Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-770-2009.pdf
PDF · 70.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/770/2009
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, Cintorínska ul. č. 21, Bratislava, proti Q.: F. H., R. Y.. Č.. XXX/X, XXX XX Ž. S. A., R..Č.. XXXXXX/XXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, vedenej pod sp. zn. EX 1001/09, súdnym exekútorom: JUDr. Stanislava Kolesárová, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Prof. Sáru č. 5, 974 01 Banská Bystrica, pre peňažnú pohľadávku takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú pod sp. zn EX 1001/09 z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi, trovy exekúcie vo výške 66,86 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu exekútor doručil súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko povinný dňa XX.XX.XXXX umrel. Ako vyplýva z predloženého uznesenia č. k. 19D 32/2014 zo dňa 22.10.2014 vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom, povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX; dedičské konanie bolo právoplatne skončené - zastavené, nakoľko poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných ustanovení EP súd exekúciu zastavil, nakoľko nemajetnosť povinného znemožňuje reálne uspokojenie pohľadávky oprávneného. Pokračovanie v exekúcii s dedičmi povinného pritom nie je možné, keďže práve z dôvodu nemajetnosti povinného, k prechodu jeho dlhov na dedičov nedošlo.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /ďalej len EP/ exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku /ďalej len EP/, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/ a k/ je prípustné odvolanie.
Podľa § 58 ods. 6 EP účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 EP účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 196 druhá veta EP, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady poľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP/, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie /§196/.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 prvá veta EP, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len vyhláška/, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.
Súdny exekútor si uplatnil právo na zaplatenie odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 EUR, náhradu hotových výdavkov, ktorá pozostáva z poštovného vo výške 16,34 EUR a cestovného vo výške 18,63 EUR, ďalej poplatky za zisťovanie účtov 0,20 EUR a telekomunikačné náklady vo výške 4,98 EUR, t.j. trovy exekúcie spolu vo výške 88,01 EUR s DPH /14,67EUR/.
Súd určil výšku jednotlivých zložiek trov exekúcie nasledovne:
1. podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, za výkon exekučnej činnosti vo výške..................... 33,19 EUR,
2. podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky............................................................................. 22,53 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v ním špecifikovanej sume. Súd priznal exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné iba za doručovanie tých listín ktoré boli riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal náhradu poštovného vo výške 3,90 EUR, t.j. za 1x zásielka upovedomenie o začatí exekúcie 1,30 EUR, 1x zásielka príkaz na začatie exekúcie 1,30 EUR, 1x žiadosť 1,30 EUR. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi cestovné náhrady vo výške 18,63 EUR /pracovná cesta M. M. - C. nad A. a späť dňa 26.05.2011, ktoré súd považuje za účelné a v spise exekútora aj za preukázané. V. sa zhodol s vyúčtovaní exekútora za uvedenú pracovnú cestu: výpočtom náhrady za 1 km jazdy (priemerná spotreba paliva 4,6 l / 100 km x cena pohonnej látky podľa pokladničného bloku 1,355 EUR/1 l = 6,233 EUR / 100 = 0,0623 EUR + základná náhrada za každý km jazdy 0,183 EUR), čo predstavuje sumu 0,245 EUR a vynásobením tejto sumy počtom vykonaných 76 km (M. M. - C. nad A. a späť), t.j. 18,65 EUR. Položky poplatky - zisťovanie účtov a telekomunikačné náklady, spis obal, obálky, nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v celkovej výške 66,86 EUR s DPH /11,14 EUR/.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. výroku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Odvolanie proti II. výroku nie je prípustné.