č. 1192/24 - trvalý trávny porast o výmere 2002 m2, C KN parc. č. 1192/25 - trvalý trávny porast o výmere 2371 m2, C KN parc. č. 1200/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2 a C KN parc. č. 1200/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 70 m2. Výmera C KN parc. č. 1192/5, 1192/24, 1200/4 a 1200/3 je 4461 m2. Okrem nich sú evidované aj E KN parcely. Navrhovateľka sa domáhala vydržania vlastníctva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R., a to k C KN parc. č. 1192/25 o výmere 915 m2, parc. č. 1192/24 o výmere 295 m2, 1200/4 o výmere 30 m2 a C KN parc. č. 1200/3 o výmere 10 m2, všetky vedené ako trvalý trávny porast na základe geometrického plánu č. 10/2021 zo dňa 15.04.2021, č. 10/2021, úradne overeného Okresným úradom Tvrdošín, katastrálny odbor dňa 15.04.2021 pod č. 130/21, ktoré boli pôvodne vedené ako E KN parc. č. 10212 o výmere 1444 m2, pričom výmera C KN parciel, ktoré žiada prikázať, je 1250 m2. Zo správy Okresného úradu, odboru katastrálneho zistil, že pôvodná E KN parc. č. 10212 (spolu s inými E KN parc. č. 10072, 10073, 10210, 10211, 10212, 10213 a 10214) z LV č. XXXX bola zlúčená do C KN parciel evidovaných na LV č. XXXX k. ú. R.. Stavba so súp. č. XXX je zapísaná na LV č. XXX - rekreačná chata, leží na C KN parc. č. 1200/1, 1200/3, pričom k pozemku C KN parc. č. 1200/1 nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva, na pozemok C KN parc. č. 1200/3 je evidovaný LV č. XXXX. Zároveň geometrickým plánom č. 10/2021 došlo k odčleneniu E KN parc. č. 10212 (LV č. 2553) o výmere 1250 m2 ako diel č. 15 o výmere 915 m2, diel č. 16 o výmere 295 m2 a pod stavbou súp. č. XXX sa nachádza diel č. 17 o výmere 30 m2 a diel č. 18 o výmere 10 m2. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka síce žiadala potvrdiť vydržanie k pôvodnej E KN parc. č. 10212 o výmere 1 444 m2, ktorej aktuálne zodpovedajú aj C KN parc. 1192/24, CKN parc. č. 1192/25, C KN parc. č. 1200/4 a C KN parc. č. 1200/3, vytvorené geometrickým plánom č. 10/2021, ktoré majú spolu ale výmeru 1250 m2 a hlavne tvoria len časť z týchto C KN parciel evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R. (t. j. nie sú s nimi zhodné výmerou, tie majú spolu výmeru 4461 m2). Ak dochádza k oddeleniu časti parcely, je potrebné k tomu vyhotoviť geometrický plán. Uznesenie o vydržaní vlastníckeho práva podľa návrhu navrhovateľky by bolo prakticky nezapísateľným (za predpokladu, že by splnila podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva). Totiž C KN parc. č. 1192/25, C KN parc. č. 11921/24, C KN parc. č. 1200/3 a C KN parc. č. 1200/4, vytvorené na základe geometrického plánu č. 10/2021, sú len časťou E KN parc. č. 10212 a zodpovedajú dielom č. 15, diel č. 16, diel č. 17 (pod stavbou) a diel č. 18, t. j. nevyčerpáva celú pôvodnú E KN parcelu a ani C KN parcely tak ako boli vytvorené a zapísané podľa geometrického plánu č. 10/2021, aktuálne zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. R.. Vlastníctvo k dielom, ktoré netvoria celok, nie je možné priznať. Navrhovateľka riadne neoznačila nehnuteľnosti, ku ktorým žiadala potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva, nie sú tak splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia podľa , preto podľa návrh zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie ju v rozhodnutí označil nesprávne, a to I. W., namiesto I. W., ktorá vada je vadou neodstrániteľnou a je samostatným dôvodom na to, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu, že navrhovateľka označená v napadnutom rozhodnutí nie je vo veci aktívne vecne - hmotnoprávne legitimovaná. Návrh navrhovateľky zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, avšak táto vyplýva priamo z časti B LV č. XXXX pre k. ú. R., vedený na Okresnom úrade Námestovo, katastrálny odbor, podľa ktorého je odporkyňa vyznačená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených na tomto LV. S tvrdením, že v návrhu neoznačila ako účastníka konania správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond, z ktorého dôvodu neboli splnené procesné podmienky v zmysle a v spojení s na vydanie vyzývacieho uznesenia, nesúhlasí, nakoľko ide o odstrániteľnú vadu, na odstránenie ktorej ju mal v súlade s ust. (ďalej len „“) písomne vyzvať. Z obsahu podaného návrhu aj z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že v danom konaní nedošlo k dotyku a k zásahu do práv na strane správcu lesného pozemku ani na strane Slovenského pozemkového fondu, a preto možno ich označenie považovať za formálne, z hľadiska predmetu veci za nepodstatné. V napadnutom rozhodnutí absentuje uvedenie relevantných skutkových alebo právnych okolností, na základe ktorých dospel k názoru, že nesplnila ani podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia. Body 18 a 21 napadnutého uznesenia obsahujú rozporné tvrdenie, keď v bode 18 sú uvedené a presne popísané nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva, a v bode 21 sa uvádza, že riadne neoznačila nehnuteľnosti, ku ktorým žiada potvrdenie vydržania vlastníckeho práva. Nesúhlasí s tvrdením, že ak sa žiada potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva len k časti pozemkom a k pozemkom, ktoré nemajú zhodnú výmeru, tieto skutočnosti