Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_15C-1-2015.pdf
PDF · 112.99 KB
Case nature
Subarea
15C/1/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, rozhodol sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v právnej veci navrhovateľky D. P., bytom D. XX, XXX XX H., proti odporcovi D. P., bytom Z. 4, XXX XX O. H. C. o nariadení predbežného opatrenia,
rozhodol:
návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 5.1. 2015 navrhla navrhovateľka nariadiť predbežné opatrenie, ktorého text je nasledovný, /č.l. 1 - 7/:
,,I.
Dňa 25.12.2012 som uzavrela s odporcom manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti syn D. a syn F.. Toho času som s odporcom v rozvodovom konaní, vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 37P 370/2014. Konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Spolu s odporcom máme v BSM nehnuteľnosť, a to rodinný dom nachádzajúci sa v obci O. H. C., na ulici Z. X, ako i pozemok na ktorom je dom postavený - parcela č. 649/122, zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, ako i priľahlý pozemok - parcela č. 649/90 záhrady o výmere 287 m2, všetko zapísané na LV č. XXXX, pre kat. územie M., obec O. H. C. vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Iný nehnuteľný majetok nevlastním. Predmetný rodinný dom sme začali s odporcom spoločne užívať od decembra 2013. Po vypuknutí manželských nezhôd (cca od februára 2014) sa spolužitie s odporcom v predmetnej nehnuteľnosti stalo pre mňa neúnosným. Odporca sa voči mojej osobe dopúšťal viacerých fyzických atakov ako i psychického násilia. Uvedený stav ma donútil (predovšetkým z obavy o svoj život a zdravie) dočasne sa odsťahovať k môjmu známemu na adresu D. XX, H.. Dúfala som, že týmto krokom sa situácia ukľudní, odporca si uvedomí svoje chyby a prestane sa ku mne správať násilnícky. Bola som si vedomá toho, že tento stav nemôže trvať večne a verila som, že bude možné opätovne spoločné užívanie predmetného rodinného domu s odporcom, a to bez fyzických a psychických atakov voči mojej osobe z jeho strany. Keďže ubytovanie, ktoré mi bolo poskytnuté zo strany môjho známeho bolo len dočasné, uskutočnila som viaceré pokusy dostať sa do nášho spoločného rodinného domu s tým, aby som mohla predmetný dom užívať za účelom bývania aj ja. V každom prípade však reakcia odporcu na túto skutočnosť bola taká, že ma pri vstupe do nášho spoločného domu fyzicky napadol a vec musela riešiť privolaná polícia. Ako príklad uvádzam fyzické napadnutie odporcom, ktoré sa odohralo v máji 2014, kedy som chcela vstúpiť do rodinného domu s cieľom jeho užívania (obývania), za čo som bola fyzicky napadnutá odporcom. Zostala som na ulici s dvoma maloletými deťmi, bez ošatenia, bez peňazí, bez vecí potrebných k životu. Odporca vymenil aj zámky na vstupných dverách k rodinnému domu. Keď sa len snažím priblížiť sa k domu, vulgárne na mňa útočí. Keby nebolo môjho známeho, ktorý mi dočasne umožnil bývať s deťmi v jednej z jeho nehnuteľnosti, v súčasnosti by som bola na ulici. O uvedenom incidente z mája 2014 som podala na polícii trestné oznámenie pre prečin nebezpečného vyhrážania (prikladám v prílohe, konanie vedené pod sp. zn. ČVS: ORP - 463/BE-
