Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-93-2012.pdf
PDF · 76.02 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/93/2012
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: F. X., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, zast.: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 1 532,09 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.10.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 532,09 eur s príslušenstvom a trovy konania.
Dňa 19.12.2014 bolo Okresnému súdu Skalica doručené podanie navrhovateľa, ktorým berie svoj návrh v plnom rozsahu späť, žiada konanie zastaviť, nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania a vrátiť navrhovateľovi krátený súdny poplatok za návrh.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Navrhovateľ má dispozičné právo návrhom, do ktorého patrí aj právo vziať návrh celkom späť. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoje dispozičné právo využil a návrh vzal celkom späť pred prvým
pojednávaním, pričom súhlas odporkyne so späťvzatím sa v tomto štádiu konania nevyžaduje, súd konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené.
Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Vedľajší účastník na strane odporkyne si vo vyjadrení k žalobnému návrhu uplatnil trovy konania vo výške 158,18 eur. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má podľa § 146 ods. 2 O.s.p. zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva.
Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 142 ods. 1 O.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne.
V preskúmavanom prípade dospel súd k záveru, že trovy vynaložené účastníkom konania - vedľajším účastníkom, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, nie je možné považovať za účelne vynaložené. Hoci navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť potom, čo do konania vstúpil vedľajší účastník na podporu odporkyne, ktorý dňa 18.2.2013 vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, súd zastáva názor, že konanie vedľajšieho účastníka neprispelo k zastaveniu konania.
Súd vzhľadom na nejednotnú rozhodovaciu prax súdov poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave č. 3/2014 zo 4.2.2014, v zmysle ktorého vedľajší účastník nemôže sám účinne vzniesť námietku premlčania. Pri vyriešení tejto otázky vychádzalo kolégium z § 100 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého námietku premlčania môže vzniesť len dlžník. V zmysle § 93 ods. 4 druhá veta O.s.p. však vedľajší účastník koná len sám za seba. A contrario teda nemôže konať za účastníka, na strane ktorého stojí. Hlavný účastník má všetky práva a povinnosti, preto by mal konať sám za seba a vo svoj prospech. Ak by bol prijatý záver, že vedľajší účastník môže uplatniť námietku premlčania za hlavného účastníka, znamenalo by to prevahu procesného práva proti právu hmotnému. Súd tak dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka nebola účinná a nemohla viesť k účinnému bráneniu práva odporkyne. Združenie ako vedľajší účastník v súdnom spore malo právo na zastúpenie advokátom, ale ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom k tomu, že konanie vedľajšieho účastníka nebolo účelným bránením práva odporkyne, na podporu ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania, trovy, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v tejto súvislosti z dôvodu právneho zastúpenia vznikli, neboli vynaložené účelne, a preto navrhovateľovi nevznikla povinnosť podľa § 142 ods. 1 a 146 ods. 2 O.s.p. nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník si uplatňuje právo na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupuje, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorý prípad ide aj v konaní o danej veci.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).