sú prekážkou na potvrdenie vydržania konkrétneho pozemku, pôvodne podľa pozemkovej knihy evidovaný ako E KN parc. č. 10212 o výmere 1 444 m2 k. ú. R.. Je toho názoru, že môže žiadať a podaným návrhom aj žiada potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva len tej časti pozemku a takú výmeru pozemku, ktorú fakticky užívala a ku ktorej v dôsledku dlhodobého užívania spolu s jej právnym predchodcom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty nadobudla vlastnícke právo, a to na základe zákona bez potreby splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Nesúhlasí ani s tvrdením, že uznesenie vydržania vlastníckeho práva podľa jej návrhu by bolo fakticky nezapísateľným. Predložené písomné dôkazy svedčia o tom, že splnila všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby súd potvrdil vydržanie jej vlastníckeho práva, s tým, že k jeho zápisu do katastra nehnuteľností dôjde na základe právoplatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, ktoré bude podkladom na vyhotovenie geometrického plánu, podľa ktorého sa vyznačia zmeny v katastri nehnuteľností a podľa ktorého dôjde k vytýčeniu predmetného pozemku v teréne. Tvrdenie odporkyne, že výlučnou vlastníčkou predmetného pozemku sa stala v roku 2005, na základe čoho splnila všetky právne požiadavky na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním v zmysle § 134 ods. 1 zák. č. 40/1634 Zb. v platnom znení, je nepodložené, nepreukázané, v rozpore s vykonaným dokazovaním, absurdné, nakoľko nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním v čase: kedy ho neužívala a kedy jeho užívanie doposiaľ ničím nepreukázala; kedy navrhovateľka z predložených dôkazov preukázala, že výlučným, nepretržitým, dobromyseľným, dlhoročným, faktickým a oprávneným užívateľom predmetného pozemku bol a stále je právny predchodca a následne ona; kedy navrhovateľka preukázala výlučné užívanie predmetného pozemku právnym predchodcom a ňou dôkazmi, ktoré svedčia o tom, že za dlhoročné užívanie pozemku spolu s chatou odporkyňa príslušnej obci priebežne a kontinuálne platila daň z nehnuteľnosti; kedy dlhoročné užívanie pozemku spolu s chatou odporkyňa nikdy nenamietala a o pozemok nikdy neprejavila žiadny relevantný záujem, a to napriek tomu, že ju na preukázanie užívania predmetného pozemku navrhovateľke písomne vyzvala.

4. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa pridŕža svojej doterajšej argumentácie v konaní. K nesprávnemu označeniu navrhovateľky v napadnutom uznesení poukázala na opravné uznesenie zo dňa 21.07.2022, ktorým bola chyba v písaní odstránená. Vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie uviedla, že pokiaľ ust. kogentne vymenúva, kto je účastníkom konania o potvrdení vydržania, nemožno ponechať na ľubovôli navrhovateľa, koho označí za účastníka konania, teda nemožno uznať argumentáciu navrhovateľky, že v danom konaní nedošlo k dotyku a zásahu do práv na strane správcu lesného pozemku, ani na strane Slovenského pozemkového fondu. Nesúhlasí ani s námietkou nedostatočného odôvodnenia toho, že podľa názoru súdu prvej inštancie nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia. Navrhovateľka nijako nespresnila, prečo sa domáha potvrdenia vlastníckeho práva k časti pozemkom, ktoré údajne v minulosti užívali jej právni predchodcovia. Jej tvrdenia o tom, že je možné najskôr potvrdiť rozhodnutím súdu vydržanie vlastníckeho práva v jej prospech a až následne vytvoriť geometrický plán, ktorý určí, akej časti sa dané súdne rozhodnutie týka, sú v rozpore s právnou logikou, právnou istotou a takéto rozhodnutie naráža aj na praktické rozmery jeho vykonateľnosti. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie potvrdil v celom rozsahu a súčasne vyslovil, že má právo na náhradu trov konania podľa , nakoľko v prípade nepodania návrhu alebo odvolania by jej nevznikla nutnosť právnej obrany v tomto konaní.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“, v spojení s , ďalej len „CMP“), po zistení, že odvolanie podal účastník konania včas proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (, , , a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup a následne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

7. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu navrhovateľky formulovanú v podanom opravnom prostriedku. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nesprávne označil navrhovateľku - nesprávne uviedol jej priezvisko, čo predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú je potrebné rozhodnutie zrušiť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej - hmotnoprávnej legitimácie, odvolací súd poukazuje na opravné uznesenie č. k. -148 zo dňa 21.07.2022, ktorým súd prvej inštancie nesprávne uvedené priezvisko navrhovateľky opravil. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, proti rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť. Navrhovateľka však sťažnosť, v ktorej by zotrvala na svojom tvrdení, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú je nutné napadnuté uznesenie zrušiť, nepodala. Opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Z uvedeného dôvodu táto námietka navrhovateľky nie je spôsobilá zmeniť, resp. zrušiť napadnuté uznesenie.