SC-2014), ktoré však bolo zo strany OR PZ v Senci odmietnuté s odôvodnením, že „vysporiadanie domu a finančných prostriedkov" nie je predmetom trestného oznámenia. Polícia sa však nijako nevysporiadala s konaním odporcu, ktorým mi tento zamietol prístup do vlastného domu. Z tohto pohľad u polícia vec neprešetrovala, ale zaoberala sa len tým, či sa mi odporca prostredníctvom sms správ vyhrážal smrťou alebo zabitím. Polícia si teda „účelovo" rozdelila skutok na dve časti (1 . zamietnutie prístupu do spoločného rodinného domu, 2. existencia výhražných sms správ), pričom dokazovanie vykonala len ohľadne existencie/neexistencie výhražných sms správ, ktoré vyhodnotila ako nepreukázané, avšak konaním odporcu, ktorým mi tento zamedzil prístup do spoločného domu, sa nijako nezaoberala, s výnimkou strohého konštatovania „že vysporiadanie domu a finančných prostriedkov" nie je predmetom trestného oznámenia. Proti rozhodnutiu polície som sťažnosť nepodala, nakoľko som bola v tom, že aj tak podaním sťažnosti nič nedosiahnem. Vzhľadom k tomu, že nemám žiadne iné bývanie (u známeho už bývať nemôžem, keďže svoju nehnuteľnosť hodlá predať), rozhodla som sa dňa 02.01.2015 opätovne nasťahovať do spoločného domu v O. pri C.. V ranných hodinách (a po predchádzajúcej sms správe zaslanej odporcovi - prepis sms správy prikladám v prílohe) sa mi podarilo dostať do nášho spoločného rodinného domu, kde som odporcovi oznámila, že v ňom zostávam bývať. Odporca uvedenú skutočnosť mlčky prehliadol. V dome bolo cítiť napätú atmosféru a preto som nadviazala s odporcom konverzáciu o tom, ako bude spoločné bývanie vyzerať. Dokonca som mu navrhla také riešenie, že by mi mohol poskytnúť časť finančných prostriedkov v objeme cca 40.000 eur, ktoré vyplývali zatiaľ z dočasnej ústnej dohody o vyporiadaní BSM po zániku manželstva, s tým, že si sama nájdem inú nehnuteľnosť, ktorú by som za ich použitia a dofinancovania hypotekárnym úverom kúpila do svojho vlastníctva, čím by som si zabezpečila vlastné bývanie a súčasne by som sa odsťahovala z nášho spoločného domu a tento prenechala výlučne odporcovi. Reakcia odporcu bola taká, že má fyzicky napadol, surovo ma chytil pod krk, hodil o stenu, a vyhodil bosú na ulicu. Svedkom tohto incidentu boli obe maloleté deti. Na to som zavolala políciu, a požiadala som ich o postup podľa §27a zákona o Policajnom zbore (t.j. o vyvedenie odporcu zo spoločnej nehnuteľnosti s poučením o možnosti žiadať nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p.). Reakcia polície však bola taká, že oni to riešiť nebudú, lebo odporca je rovnako bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného domu. Upozorňovala som ich, že táto skutočnosť nie je relevantná pre postup podľa §27a zákona o policajnom zbore, na čo mi povedali, že oni deklarované fyzické napadnutie nevideli. Uvedenú argumentáciu privolanej polície považujem za nedôvodnú, keďže je samozrejmé, že fyzické napadnutie nemohli privolaní policajti vidieť, keďže sa odohralo pred ich príchodom. Veď práve kvôli tomu som ich volala. Je logické, že k nemu došlo pred ich príchodom. Ak by k nemu nedošlo, nebol by dôvod volať políciu. Veď privolaní príslušníci videli, že som v snehu bosá na ulici a že mi odporca bráni vrátiť sa do domu. Ako som už uviedla svedkami predmetného fyzického útoku boli obe maloleté deti. Maloletý F. o uvedenej skutočnosti vypovedal pred políciou ako svedok, pričom dostatočne detailne popísal predmetný incident (zápisnicu z výsluchu maloletého F. prikladám). Privolaní policajti uvedenú situáciu vyriešili len tak, že mi povedali „že môžem byť rada, že som sa za ich prítomnosti opätovne dostala do svojho domu" a že mám vec riešiť podaním oznámenia na príslušnom oddelení polície v Bernolákove. Tak som sadla do auta a spolu s jedným maloletým synom som išla na políciu do Bernolákova a podala som oznámenie na odporcu za fyzické napadnutie ako i sťažnosť na postup polície, ktorá podľa môjho názoru nekonala v súlade so zákonom (v prílohe prikladám). Tam mi bolo vysvetlené, že oznámenie na odporcu postúpia na priestupkové konanie a postup policajtov bol obhajovaný tým, že k použitiu §27a zákona o policajnom zbore prichádza len výnimočne, ak sa útoky opakujú, lebo údajne