Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-174-2014.pdf
PDF · 80.8 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/174/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. januára 2015 odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obžalovaného
R. X.
nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom K. R., D. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 2Tk/1/2014-267 zo dňa 18.11.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2Tk/1/2014-267 zo dňa 18.11.2014 bol obžalovaný R. X. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 3 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že od presne neustáleného obdobia, minimálne však od decembra 2013 do 06.01.2014 od nezistenej doby si neoprávnene zadovážil rastliny rodu Cannabis (konope) v celkovom množstve 8.031,7 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 5,1 % hmotnostného, ktoré neoprávnene prechovával na povale rodinného domu č. XXX. (predtým č. XXX) v obci C. pod A., časť D., okres H. Z. nad N. a ktoré dňa 06.01.2014 pri domovej prehliadke dobrovoľne vydal príslušníkom polície a ktoré množstvo zodpovedá 16.063 - 40.962 obvykle jednorazovým dávkam drogy v hodnote najmenej 27.307,10,-€ až 239.627,70,-€, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch do I. skupiny omamných látok.
Bol za to odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § Podľa § 172 ods. 3 Tr. zákona, s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zákona, podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na 1 rok. Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Tr. zákona súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - 4 zväzkov rastlín cannabis o hmotnosti 30 kg, papierového vreca s obsahom sušených listov a semien o hmotnosti 3 kg, ako aj zväzky zelených zvädnutých rastlín v dĺžke 2,5 metra o hmotnosti cca 14 kg.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním prokurátorky krajskej prokuratúry, ktoré bolo podané proti výroku o treste. V písomných dôvodoch odvolania namietala, že u obžalovaného nebol dôvod k použitiu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Toto je možné len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov alebo ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v
prospech páchateľa. Práve táto ich výnimočnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by pokračoval aj trest kratšieho trvania. Vo vzťahu k obžalovanému súd neuviedol žiadnu výnimočnú okolnosť, prípadne mimoriadne pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu. Práve naopak, obžalovaný sa dopustil mimoriadne závažnej drogovej trestnej činnosti, keď si zadovážil a prechovával 8 kg rastlín rodu Cannabis, z čoho je zrejmé, že táto bola určená na ďalšiu distribúciu. Z uvedených dôvodov bolo obžalovanému potrebné uložiť trest v rámci trestnej sadzby § 172 ods. 3 Tr. zák. na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby. Okresný súd tiež pochybil, pokiaľ v rozpore s ustanovením § 58 ods. 3 Tr. zák. neuložil obžalovanému aj trest prepadnutia majetku, ktorý postup je obligatórny u tohto trestného činu. V takomto prípade potom nemal byť uložený trest prepadnutia veci. Žiadala preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a prepadnutia veci a podľa §322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby § 172 ods. 3 Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, súčasne ochranný dohľad na jeden rok a podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. aj trest prepadnutia majetku.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní sa v celom rozsahu pridržiavala dôvodov podaného odvolania a žiadala tomuto v zmysle horeuvedeného návrhu vyhovieť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine a odvolací súd z tohto dôvodu preskúmal dôkaznú situáciu najmä z hľadiska chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, ktoré by odôvodňovalo takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovaného a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine súdom prvého stupňa nebolo síce celkom v súlade s procesnými ustanoveniami, pretože podľa názoru odvolacieho súdu takýto postup po vykonaní čo i len časti dôkazov, nie je zákonne konformný, takýto postup je možný iba pred začatím dokazovania. Na druhej strane však prítomná prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla vyhlásenie prijať a jej odvolanie výrok o vine nenapádalo, v dôsledku čoho odvolací súd mohol preskúmavať iba napadnutý výrok o treste prvostupňového rozsudku.
Odvolací súd nezistil pochybenie v postupe súdu prvého stupňa, pokiaľ tento pri ukladaní trestu obžalovaného aplikoval aj ustanovenie § 39 ods.1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Odvolací súd totiž zastáva jednoznačné stanovisko, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu súdom je adekvátne použitiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, samozrejme pri plnom uznaní si viny zo spáchania skutku obžalovaným. Práve túto skutočnosť súd posudzuje ako ďalšiu okolnosť prípadu, dôležitú z hľadiska použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Odvolateľka v odvolaní namietala, že k moderácii trestu za použitia tohto ustanovenia možno pristúpiť len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. A práve takouto okolnosťou bežne sa nevyskytujúcou je vyhlásenie páchateľa o vine na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému, zohľadnil túto dôležitú okolnosť, a to práve jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré aj prijal. Pri rozhodovaní o výmere trestu odňatia slobody vzhľadom na toto vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní, prichádza v tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu do úvahy aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Vyhodnotiť tento postoj obžalovaného iba ako poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v doznaní páchateľa, oľutovaní trestného činu, či napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, by bolo
podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúce, pretože ide o pomerne výraznejší postoj ku spáchanej trestnej činnosti.