8. Navrhovateľka namietala nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, a to nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a nesplnenie procesných podmienok v zmysle a v spojení s na vydanie vyzývacieho uznesenia, keď ako účastníka konania označila odporkyňu, a neoznačila aj správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. V tejto súvislosti namietala aj nesprávny postup súdu, keď navrhovateľku nevyzval v súlade s ust. na odstránenie uvedenej vady podania. K danej námietke odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že predmetné konanie je osobitne upravené v , v súlade s platí, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní o potvrdení vydržania náležitosti návrhu sú presne vymenované v , ktorý predstavuje špeciálnu právnu úpravu osobitných náležitostí návrhu na začatie konania v porovnaní s . Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí jednak obsahovať všeobecné náležitosti podania, tak ako vyplývajú z a súčasne osobitné náležitosti vymenované v . nemá osobitnú úpravu postupu súdu v prípade, pokiaľ návrh na začatie konania neobsahuje či už všeobecné alebo osobitné náležitosti, preto pre takýto prípad v súlade s je potrebné aplikovať príslušné zákonné ustanovenia upravujúce odstraňovanie vád podania. V súlade s pritom platí, že pokiaľ ide o podanie vo veci samej, alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie predmetný návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľka neoznačila za účastníkov konania správcu lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond v súlade s a . Odvolací súd uvádza, že predmetné konanie, ktoré je návrhovým konaním, má presne stanovený okruh účastníkov konania tak ako vyplýva z . Napriek uvedenému však zákonodarca nedostatok označenia osoby ako povinného účastníka konania nepovažuje za vadu návrhu na začatie konania, pretože z , ktorý upravuje osobitné náležitosti tohto návrhu a z , ktorý upravuje všeobecné náležitosti návrhu, vyplýva, že označenie účastníka nie je náležitosťou návrhu v predmetnom konaní. V takomto prípade nejde o vadu podania/návrhu na začatie konania a keďže z návrhu na začatie konania súd prvej inštancie nezistil ani absenciu všeobecných náležitostí v zmysle (uvedenie, ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), neprichádzal do úvahy ani postup podľa . Vzhľadom na vyššie uvedené ani uvedenú námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci nebol odôvodnený ani postup podľa , podľa ktorého ak sa niekto z tých, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka. Predmetné zákonné ustanovenie sa vzťahuje výlučne na konania, ktoré môžu začať aj bez návrhu, čo nie je prejednávaný prípad. V konaniach, kde súd začne konať ex offo (napr. na základe podnetu), ale aj na návrh a ide o konanie, ktoré nie je obligatórne návrhové, nemusí byť od začiatku zjavné, kto má mať postavenie účastníka konania, resp. kto okrem navrhovateľa má mať postavenie účastníka konania. Súd je povinný v týchto konaniach obligatórne zisťovať okruh účastníkov konania, aby nedošlo k naplneniu zásady denegatio iustitiae (Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 78 s.).