niektorí príslušníci, ktorí takýto postup v minulosti zvolili boli pracovnoprávne postihnutí. Bola som náčelníkom OR PZ v Bernolákove ubezpečená, že ak sa konanie odporcu zopakuje, príslušní policajti zasiahnu postupom podľa §27a zákona o PZ. Ja však s uvedenou argumentáciou nesúhlasím, nakoľko aplikácia §27a nevyžaduje opakovanie „násilia" (dokonca postačuje len jeho hrozba, nehovoriac o tom, že v mojom prípade k opakovaniu skutočne dochádzalo - viď oznámenie z mája 2014). Nie je mi zrejmé, prečo mám čakať na ďalší útok odporcu na moju osobu a až potom sa domáhať postupu podľa citovaného ustanovenia. Pri prístupe odporcu možno už takúto „možnosť" ani nebudem mať. Pýtam sa „ktorá žena by sa chcela vrátiť na miesto, kde je neustále fyzicky atakovaná svojim manželom"? Dokedy je potrebné takéto ataky znášať, aby sa poškodenej osobe poskytla právna ochrana? Je skutočne potrebné až také konanie, ktoré vyvolá nenapraviteľné následky v podobe poškodenia zdravia? V tomto smere chcem poukázať, že odporca je bývalým príslušníkom PZ a v predmetnom dome môže mať schovanú aj strelnú zbraň, čo zvyšuje moju obavu o svoj život.
V súčasnosti nemám kde bývať, môj príjem mi neumožňuje zabezpečiť si náhradné bývanie (platiť nájomné) a bývanie v našom spoločnom dome je pre mňa stresujúce, keďže vzhľadom na opakované
ataky (v poslednom čase výlučne fyzického charakteru) mám obavu o svoj život a zdravie. Moje bývanie v spoločnej nehnuteľnosti je vždy len krátkodobé práve z dôvodu hrozby a vykonaných fyzických atakov zo strany odporcu, a som nútená neustále z domu odchádzať a hľadať si náhradné bývanie. Pýtam sa dokedy mám tento stav akceptovať?
Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia (§76 ods. 1 písm.g) O.s.p.).
Vzhľadom na popísaný skutkový stav mám za to, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia podľa §76 ods. 1 písm. g) O.s.p. Predovšetkým citovaný rodinný dom spolu s príslušným pozemkom je t.č. v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov. Zároveň ide o nehnuteľnosť, v ktorej majú založené spoločné bývanie obaja účastníci. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že navrhovateľke je zo strany odporcu bránené v jeho užívaní, keďže túto skutočnosť navrhovateľka nijako nemôže ovplyvniť a teda obmedzenosť (krátkodobosť) bývania navrhovateľky v dome je vyvolaná práve správaním sa odporcu, čo nemôže ísť na ujmu navrhovateľke. Napokon príchodom navrhovateľky do spoločného domu s cieľom jeho užívania za účelom bývania (dňa 02.01.2015) a aj jeho reálnym krátkodobým užívaním a pobytom v ňom (t.j. pokým opätovne nedošlo k fyzickému útoku na navrhovateľku zo strany odporcu) došlo k naplneniu požiadavky spoločného obydlia resp. požiadavky bývania osoby (navrhovateľky) v dome vo vzťahu ku ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia. V ďalšom bolo podľa navrhovateľky preukázané (osvedčené) aj to, že sa odporca v predmetnej nehnuteľnosti voči navrhovateľke opakovane dopúšťa násilia (predovšetkým fyzického), čo spôsobuje, že spolužitie oboch účastníkov v tomto rodinnom dome sa stáva pre navrhovateľku neznesiteľným. Vzhľadom k tomu sa navrhovateľka mieni domáhať žalobou vo veci samej obmedzenia (resp. vylúčenia) užívacieho práva odporcu k predmetnému rodinnému domu patriacemu do BSM postupom podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o samotné násilie odporcu, navrhovateľka poukazuje na to, že pre nariadenie predbežného opatrenia podľa zákona postačuje len dôvodné podozrenie z takéhoto násilia. V danom prípade však k násiliu (a to fyzickému) voči jej osobe v predmetnom dome zo strany odporcu skutočne došlo a dochádza (v tomto smere boli na odporcu podané oznámenia na príslušnej polícii).
