Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-2T/93/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaného Y. T., O.. XX.XX.XXXX X. Z., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom, na § 138 písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.01.2015 rozhodol

rozhodol:

Obžalovaný

Y. T., O.. XX.XX.XXXX X. Z., trvale bytom Z. Č.. XX, živnostník,

j e v i n n ý, ž e:

v období od mesiaca jún 2011 až do 07.01.2015 v mieste svojho bydliska v obci Z. a ani na inom mieste, si ako otec maloletých detí P. T., O.. XX.XX. XXXX a G. T., O.. XX. X. XXXX, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 10. 6. 2010, právoplatným dňa 27. 4. 2011, tak že je povinný prispievať na výživu maloletej P. sumu 100,- Eur mesačne a na maloletú G. sumu 100,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí R. T., hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si radne neplnil, pričom v období od mesiaca august 2011 do mesiaca október 2011 pracoval ako živnostník pre spoločnosť F. U. F..E..D.. Š.R., a za vykonané práce prevzal finančnú hotovosť vo výške cca 2.050,- Eur, z ktorej mohol výživné na svoje deti riadne uhradiť, avšak z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny boli s ním práce ukončené, následne neprejavoval snahu riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného na svoje deti, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom R. T. sumu spolu vo výške 6.390,- Eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

tým spáchal:

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona,

za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladná.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona mu súd ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 6.390,- Eur k rukám R. T..

odôvodnenie:

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany dňa 13.12.2012 na Okresný súd Piešťany vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. T., svedkyne R. T., oboznámením listinných dôkazov, prečítaných svedeckých výpovedí svedkov, ako aj ďalšieho obsahu spisu.

Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. T. na výsluchu pri zadržaní pred súdom uviedol, že sa zdržuje u rodičov na adrese Z. Č.. XX. Neoznámil toto Okresnému súdu v Piešťanoch, pretože o tomto nevedel. Nevedel ani to, že proti nemu prebieha trestné konanie. Netrpí žiadnym ochorením, omamné látky neužíva, alkohol nepožíva, zo závislosti sa nikdy neliečil. Užíva lieky na kĺb a koleno. R. T. dal určite možno aj dokopy 3.000,- Eur, a to za výživné do decembra 2012. Z výživného od januára 2013 doposiaľ má uhradených asi 1.200,- Eur. Podľa neho to má celé zaplatené a má o tom aj doklady. Predložil doklady z Western Union zo zahraničia, cez ktorú poslal ďalšie peniaze na výživné. Súd po nahliadnutí do dokladov zistil, že išlo o peňažné prostriedky zasielané na meno matky obžalovaného. Obžalovaný deklaroval súdu, že tento rok zaplatil na výživnom 15.01.2014 3 x po 200,- Eur, a dňa 06.02.2014 vo výške 200,- eur. Spolu už uhradil 800,- Eur. Snaží sa výživné uhrádzať ako sa dá. Teraz keď pracuje v spoločnosti E. v obci Rovinka pri Dunaji, nie je problém to celé uhradiť. Čo sa týka termínu hlavného pojednávania, na hlavné pojednávanie sa dostaví, nemá teraz prečo odchádzať zo SR, má tu prácu aj bydlisko. V prípravnom konaní skutok priznal a oľutoval.

Napriek vykázanému doručeniu predvolania na hlavné pojednávanie sa obžalovaný naň nedostavil, súd preto využil ustanovenia Trestného poriadku a vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pretože mal za to, že na taký postup boli splnené zákonné podmienky.

Súd totiž dlhšiu dobu nemohol doručiť predvolania obžalovanému, ktorý sa v mieste bydliska nezdržiaval, a podarilo sa ho zadržať až na realizovaný príkaz na zatknutie vydaný súdom dňa 28.11.2013. Ani tento však obžalovaného neodradil , a napriek deklarovanej snahe, že sa dostaví na hlavné pojednávanie, resp., že uhradí dlžné výživné, tak neurobil.

Svedkyňa R. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný za rok 2012 zaplatil za mesiace február, máj, jún a august po 200,- Eur, čiže uhradil 800,- Eur, dlží 1.200,- Eur. Za rok 2013 zaplatil 800,- Eur ( mesiace: marec, máj, júl, september), dlží 1.200. Eur.Za rok 2014 dlží 2.000,- Eur (zaplatil za február 200,- Eur a za jún 200,- Eur). Do dnešného dňa obžalovaný T. dlží na výživnom celkovú sumu 6.390,- Eur. Od kamarátov vie, že obžalovaný niekde brigádnicky pracuje, možno sú to nejaké príležitostne práce, asi v Rakúsku. Otec obžalovaného, s ktorým by mal bývať, ho pravdepodobne pred políciou zatajuje. Deťom neprispieva darmi, nekupuje im oblečenie, nič im nedáva.