10. Pokiaľ navrhovateľka namieta absenciu relevantných skutkových alebo právnych okolností v bode 16 napadnutého uznesenia, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k názoru, že navrhovateľka nesplnila podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, odvolací súd s touto námietkou nesúhlasí a poukazuje na nasledujúce odseky odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorých súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil okolnosti, rozhodné pre prijatie záveru o nesplnení podmienok na vydanie vyzývacieho uznesenia, a to riadne neoznačenie nehnuteľností, ku ktorým sa navrhovateľka podaným návrhom domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva. Z dohôd zo dňa 06.06.1971 a 08.01.1972 uzatvorených medzi P. O. a MUDr. M. M. vyplýva, že predmetom prevodu bolo právo užívania pozemkov, ktoré sa označením parcelných čísiel zhodujú s aktuálnymi parcelnými číslami pozemkov, avšak je tu nesúlad vo výmere pozemkov, ktorých užívanie je predmetom daných dohôd, a to 974 m2 a 500 m2, t. j. spolu 1 474 m2, pričom navrhovateľka sa domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k totožne označeným parcelám, ale vo výmere spolu 1 250 m2 (parc. č. 1192/5 o výmere 915 m2, C KN parc. č. 1192/4 o výmere 295 m2, C KN parc. č. 1200/4 o výmere 30 m2, C KN parc. č. 1200/3 o výmere 10 m2), bez bližšej špecifikácie tohto rozporu, podloženej geometrickým plánom, ktorý by určoval hranice parciel, ku ktorým sa navrhovateľka domáha potvrdenia vydržania vlastníckeho práva. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh navrhovateľky na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam zamietol, z dôvodu nepreukázania splnenia predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam.

11. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z predložených listín (č. l. 19 - 24 spisu) nevyplýva, že podľa právnych predpisov platných v roku 1971 a 1972 (v čase uzavretia dohôd) mohol právny predchodca navrhovateľky nadobudnúť predmetné pozemky, resp. že ich aj nadobudol a v akej výmere. Z formulácie predložených dohôd zo dňa 06.06.1971 a 08.01.1972 vyplýva, že išlo o dohody o prevode „práva užívania pozemkov“. Taktiež z predloženého Územného rozhodnutia Okresného národného výboru, odbor výstavby, Dolný Kubín č.j. Výst. 3578/1971-154/24c-A/20 zo dňa 13.09.1971 vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľky bol k výstavbe rekreačnej chatky „vymedzený stavebný pozemok“ v obci R. F., uvedený pod katastr. čís. XXXXX, obce R.. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. K zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebný jej vklad do katastra nehnuteľností (v minulosti registrácia štátnym notárstvom). Vlastníctve prechádza vkladom (registráciou) zmluvy. Podľa vyjadrenia navrhovateľky k zápisu vlastníckeho práva, ku ktorému došlo na základe uvedených dohôd zo dňa 06.06.1971 a 08.01.1972, v evidencii nehnuteľností nedošlo. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľky nadobudol vlastnícke právo k pozemkom, ktorých potvrdenia vydržania vlastníctva sa navrhovateľka podaným návrhom domáha, vydržaním dňa 09.01.1982 (do oprávnenej držby pozemku o výmere 500 m2 vstúpil dňa 07.06.1971 a pozemku o výmere 974 m2 dňa 09.01.1972 na základe uzavretých dohôd), ako uvádza navrhovateľka, a tieto neboli predmetom dedičského konania po uvedenom poručiteľovi, ktorá skutočnosť vyplýva z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 375/2001-16, D not 160/2001 zo dňa 11.12.2001, vydaného JUDr. Máriou Macháčkovou, notárom ako súdnym komisárom v Ružomberku, ul. Medveckého č. 1, na základe poverenia Okresného súdu v Ružomberku v dedičskej veci po poručiteľovi: MUDr. M. M., r. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX, navrhovateľka sa mohla domáhať určenia, že predmetné pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi (neb. otcovi). V konaní o takejto žalobe ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci (v danom prípade týchto pozemkov). Požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. V konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú neskoršie právne skutočnosti (okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa), s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného, právne bezvýznamné. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie, vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia až 359k upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak. Pokiaľ odporkyňa žiadala, aby odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že jej prizná náhradu trov konania, nakoľko sa to javí ako spravodlivé s poukazom na , odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách konania nebolo možné aplikovať uvedené zákonné ustanovenie. V mimosporových konaniach upravených platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Uvedené predstavuje presné opozitum zásady, ktorá platí v sporovom konaní v intenciách <. však pripúšťa výnimky, pričom jednou z výnimiek je , ktorý pripúšťa náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Odporkyňa argumentovala, že priznanie jej náhrady trov konania sa javí ako spravodlivé, nakoľko v prípade nepodania návrhu alebo odvolania voči napadnutému uzneseniu by jej nevznikla nutnosť právnej obrany v tomto konaní. Odvolací súd tento argument neposúdil ako okolnosť odôvodňujúcu priznanie náhrady trov konania, keďže v porovnaní s ďalšou výnimkou - ustanovením <. rozhodujúcim kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania nie je úspech v konaní. Pokiaľ by odvolací súd vyhovel žiadosti odporkyne a z prezentovaného dôvodu by jej priznal náhradu trov konania, nešlo by už o výnimku zo všeobecného pravidla ( ), ale pravidlo (kritérium), ktorým by bol úspech v konaní, tak ako to upravuje , resp. .

14. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).