Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-143-2014.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/143/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: MHO Pneuservis, s.r.o., so sídlom Kamenná 8329/16A, 010 01 Žilina, IČO: 36 439 371, zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát so sídlom Na kopci 652/3, 010 01 Žilina, proti odporcovi: KAMI II., spol. s r.o., so sídlom Kragujevská 398, 010 01 Žilina, IČO: 36 015 547, o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 600,- eur spolu s úrokom z omeškania od 13.09.2011 do 23.09.2013 vo výške 355,92 eur a vo výške 9,5% ročne zo sumy 600,- eur od 24.09.2013 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 36,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 124,07 eur, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 22.05.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 600,- eur spolu s úrokom z omeškania od 13.09.2011 do 23.09.2013 vo výške 355,92 eur a vo výške 9,5% ročne zo sumy 600,- eur od 24.09.2013 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania. Na odôvodnenie návrhu uviedol, že dňa 07.07.2011 si odporca u navrhovateľa objednal dodanie 2 ks pneumatík Matador DH1 315/70 R 22,5 152/148L, každá za cenu 350,- eur bez DPH a dňa 14.0.72011 dodanie 6 ks pneumatík Matador Titan TH1 385/65 R 22,5 160K, každá za cenu 350,- eur bez DPH. Kúpna cena za dodaný tovar (pneumatiky) bola navrhovateľom odporcovi vyúčtovaná faktúrou č. 10110610 zo dňa 07.09.2011 v úhrnnej výške 3.360,- eur s DPH, ktorá bola splatná dňa 12.09.2011. Kúpnu cenu uhrádzal odporca postupne nasledovnými platbami: 290,- eur dňa 06.09.2011 (v lehote splatnosti), 350,- eur dňa 03.11.2011, 500,- eur dňa 03.02.2012, 1.000,- eur dňa 12.10.2012, 220,- eur dňa 06.06.2013 a 400,- eur dňa 23.09.2013. Celková suma úhrad predstavuje výšku 2.760,- eur, pričom neuhradená časť kúpnej ceny je 600,- eur. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu výzvou zo dňa 28.04.2014 vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, pričom odporca výzvu neprevzal v odbernej lehote. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania.
Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil objednávku zo dňa 07.07.2011 a 14.07.2011, faktúru č. 10110610 zo dňa 07.09.2011, predžalobnú výzvu zo dňa 28.04.2014 s poštovým podacím lístkom a záznamom o doručovaní zásielky.
Písomným podaním zo dňa 13.06.2014, podanom na súde dňa 13.06.2014 navrhovateľ navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu z dôvodu, že si uplatňuje ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu vo výške 47,88 eur. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 600,- eur spolu s úrokom z omeškania od 13.09.2011 do 23.09.2013 vo výške 355,92 eur a vo výške 9,50% ročne zo sumy 600,- eur od 24.09.2013 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 47,88 eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Uznesením č. k. 38Cb/143/2014-17 zo dňa 31.07.2014 súd pripustil zmenu návrhu, navrhovanú navrhovateľom v písomnom podaní zo dňa 13.06.2014.
Uznesením zo dňa 01.08.2014 č. k. 38Cb/143/2014-20 vydaným podľa ustanovenia § 114 ods. 3 OSP súd uložil odporcovi, aby sa v lehote 15 dní k návrhu písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predmetné uznesenie bolo doručené odporcovi spolu s návrhom na začatie konania do vlastných rúk dňa 25.08.2014 a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.09.2014.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 a 3 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu, ide o drobný spor. Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, prvá veta OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
V prejednávanej veci ide o konanie o tzv. drobnom spore tak, ako jeho definícia vyplýva z ustanovenia § 200ea ods. 1 a 3 OSP. Súd preto využil procesnú možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 115a ods. 2 OSP a rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 16.12.2014.
Vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu ako subjektov záväzkového vzťahu v čase vzniku záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd posúdil záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania ako kúpnu zmluvu uzavretú podľa ustanovenia § 409 a nasled. Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné, že na základe písomnej objednávky odporcu navrhovateľ dodal odporcovi tovar špecifikovaný v predložených listinných dôkazoch, t.j. v objednávke odporcu zo dňa 07.07.2011 a zo dňa 14.07.2011 a faktúre č. 10110610 zo dňa 07.09.2011, ktorá zároveň slúži ako dodací list. Kúpnu cenu za dodaný tovar v celkovej výške 3.360,- eur navrhovateľ vyúčtoval odporcovi označenou faktúrou, o ktorej nevznikla pochybnosť, že sa dostala do dispozičnej sféry odporcu, o čom svedčia aj čiastočné úhrady vyfakturovanej sumy zo strany odporcu, ktoré neboli v konaní sporné. Nakoľko v konaní nebola preukázaná iná dohoda účastníkov o splatnosti kúpnej ceny, odporca bol v súlade s ustanovením § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď mu navrhovateľ umožnil nakladať s tovarom, za ktorý deň možno považovať deň dodania tovaru 07.09.2011. Uvedením dátumu splatnosti na faktúre (12.09.2011) navrhovateľ prejavil vôľu, aby mu odporca uhradil kúpnu cenu až v lehote splatnosti faktúry. Vzhľadom na uvedené sa odporca dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t.j. dňa 13.09.2011, od ktorého dňa si navrhovateľ uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu. Vo vzťahu k časti kúpnej ceny, ktorá bola odporcom už uhradená (celkom v rozsahu 2.760,- eur), jeho omeškanie v súlade s ustanovením § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka trvalo do dňa zániku tejto časti záväzku splnením v zmysle ustanovenia § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka (t.j. od 13.09.2011 do 23.09.2013, za ktoré obdobie si navrhovateľ vyčíslil úroky z omeškania vo výške 355,92 eur). So zostatkom kúpnej ceny vo výške 600,- eur je potom odporca v omeškaní počnúc dňom 24.09.2013 až do úplného zaplatenia tejto sumy.
Odporca sa k návrhu na začatie konania napriek jeho riadnemu doručeniu nevyjadril a tvrdenia navrhovateľa, ako aj ním predložené dôkazy nerozporoval. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považoval navrhovateľom uplatnený nárok, pokiaľ ide o istinu s úrokom z omeškania, za nesporný, skutkovo a právne dôvodný, a nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca zostatok kúpnej ceny vo výške 600,- eur spolu s príslušenstvom pohľadávky v podobe zákonného úroku z omeškania uhradil, súd návrhu v tejto časti vyhovel.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania, v znení jeho zmeny zo dňa 13.06.2014, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 01.08.2014 č. k. 38Cb/143/2014-20, zároveň uplatnil ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky za predžalobnú výzvu vo výške 47,88 eur. Vyššie citované ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka určuje prostredníctvom taxatívneho výpočtu príslušenstvo pohľadávky, v rámci ktorého predpokladá ako príslušenstvo pohľadávky aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Za takéto náklady je možné považovať výdavky (trovy) vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v štádiu pred začatím súdneho konania (napr. výdavky spojené s obstaraním dôkazov, preukazujúcich uplatnený nárok, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady, ako príslušenstvo pohľadávky, predstavujú hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania, pričom vo vzťahu k ich úspešnému uplatneniu v súdnom spore je okrem iného potrebné, aby boli reálne vynaložené. Navrhovateľ aj vo vzťahu k tomuto hmotnoprávnemu nároku nesie dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1, prvá veta OSP. V
danom prípade si navrhovateľ náklady spojené s uplatnením pohľadávky vyčíslil vo výške 47,88 eur, a to za predžalobnú výzvu, pričom uvedené vyčíslenie ďalej bližšie nešpecifikoval, a výslovne neuviedol, z akých konkrétnych nákladov uvedená suma pozostáva. Súd konštatuje, že z obsahu spisu je síce zrejmá realizácia predžalobnej výzvy, v zmysle jej vyhotovenia a doručovania odporcovi, avšak navrhovateľ nepredložil súdu žiaden dôkaz o reálnom vynaložení nákladov v uplatnenej výške v súvislosti s touto výzvou. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal vynaloženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v ním vyčíslenom a požadovanom rozsahu, neuniesol teda v tejto časti uplatneného nároku dôkazné bremeno, preto súd návrh vo zvyšnej časti, t.j. v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 47,88 eur, ako nedôvodný zamietol. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Časť uplatneného nároku navrhovateľa, v ktorej bol návrh navrhovateľa zamietnutý (náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 47,88 eur) predstavuje len pomerne nepatrnú časť celého uplatneného nároku, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenia § 142 ods. 3 OSP priznal navrhovateľovi voči odporcovi plnú náhradu trov konania.
Vzhľadom na uvedené, súd priznal navrhovateľovi náhradu dôvodne uplatnených trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v sume 36,- eur titulom súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v sume 124,07 eur titulom trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci z 06.02.2014, návrh na začatie konania z 21.05.2014 (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 39,84 eur + režijný paušál 8,04 eur), a úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 08.01.2015 (základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 19,92 eur + režijný paušál 8,39 eur), a to pri aplikácii ustanovení § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 13a ods. 4, prvá veta, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).