Trestnú činnosť obžalovaného preukazujú najmä v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. zo dňa 10. 6. 2010, právoplatný dňa 27. 4. 2011, z ktorého vyplýva, že obžalovaný je povinný prispievať na výživu maloletej Petry sumou 100,- Eur mesačne a na maloletú Luciu sumou 100,- Eur mesačne. Z rodných listov P. a G. T. vyplynulo, že ich otcom je Y. T.. Z potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že obe deti navštevujú školu.

Zo správ na obžalovaného vyplynulo, že nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, a tak isto nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správ od zamestnávateľov vyplynulo, že dosahoval príjem dostatočný na zaplatenie výživného. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy 16.03.2004, kedy bol vyradený pre nespoluprácu.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný od mesiaca jún 2011 si ako otec maloletých detí P. R. G., až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci úmyselne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože vyvolal stav, kedy oprávnené osoby nedostali všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Ako rodič, ktorému rozsah vyživovacej povinnosti bol určený súdom, bol povinný nielen poskytovať peňažné plnenie v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, ale aj vyživovať oprávnené osoby v naturálnej forme, teda fakticky sa starať o deti, ich stravu, oblečenie, zdravie a pohodu. Na toto bol povinný vyvinúť maximálne úsilie a pokiaľ mu jeho zárobok toto neumožňoval, mal riešiť svoju situáciu hľadaním si iného lepšie plateného zamestnania, resp. brigády. Bola to jeho prvoradá povinnosť, vyplývajúca mu aj zo zákona o rodine.

Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný jednoznačne výpoveďou R. T., ktorá potvrdila, že od júna 2011 až do 07.01.2015 nemá výživné vo výške 6.390,- Eur od obžalovaného uhradené. Ani iným spôsobom sa nepodieľal na výchove maloletých detí. Svedok F. U. potvrdil, že obžalovanému vyplatil za prácu 2.825,- Eur a 2.628,- Eur. Svedok I. P. potvrdil, že u T. mesačne zarobil 300,- Eur. Svedok P. M. potvrdil, že mu T. dával za prácu menšie sumy buď 100,- Eur alebo 150,- Eur. Z toho vyplynulo, že mu stále zostalo na uhradenie výživného dostatok peňazí.

Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že výživné má zaplatené, posielal peniaze na účet matky, mal súd za účelovú. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými záväzkami obžalovaného, a je presne určené rozsudkom civilného súdu, ku koho rukám je povinný ju hradiť.

Obžalovaný mal ako otec robiť všetko preto, aby zaplatil svoju prvoradú povinnosť, a tou je povinnosť vyživovať iného. Táto však nespočíva iba v plnení súdom určenej vyživovacej povinnosti, ale aj prispievaním na výživu vyživovaných osôb iným spôsobom.

Obžalovaný je zdravý, nemal žiadne zdravotné problémy po celý čase, čo neplnil výživné, teda nič mu nebránilo v tom, aby pracoval a svoje povinnosti si riadne plnil. Nijako však neobmedzil sám seba a svoje potreby.

Celkový obraz o jeho osobe dáva aj jeho následný postoj k trestnej činnosti, kedy sa miesto uvedomenia si svojich povinností, len vyhýbal trestnému konaniu, v dôsledku čoho musel súd na neho vydať príkaz na zatknutie.

Pri výmere trestu postupoval súd podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom zobral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pre trestný čin podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní jeden rok až päť rokov.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd nezistil u obžalovaného ani poľahčujúcu, a ani priťažujúcu okolnosť.

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu ( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

S poukazom na citované ustanovenia súd pri výmere trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v § 207 odsek 3 Trestného zákona, a v tejto vymeral obžalovanému prevýchovný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, s tým, že mu tento za splnenia podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, nakoľko túto súd považoval za dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal schopnosť viesť riadny život, a samozrejme plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zároveň mu súd ako súčasť trestu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Takýto trest podľa názoru súdu zodpovedá úplne zásadám tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie, navyše zohľadňuje aj charakter trestnej činnosti, osobu obžalovaného a jeho postoj k nej.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.