Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_9C-46-2014.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: P. M., H.. XX.X.XXXX, C. K. H. N., E. X. XX/X, právne zastúpenom Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 58 proti žalovanému: Z. X., H.. XX.X.XXXX, R. C. D., t.č. na neznámom mieste, zastúpenom opatrovníkom pre toto konanie Mgr. Marekom Doričom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Michalovce, o zaplatenie 1 400,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 400,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 84,- eur a na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 317,49 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.2.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1 400,- eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Istinu požadovala titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 14.6.2012. Žalovanému požičal bezúročne sumu 1 400,- eur, ktorú mal vrátiť do 31.12.2012. Peniaze nevrátil napriek opakovaným snahám kontaktovať ho telefonicky aj mailom.
Na základe žaloby a listinných dôkazov predložených žalobcom bol tunajším súdom pod č. 5Ro/70/2013-16 dňa 19.3.2013 vydaný platobný rozkaz. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk preto bol uznesením č. 5Ro/70/2013-29 dňa 30.12.2013 podľa § 173 ods. 2 O.s.p. zrušený.
Na pojednávaní žalobca zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že so žalovaným sa pred uzavretím zmluvy o pôžičke poznali dlhší čas. V čase, keď ho žalovaný oslovil za účelom požičania peňazí mal obchod, kde predával športové potreby. Písomné vyhotovenie zmluvy o pôžičke vyplnil spoločne so žalovaným. Podpisy na zmluve boli overiť spoločne. Peniaze v sume 1 400,- eur odovzdal žalovanému v hotovosti z ruky do ruky. K odovzdaniu peňazí došlo u neho v práci, písomné potvrdenie o odovzdaní sumy vyhotovené nebolo, keďže uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke. Peniaze, ktoré som požičal mal doma v hotovosti, šlo o peniaze z rodinného rozpočtu. O pôžičke vedela aj jeho manželka. V čase, keď poskytol pôžičku žalovanému podnikal, manželka približne rok predtým dostala väčšiu sumu z dedičstva. So žalovaným sa dohodli len na konečnej splatnosti pôžičky. Zo strany žalovaného mu nebola uhradená žiadna čiastka z požičanej sumy. So žalovaným bol naposledy v kontakte niekedy v decembri 2012, kedy mu pripomenul, že sa blíži koniec splatnosti vrátenia požičanej sumy, na čo ho ubezpečil, že peniaze mu vráti. Následne s ním žalovaný prerušil kontakty. Neodpovedal na maily, ani na telefonáty. Zo dňa na deň zrušil obchod, v ktorom podnikal.
Terajší pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť. Žalovaný je hlásený k trvalému pobytu v obci D.. Podľa správy polície sa v obci po dobu asi desiatich rokov nezdržiava. Na zistené adresy v Spišskej Novej Vsi sa žalovanému zásielky súdu nepodarilo doručiť a to ani cestou polície. Z vyžiadaných správ bolo zistené, že žalovaný nie je poberateľom štátnych dávok, nenachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody resp. vo väzbe. Jeho terajší pobyt nebol zistený ani prostredníctvom príbuznej, ktorá odmietla vykonávať funkciu opatrovníka žalovanému pre toto konanie. Z uvedených dôvodov súd podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil žalovanému za opatrovníka pre toto konanie vyššieho súdneho úradníka iného súdu. Opatrovník žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Doručenie predvolania mal súd u neho riadne preukázané a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobcu, svedkov oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke, čestným prehlásením a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.6.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená písomná zmluva o pôžičke. Podľa článku 2 tejto zmluvy predmetom pôžičky boli peňažné prostriedky vo výške 1 400,- eur, ktoré mal dlžník vrátiť veriteľovi do 30.12.2012. Podľa článku 3 zmluvy veriteľ mal poskytnúť dlžníkovi predmet pôžičky v hotovosti do piatich dní od podpisu zmluvy. Podpisy oboch zmluvných strán boli úradne overené.
Podľa výpovede žalobcu po podpísaní zmluvy o pôžičke odovzdal žalovanému sumu 1 400,- eur v hotovosti. Peniaze mal z úspor, v čase uzatvorenia zmluvy podnikal, ako aj z dedičstva jeho manželky. Uvedené potvrdila aj vypočutá svedkyňa Z. M. - manželka žalobcu, ktorá mala vedomosť o požičaní peňazí žalovanému. Uviedla, že súhlasila s tým, aby jej manžel požičal peniaze žalovanému z dôvodu, že žalovaného osobne poznala a verila že peniaze vráti. Priamo pri odovzdávaní pôžičky žalovanému nebola. V uvedený deň však manžel odchádzal ráno z domu s peniazmi a keď prišiel večer domov, rozprávali sa to tom a povedal, že peniaze žalovanému odovzdal.
Odovzdanie predmetu pôžičky žalovanému potvrdil aj ďalší vypočutý svedok U. O.. Uviedol, že žalobca mu povedal, že chce požičať peniaze svojmu známemu, na čo mu on poskytol vzor zmluvy o pôžičke. Následne niekedy v júni 2012, keď vyšiel zo svojej kancelárie na chodbu videl v kancelárii žalobcu dvoch ľudí a na stole peniaze. Do kancelárie nevošiel, avšak asi po pol hodine na to mu žalobca uviedol, že to bol pán ktorému požičal peniaze.
Zo žalobcom predloženého čestného prehlásenia Z. C. bolo zistené, že menovaný bol priamym svedkom odovzdania sumy 1 400,- eur žalobcom žalovanému.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 400,- eur titulom pôžičky poskytnutej žalovanému v roku 2012. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu. Zmluva o pôžičke je tzv. zmluvou reálnou, teda na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Zmluva o pôžičke tak vzniká medzi tým, kto vec odovzdal - veriteľom a tým, kto peniaze prevzal - dlžníkom. Použitie finančných prostriedkov, ak boli predmetom pôžičky je pre vznik samotnej zmluvy o pôžičke irelevantné, je vecou dlžníka ako s nimi naloží.
V danej veci bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 1 400,- eur. V konaní bolo preukázané, že žalobca finančné prostriedky tvoriace predmet pôžičky reálne aj odovzdal žalovanému, čo bolo potvrdené výsluchmi svedkov a čestným prehlásením. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že zmluva o pôžičke bola medzi žalobcom a žalovaným platne uzatvorená. V konaní nebolo preukázané vrátenie
predmetu pôžičky žalobcovi. Predmetom pôžičky bola suma 1 400,- eur. Vzhľadom na uvedenú súd návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1 400,- eur.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanému úrok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania upravuje § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 tohto nariadenia v znení platnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, i v čase omeškania dlžníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 1.1.2013, keďže pôžička bola splatná do 31.12.2012, kedy úroková sadzba ECB predstavovala 0,75 %. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy boli priznané žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 84,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 317,49 eur určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky po 71,36 eur. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby, ktoré súd považoval za účelne vynaložené:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 19.2.2013 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky platnej do 30.6.2013)
- podanie žalobného návrhu dňa 27.2.2013 (§14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky platnej do 30.6.2013))
- účasť na pojednávaní dňa 27.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/)
- účasť na pojednávaní dňa 8.1.2015 (§13a ods. 1 písm. d/)
t.j. spolu odmena vo výške 285,44 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu (§ 15 písm. a/) za dva úkony v roku 2013 vo výške po 7,81 eur, jeden úkon v roku 2014 vo výške 8,04 eur a jeden úkon v roku 2015 vo výške 8,39 eur, t.j. spolu režijný paušál vo výške 32,05 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.