II.
Navrhovateľka v tomto smere poukazuje na závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 M Cdo 10/2012 z ktorých vyplýva, že:
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. sa preukazu je predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods! písm. g/ O.s.p. je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, maldevelopment a podobne.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
- Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
- Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
- Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
- Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
- Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
- Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubli žovanie.
- Násilím je aj nezabránenie násiliu."
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo
aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).
Navrhovateľka v konaní o nariadenie predbežného opatrenia predkladá súdu viaceré listinné dôkazy o tom, že odporca sa v predmetnej nehnuteľnosti voči nej opakovane násilia dopustil (napr. trestné oznámenie z mája 2014, ktoré bolo síce políciou odmietnuté, avšak k jeho odmietnutiu došlo bez toho, aby sa polícia existenciou deklarovaných fyzických atakov a zamedzením vstupu navrhovateľke do obydlia odporcom vôbec zaoberala). Napokon o fyzickom násilí svedčí udalosť, ktorá nastala dňa 02.01.2015 a pre ktorú bola navrhovateľka opätovne nútená volať políciu, podala oznámenie o tejto skutočnosti na príslušnej polícii (konanie vedené pod sp. zn. ČP: ORP - P-002/SC-OPP4-2015), pričom priamymi svedkami tejto udalosti boli obe maloleté deti účastníkov, z ktorých mladší syn F., o tom čo videl a zažil v daný deň, vypovedal ako svedok na polícii (viď zápisnica z výsluchu). Konanie odporcu je tak podľa navrhovateľky (aj s pohľadu vyššie uvedenej Judikatúry NS SR) potrebné považovať za násilie.
Navrhovateľka má za to, že hoci predmetným predbežným opatrením ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka (odporcu), avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo podľa nej treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome. Obmedzenie užívania z domu však neznamená, že je to navždy. Ak sa zmenia pomery a budú predpoklady na obnovenie spolužitia v dome, navrhovateľka nebude mať žiaden problém akceptovať zrušenie takéhoto obmedzenia. V tejto súvislosti navrhovateľka dodáva, že odporca je z hľadiska možnosti uspokojovať svoje bytové potreby oproti navrhovateľke vo výhodnejšom postavení, keďže 1/. disponuje peňažnými prostriedkami v sume 110.000 eur, ktoré boli zaslané na jeho bankový účet a nadobudnuté z predaja nášho spoločného bytu na ul. Z. č. X T. - S. (k predaji bytu došlo dňa 31.03.2014 - kúpnu zmluvu pripájam v prílohe). Z týchto peňazí som nevidela ani euro, keďže odporca mi odmieta akúkoľvek čiastku z nich poskytnúť a celú sumu si ponechal na míňanie a uspokojovanie výlučne svojich potrieb, 2/. odporca po smrti svojej matky nadobudol v dedičskom konaní spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti - byte nachádzajúcom sa na S. K. č. XXX, v T., čím má možnosť riešiť svoju bytovú potrebu jeho užívaním (je možné, že medzičasom spoluvlastnícky podiel previedol na svojho brata, avšak týmto musel získať finančnú hotovosť značnej sumy), 3/. môže svoju bytovú situáciu dočasne riešiť aj bývaním u svojho brata, ktorý žije sám (nie je ženatý a nemá rodinu). Naproti tomu moje možnosti zabezpečenia si iného náhradného dočasného bývania sú značne obmedzené (nemôžem si dovoliť platiť nájomné za byt, nevlastním žiadnu hotovosť (kúpnu cenu za predaj spoločného bytu zadržiava odporca) ani nehnuteľnosť, nemám takého rodinného príslušníka, ktorý by žil sám a ktorého by som svojou prítomnosťou neobmedzovala v jeho súkromí).