Pokiaľ súd prvého stupňa následne uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby § 172 ods. 3 Tr. zák., súc viazaný ustanovením § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zák. vo výmere 8 rokov, tento trest sa síce aj odvolaciemu súdu javí byť ako mierny, nie však neprimerane mierny, tak ako to má na mysli ustanovenie § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Pri posudzovaní nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorá okolnosť je dôležitou pri stanovovaní výšky trestu, totiž odvolací súd prihliadal k podľa neho veľmi významnej skutočnosti, a to aký druh omamnej, resp. psychotropnej látky si obžalovaný zadovážil a túto prechovával. V súčasnej dobe, keď v celej rade štátov Európskej únie bola rastlina rodu Cannabis (konope) zlegalizovaná prinajmenšom na lekárske účely, samozrejme za prísnej kontroly dávok, pričom odvolaciemu súdu nie sú známe prípady, že by sa fajčením marihuany mohol jej užívateľ smrteľne predávkovať, tak ako je tomu u tzv. „tvrdých“ drog, napríklad pervitínu a ďalších, považoval potom odvolací súd uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody za postačujúce k dosiahnutiu účelu trestu v zmysle Trestného zákona. V predmetnom prípade napokon nebolo ani preukázané, že by obžalovaný niekedy vôbec komukoľvek inému predmetnú drogu poskytol.
Vzhľadom na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy nepochybil súd prvého stupňa ani v tom, pokiaľ obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V osobe obžalovaného nejde o tak narušeného páchateľa, aby bolo potrebné prevychovávať ho v zákonom vyžadovanom najprísnejšom zariadení.
Pokiaľ sa prokurátorka v odvolaní domáhala aj uloženia trestu prepadnutia majetku obžalovanému podľa § 58 ods. 3 Tr. zák., k tomu vyslovuje senát odvolacieho súdu nasledovný právny názor. Zákonom č. 262/2011 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09. 2011 došlo k úprave podmienok ukladania trestu prepadnutia majetku podľa § 58 Tr. zák. Zatiaľ čo pri ukladaní tohto trestu podľa § 58 ods. 2 tr. zák. bola touto novelou zachovaná aspoň čiastočná povinnosť súdu skúmať aj vzťah medzi posudzovanou trestnou činnosťou a majetkom páchateľa (pozri slová : „ ...a páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti“ - § 58 ods. 2 Tr. zák.). Pri ukladaní trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. sa javí akoby zákonodarca tu zaviedol objektívny vzťah medzi určitými trestnými činmi - v prejednávanom prípade podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. a majetkom páchateľa, ktorý musí byť obligatórne prepadnutý. Takýto výklad by však bol v rozpore s princípom posudzovania zavinenia v trestnom práve, ktorý princíp sa nepochybne vzťahuje aj na ukladanie trestov.
Takéto absolútne trestnoprávne postihnutie majetku obžalovaného bez potreby preukázania čo i len „ elementárneho“ vzťahu medzi nadobudnutým majetkom a spáchanou trestnou činnosťou je v rozpore so zásadami ukladania trestov, ktoré tresty musia mať vzťah k spáchanej trestnej činnosti, pretože trest je v prvom rade odplatou za spáchaný trestný čin. Naviac takýto postup by bol v príkrom rozpore aj s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák. - základná zásada ukladania trestov, keď je nepochybné, že takto uložený trest by mal negatívny vplyv na rodinu a blízke osoby páchateľa a to napriek tomu, že páchateľ nadobudol majetok „ legálne a čestne“ a možno aj za významnej pomoci rodiny a blízkych osôb. V tomto prípade napríklad obžalovaný nadobudol majetok dedením po starých rodičoch.
Senát odvolacieho súdu je preto právneho názoru, že ustanovenia § 58 ods. 1, 2 a 3 Tr. zák. je potrebné vykladať vo svojich vzájomných súvislostiach, pričom v ustanoveniach § 58 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa ako podmienka pre uloženie trestu prepadnutia majetku vyžaduje preukázanie vzťahu medzi spáchanou trestnou činnosťou a majetkom páchateľa. Rovnako takýto vzťah je potrebné preukázať hoci aj v menšom rozsahu, aj pri ukladaní trestu prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 3 Tr. zák. V opačnom prípade by sa síce takto uložený trest prepadnutia majetku mohol javiť ako zákonný, ale v žiadnom prípade by nebol spravodlivý.
Z takto uvedených dôvodov nepovažoval preto odvolací súd odvolanie prokurátorky krajskej prokuratúry za dôvodné, rozsudok súdu prvého stupňa považoval za správny a zákonný a podané odvolanie následne podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.