Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2917-2008.pdf
PDF · 84.49 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/2917/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Ďorďovič, st., Exekútorský úrad Trenčín so sídlom Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, pre vymoženie 964,95 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 35,09 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 006788 zo dňa 19.06.2003 bol súdny exekútor JUDr. Ladislav Ďorďovič, st., Exekútorský úrad Trenčín so sídlom Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Senica č. 500-551-4105/2001/Ha zo dňa 27.11.2001. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.05.2003.
Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil tunajšiemu súdu dňa 28.02.2014 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podnete uviedol, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pohľadávky voči tretím osobám, účty v peňažných ústavoch, z ktorých by bolo možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť. Súdny exekútor žiadal zároveň rozhodnúť o trovách exekúcie v celkovej sume 102,- eur.
Oprávnený sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.04.2014 vyjadril k podnetu súdneho exekútora tak, že rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je plne v kompetencii príslušného súdu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd po preskúmaní exekučného spisu sp. zn. EX 359/2003 došiel k záveru, že súdny exekútor tak ako deklaroval vo svojom podnete na zastavenie exekúcie zo dňa 25.02.2014, majetkové pomery povinného dostatočne zisťoval a nemajetnosť povinného súdu preukázal. Nakoľko od zisťovania osobnostných a majetkových pomerov súdnym exekútorom uplynulo určité časové obdobie, súd vykonal opätovne lustráciu v Sociálnej poisťovni a v katastri nehnuteľností, avšak s negatívnym výsledkom. Lustráciou v registri obyvateľov súd zároveň zistil, že povinný má od 08.12.2014 hlásený trvalý pobyt len na adrese Mesta Holíč.
Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu z a s t a v i l.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V zmysle § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 102 €, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
1) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať odmenu za sedem hodín vynaložených na exekúciu v sume 46,48 €, a to za úkony: získanie poverenia v trvaní 35 min., upovedomenie o začatí exekúcie v trvaní 35 min., každé zisťovanie bydliska povinného v trvaní 35 min., zisťovanie účtu povinného (2x) v trvaní 70 min., každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (2x) v trvaní 70 min. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za uvedené úkony, keďže súdny exekútor si za označené úkony uplatňoval okrem časovej i paušálnu odmenu, ktorá mu bola za ich vykonanie priznaná. V opačnom prípade by došlo k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Je nesporné, že napr. k získaniu poverenia je potrebný úkon exekútora, ktorým je vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sebe zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o jeho udelenie na súd a tak je to aj v prípade ďalších taxatívne vymedzených úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je vyhláškou ustanovená paušálna odmena. Iný výklad by viedol k neúmernému zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie.
2) v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu za sedem úkonov exekučnej činnosti vo výške 23,24 €, a to za tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia 1 úkon, upovedomenie o začatí exekúcie 1 úkon, každé zisťovanie bydliska povinného 1 úkon, zisťovanie účtu povinného 2 úkony, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 2 úkony. Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za uvedených 7 úkonov exekučnej činnosti vo výške 23,24 €, nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť boli v spise súdneho exekútora preukázané.
3) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 12,11 € a za tel. výdavky, znal. náhrady a popl. + zisťov. majetku cez i-net vo výške 3,17 €. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 6 €, nakoľko vynaloženie poštovného v tejto výške bolo v spise súdneho exekútora riadne preukázané pripojenými štyrmi doručenkami (4 x 1,50 €) a poštovné vo zvyšnej sume nepriznal, nakoľko sa v spise žiadne ďalšie doklady preukazujúce vynaloženie poštovného a jeho výšku nenachádzali, a preto ho súd považuje za nepreukázané a nepreskúmateľné. V exekučnom spise sa síce nachádzali aj ďalšie doručenky, kde adresátom bola Sociálna poisťovňa, pobočka Senica, avšak z pripojených doručeniek je zrejmé, že tieto zásielky boli doručované osobne. Keďže súdnemu exekútorovi v súvislosti s doručovaním uvedených zásielok žiadne hotové výdavky za poštovné nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za tel. výdavky, znal. náhrady a popl. + zisťov. majetku cez i-net vo výške 3,17 €, nakoľko vznik ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná pripojenými dôkazmi (faktúrami, dokladmi) a preto súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Z ustanovenia § 30 Výnosu Ministerstva spravodlivosti SR č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, vyplýva, že všetky
písomnosti týkajúce sa konkrétnej exekučnej veci, tvoria exekučný spis. Platí to rovnako pre listiny zachytávajúce priebeh vykonávanej exekúcie ale aj pre všetky doklady o výdavkov, ktorých náhradu si súdny exekútor mieni uplatňovať. Tieto listiny a doklady o výdavkoch by sa do spisu mali zakladať neodkladne po ich vzniku, inak exekučný spis nemôže poskytnúť reálny prehľad o exekúcii.
4) súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 % DPH v sume 5,85 €.
Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 35,09 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p. ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).