Ako už bolo uvedené vyššie navrhovateľka sa mieni domáhať žalobou vo veci samej obmedzenia (resp. vylúčenia) užívacieho práva odporcu k predmetnému rodinnému domu patriacemu do BSM postupom podľa §146 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto žiada konajúci súd, aby v prípade nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia súčasne uložil navrhovateľke povinnosť podať do 30 dní od doručenia uznesenia žalobu vo veci samej.
III.
S poukazom na uvedené navrhovateľka úctivo žiada, aby konajúci súd nariadil predbežné opatrenie nasledovného znenia:
Súd u k l a d á odporcovi, aby dočasne n e v s t u p o v a l do nehnuteľnosti - rodinného domu, nachádzajúci sa na ulici Z. 4, v O. H. C., postavený na pozemku pare. č. 649/122, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2, ako i na pozemok, pare. č. 649/90, druh pozemku - záhrady, o výmere 287 m2, všetko zapísané na LV č.XXXX, katastrálne územie M., obec O. H. C., okres Senec, a to až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III, vo veci úplného vylúčenia odporcu z užívacieho práva k rodinnému domu.
Navrhovateľka je povinná do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia podať žalobu vo veci samej.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy predbežného opatrenia vo výške 33 eur (spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh) do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Prílohy :
- LV č. XXXX (na ktorom je zapísaný rodinný dom v O. H. C.)
- trestné oznámenie z mája 2014 a jeho vybavenie políciou (rozhodnutie o odmietnutí trestného oznámenia)- sp. zn. ČVS: ORP -463/BE-SC-2014
- prepis sms správy zo dňa 02.01.2015 v ktorom navrhovateľka informuje odporcu o tom, že musí riešiť svoju bytovú situáciu nasťahovaním sa do domu s tým, aby jej v tom odporca nebránil
- oznámenie na odporcu podané na polícii dňa 02.01.2015, sp. zn. ČP: ORP -P-002/SC OPP4-2015
- zápisnica o výsluchu maloletého F. k udalosti zo dňa 02.01.2015
- čestné vyhlásenie navrhovateľky, že nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť v ktorej by mohla v súčasnosti bývať
- kúpna zmluva na predaj spoločného bytu na Z. č. X v T. + príslušný LV
- kolok v hodnote 33 eur“
Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Podľa § 146 OZ, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania úplne vylúčiť.
Súd zamietol ako nedôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a to z nasledovných dôvodov :
Súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľka s odporcom v dome fyzicky nebýva, ale býva u jej známeho, ku ktorému sa odsťahovala, na adresu D. XX H. po vypuknutí manželských nezhôd asi vo februári 2014 s tým, že nemá žiadne iné bývanie, pričom u známeho už bývať nemôže, keďže svoju nehnuteľnosť hodlá predať, v tejto súvislosti súd poukazuje na návrh odporcu na začatie konania o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom podanom dňa 30.05. 2014, v ktorom uvádza, že asi pred 3 rokmi po prvýkrát zistil, že mu bola navrhovateľka neverná, vo februári 2012 opäť zistil, že navrhovateľka udržiava mimomanželský pomer s cudzím mužom, o čom má aj dôkazy v podobe facebookových správ a fotiek, v čase podania tohto návrhu /rozvod a ÚPP/ navrhovateľka s ním už dlhodobo nežije v spoločnej domácnosti, pričom žije v jednej domácnosti s iným mužom, s ktorým udržiava aj mimomanželský pomer, súd má teda dôvod domnievať sa, že ide o známeho navrhovateľky bývajúceho na D. XX v H., takže zrejme jej bývanie u tohto známeho nie je nemožné, pričom to, že tam býva, je zrejmé aj z adresy uvedenej v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a bývala tam aj dňa 13.05. 