Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-35Er/59/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s. so sídlom Cintorínska ul. č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Y. Y., G.. XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX C. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, Werferova 1, 040 11 Košice pod č. Ex 4825/2013 DJ o vymoženie pohaľadávky vo výške 1.752,37 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a,

Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený sa podaným návrhom dňa 19.11.2013 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.752,37 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave, č. 8888010760 zo dňa 7.2.2011, č. 8888310760 zo dňa 15.1.2012.

Dňa 02.12.2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/152683 zo dňa 22.01.2014.

Dňa 19.12.2014 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii a návrh na odklad exekúcie. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nie je schopný adekvátne reagovať na dané exekúcie. Povinný ďalej uvádza, že nie je schopný platiť, nakoľko mu to jeho finančná situácia neumožňuje. Povinný zároveň žiada o odklad exekúcie.

Podľa ust. § 50 ods. 1 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Zákon pritom určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť, teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než tie, ktoré sú uvedené v ustanovení § 50. Nemôže prihliadnuť ani na dôvody uvedené povinným po uplynutí lehoty na podanie námietok. Predpokladom úspešne podaných námietok je to, že námietky boli podané v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; námietky boli podané u exekútora, exekučného

súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť; námietky boli odôvodnené tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, resp. je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná alebo oprávnený či povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

Povinný sa vo svojich námietkach odvoláva na svoju zlú finančnú situáciu, v dôsledku čoho nie je schopný splniť svoj dlh voči oprávnenému.

K zániku povinnosti plniť môže podľa hmotnoprávnych predpisov upravujúcich vzťahy, z ktorých vychádzalo rozhodnutie tvoriace exekučný titul nastať iba v prípade objektívnej nemožnosti plnenia. Následná nemožnosť plnenia má potom za následok zánik povinnosti plniť. K zániku tejto povinnosti však nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane dlžníka, napr. preto, že je insolventný.

Okrem toho, zisťovanie majetkových pomerov povinného nie je úlohou exekučného súdu, ale súdneho exekútora, ktorý zabezpečuje výkon exekúcie na návrh oprávneného a z poverenia súdu. Pokiaľ ten v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a súd sa ním bude zaoberať.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. Preto rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Predmetné podanie, ktoré súdny exekútor postúpil súdu dňa 19.12.2014, označené ako „námietky voči exekúcii“, súd podľa obsahu posúdil aj ako návrh na odklad exekúcie, a to v zmysle ust. (ďalej len „“), podľa ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Vo svojom podaní povinný žiada odklad exekúcie, nakoľko nie je schopný zaplatiť, pretože je vo väzení. Povinný sa však zaviazal, že po prepustení, t.j. 05.01.2015, bude kontaktovať exekútora za účelom vyplatenia pohľadávky.

Podľa ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému vykonaniu exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie, pričom jeho zmyslom je zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktorej dôsledky by sa neskôr mohli ukázať ako neodvratné. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, a síce, pokiaľ sa povinný nie z vlastnej viny ocitol prechodne v takej situácii, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho a jeho rodinu zvlášť nepriaznivé následky, pričom zároveň musí byť naplnená aj ďalšia podmienka, a teda že oprávnený nebude odkladom exekúcie poškodený, teda tieto podmienky musia byť naplnené kumulatívne.

Súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, podania povinného dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Predovšetkým nebola naplnená podmienka, že túto nepriaznivú životnú situáciu si povinný nesmel privodiť svojím zavinením . Nakoľko sa povinný nachádza v ÚVV v Prešove, je zrejmé, že svoju nepriaznivú životnú situáciu si povinný zavinil sám, a svojím konaním sám ohrozil aj životnú situáciu svojej rodiny. Ďalej má súd za to, že finančná situácia povinného nie je len prechodná, ale je dlhodobého charakteru a povinný nemá žiadnu záruku, že po skončení výkonu trestu sa jeho finančná situácia zlepší, a že bude schopný uhradiť predmetnú pohľadávku. Súd totiž nemôže povoliť odklad exekúcie na neurčito, teda kým sa jej finančná situácia zlepší, nakoľko sa tak môže, ale aj nemusí stať.

Preto súd nemal inú možnosť, len návrh povinného na odklad exekúcie ako nedôvodný zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.