2014, kedy podávala na odporcu trestné oznámenie z dôvodu, že je jej zamedzený prístup do domu, bývala tam aj dňa 08.08. 2014, kedy podávala námietku miestnej nepríslušnosti v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, súd poukazuje na to, že do určitej miery uvedené skutočnosti môžu vyvolávať negatívne reakcie odporcu voči navrhovateľke, aj pri jej viacnásobnej snahe dostať sa do domu, aj keď samozrejme by to nebol dôvod ospravedlnenia fyzického napadnutia, prípadne fyzických napádaní, ďalej súd poukazuje na to, že navrhovateľka uvádza ako príklad fyzické napadnutie odporcom dňa odporcom v máji 2014 pri jej opätovnej snahe dostať sa do domu, v tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že prečo už v minulosti navrhovateľka nepodávala trestné oznámenia na odporcu z dôvodu jeho fyzických napádaní, ak tvrdí, že ich bolo viac pri jej viacnásobnej snahe dostať sa do domu, ktoré prvýkrát oznámila na polícii, ako uviedla, na polícii až v máji 2014, prečo prípadne nenavštívila lekára za účelom ošetrenia, resp. vyšetrenia, prípadne v tejto súvislosti nepredložila polícii lekárske potvrdenia o ošetrení po fyzických napadnutiach odporcom, ak došlo k jej fyzickému napadnutiu, prečo polícii nepredložila výhražné sms správy, ktoré jej adresoval odporca, pričom ich nepredložila ani súdu.
Tu súd poukazuje na to, že súdu predložila sms správu dňa 02.01. 2015 adresovanú odporcovi, v ktorom mu oznamuje, že sa vráti do domu, ktorý je stále aj jej, rovnako tam môže bývať, robiť si žúrky že si pôjde do svojho.
Súd zdôrazňuje, že navrhovateľka považuje za dôvod podania tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia fyzické napadnutie odporcom dňa 02.01. 2015, ktorého sa odporca dopustil tým, že jej bránil
v užívaní nehnuteľnosti po tom ako dňa 02.01. 2015 prišla do spoločného domu s cieľom jeho užívania za účelom bývania /dňa 02.01. 2015/ a aj jeho krátkodobým užívaním a pobytom v ňom /t.j. pokým opätovne nedošlo k fyzickému útoku na navrhovateľku zo strany odporcu/ došlo k naplneniu požiadavky spoločného obydlia, resp. požiadavky jej bývania v dome, vo vzťahu, ku ktorej je odporca dôvodne podozrivý z násilia, v ďalšom bolo podľa nej preukázané, že odporca sa v dome voči navrhovateľke opakovane dopúšťa násilia /predovšetkým fyzického/, čo spôsobuje, že spolužitie oboch účastníkov sa v dome stáva pre navrhovateľku neznesiteľným. Svoj príchod do domu mu avizovala sms správou dňa 02.01. 2015 a ktorý maloletý syn F. P., narodený XX.XX. XXXX, pri jeho podaní vysvetlenia na polícii opísal tak, že prišiel s maminou do domu, najskôr sa spolu s bratom a s maminou išli porozprávať hore a pozrieť sa, či tam má oteplovačky, potom išli dole, následne sa mamina išla dohodnúť s tatom, no ten jej zobral kabelku, chytil ju a niesol, potom ju hodil o stenu, potom ju vyhodil von, tu súd poukazuje na to, prečo nepredložila súdu vysvetlenie podané starším synom, maloletým D. P., nar. XX.XX. XXXX, prečo, ako uvádza, sadla do auta a spolu s jedným maloletým synom išla na políciu do Bernolákova a podala oznámenie na odporcu za fyzické napadnutie s tým, že maloletý F. dostatočne detailne popísal predmetný incident, avšak, ako uvádza, svedkami boli obe maloleté deti, tu súd poukazuje na to, že maloletý D., ako dvanásťročný, teda o tri roky starší od svojho deväťročného brata F. by vedel skôr podrobnejšie uviesť, ako k prípadnému konfliktu medzi rodičmi došlo, čo bolo tým spúšťacím mechanizmom, v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odporca v uvedenej sms komunikácii s navrhovateľkou, ako svoju reakciu na jej oznam, že sa vráti do domu, odpovedá sms správou, aby ich nechala na pokoji, z čoho súdu nie je zrejmý dôvod použitia množného čísla, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je uvedená celá veta odporcu: „A čo chceš. Pokiaľ viem nemáme si čo. . . Nechaj nás na pokoji.“ Súdu teda nie je zrejmé, prečo odporca napísal navrhovateľke, aby ich nechala na pokoji, teda, či v dome nebýva s odporcom práve maloletý syn D., pričom navrhovateľka sa ako keby tomu vyhla v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako i v potvrdení vydanom políciou dňa 02.01. 2015 o tom, že navrhovateľka urobila oznámenie na odporcu z dôvodu, že ju fyzicky napadol, a to tak, že ju zdrapol za bundu v časti chrbta a ľavej ruky, niesol ju cca 5 m po chodbe, kde ju následne buchol o stenu, toto všetko videli jej maloleté deti D. a F., následne ju vyhodil z domu bosú von, od nehnuteľnosti nechce navrhovateľke odovzdať kľúče, s odporcom je v rozvodovom konaní, cca 9 mesiacov nebýva s odporcom a dnešného dňa si chcela zobrať svoje osobné veci, po vyhodení sa bála o svoje zdravie, tak si privolala hliadku polície, až v máji 2014 to prvýkrát oznámila na polícii.
Je pravdou, že v príkladmo uvádzanom fyzickom napadnutí odporcom v máji 2014, kedy chcela vstúpiť do domu s cieľom jeho užívania /obývania/, za čo bola fyzicky napadnutá odporcom, zostala na ulici s dvoma maloletými deťmi.
Súd ešte poukazuje v tejto súvislosti na to, že odporca navrhuje v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom zveriť ich do striedavej osobnej starostlivosti.
Uvedené konanie je vedené na tunajšom súde vo veci vedenej pod sp. zn. 37P/370/2014.
Súd ďalej poukazuje na to, že Okresným riaditeľstvom PZ v Senci uznesením ČVS:ORP-463/BE- SC-2014, zo dňa 12.11. 2014 bolo odmietnuté podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého skutku sa mal dopustiť odporca, a to tak, že sa mal navrhovateľke, ako oznamovateľke, prostredníctvom sms správ vyhrážať zabitím, zamieta jej prístup do vlastného domu a taktiež je zamietol prístup k finančným prostriedkom, nakoľko v danej veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku, išlo oznámenie navrhovateľky, ako oznamovateľky, podané dňa 13.05. 2014, doplnené dodatkom dňa 19.05. 2014.
Ďalej súd poukazuje na to, prečo navrhovateľka nepodala už skôr takýto návrh na nariadenie predbežného opatrenia a prečo nepodala už dávnejšie sama návrh v zmysle § 146 OZ, z akého dôvodu čaká na to, aby jej súd uložil povinnosť podať takýto návrh, súdu z toho vyplýva, že odporca by mal na základe nariadeného predbežného opatrenia dočasne nevstupovať do domu, navrhovateľke má byť zároveň uložená povinnosť podať návrh na začatie konania v zmysle § 146 OZ a v tomto dlhodobejšom konaní odporcu úplne vylúčiť z užívacieho práva k domu.
Na základe všetkých doposiaľ uvedených skutočností, sú súdu nejasné, resp. nie zrejmé, dôvody, pre ktoré by mal nariadiť predbežné opatrenie, súd pre úplnosť poznamenáva, že „neznesiteľnosť spolužitia,“
ktorú uvádzala navrhovateľka, ako dôvod podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, by bola predmetom prípadného konania v zmysle § 146 OZ.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní na Okresnom súde Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.