Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-46-2014.pdf
PDF · 100.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa D. R., U.. XX. XX. XXXX, zamestnaného Poľnohospodárske družstvo Suché Brezovo- Veľký Lom, bytom H. L., N. V. XX, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. SNP 1/ A, proti odporkyni M. R., U.. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, bytom E. Č.. XX, O. rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom R. M., U.. XX. XX. XXXX K. H., U.. XX. XX. XXXX, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši ako opatrovníkom takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa D. R. s odporkyňou M. R., rod. I., uzavreté dňa 30. 10. 2009 pred Městským úřadem v Jičíne, v Českej republike, zapísané v knize manželství matričního úřadu Jičín, okres Jičín, v zväzku 4, ročník 2009, strana 240, por. č. 85 r o z v á d z a.
Maloletá M. R., U.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Maloletá H. R., U.. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej H. R. počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným vo výške 70 Eur mesačne, výživné je splatné k rukám odporkyne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej M. R. počínajúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, výživné je splatné k rukám navrhovateľa vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred.
Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou H. R. každý párny týždeň v mesiaci od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že maloletú prevezme pred bytom odporkyne a pred bytom odporkyne jej maloleté dieťa taktiež odovzdá.
Odporkyňa je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletou M. R. každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že maloleté dieťa prevezme pred bytom navrhovateľa a pred jeho bytom mu taktiež maloleté dieťa odovzdá.
Navrhovateľ i odporkyňa sú p o v i n n í maloleté deti na stretnutie s druhým rodičom riadne pripraviť a deti mu odovzdať.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté pred Mestským úradom v Jičíne, v Českej republike dňa 30. 10. 2009 a to na tom skutkovom základe, že i keď s odporkyňou sa poznali pred uzavretím manželstva dlhšiu dobu, pričom počas ich známosti pred uzavretím manželstva sa narodila maloletá M., spolužitie medzi nimi nebolo dobré, odporkyňa neustále vyvolávala hádky a situácia v domácnosti bola napätá. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že najčastejšie hádky zo strany odporkyne vznikali najmä z dôvodu jej žiarlivosti, k čomu však ona dôvod nemala. Navrhovateľ ďalej tiež uviedol, že v decembri 2012 prišli na sviatky na Slovensko a od uvedenej doby s odporkyňou následne prerušil spolužitie, keďže táto sa odmietla vrátiť s ním do Českej republiky kde on pracoval a od uvedenej doby on zabezpečuje starostlivosť o staršiu dcéru a mladšia dcéra je od tejto doby vo výchove a starostlivosti odporkyne. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že v súčasnej dobe zmenil trvalé bydlisko, býva vo Veľkom Krtíši kde aj pracuje, kde je zamestnaný, s výchovou a starostlivosťou o maloletú mu pomáhajú jeho rodičia a čo sa týka ich manželského spolužitia k obnoveniu spolužitia nedošlo a on ani záujem na obnovení manželského spolužitia nemá. Problém v ich manželstve vidí najmä v správaní odporkyne, kedy pre jej žiarlivosť a podozrievanie z nevery sa naštrbili ich vzájomné vzťahy a došlo k citovému odcudzeniu. Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, s prihliadnutím na súčasný stav, ako aj na závery znaleckého dokazovania, žiadal, aby bola maloletá M. zverená do jeho osobnej starostlivosti a maloletá H. do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, aby bol upravený styk s prihliadnutím na súrodenecký vzťah, s tým, že bude on oprávnený stretávať sa s maloletou H. od piatku do nedele a odporkyňa s maloletou M. v nepárny týždeň od soboty do nedele do 16:00 hod.
Odporkyňa na pojednávaní žiadala, aby súd jej manželstvo s navrhovateľom rozviedol, pričom pre prípad rozvodu manželstva uviedla, že nesúhlasí s tým, aby maloleté deti boli rozdelené s prihliadnutím na ich súrodenecký vzťah a pre prípad rozvodu, aby maloleté deti boli zverené buď do osobnej starostlivosti navrhovateľa, resp. do jej osobnej starostlivosti.
Opatrovník maloletých detí na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode najmä na skutočnosti tvrdené odporkyňou týkajúce sa možného zneužívania maloletej dcéry uviedol, že bol vykonaný rozhovor s maloletou M. u psychologičky Mgr. Makanovej za prítomnosti otca, pričom informácie, ktoré tvrdila odporkyňa neboli potvrdené a táto v rámci vykonaného pohovoru nezistila také indície, ktoré by nasvedčovali takémuto správaniu zo strany navrhovateľa, dieťa pôsobilo bezprostredne, ľahko nadväzovala kontakt, jedná sa o inteligentné dieťa vzhľadom na svoj vek a žiadne neštandardné správanie, ktoré by nasvedčovalo zneužívaniu oni nezaznamenali. K znaleckému posudku a záverom tohto posudku opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením znalkyne ako aj so závermi znaleckého posudku, pričom poukázal na tú skutočnosť, že situácia je daná najmä spôsobom akým maloleté deti žijú, keďže sú tieto dlhodobo rozdelené a je nesporné, že sociálny status otca je nepomerne vyšší ako matkin, avšak tento status matky je štandardný a sú u nej vytvorené podmienky pre to, aby mohli byť uspokojované potreby maloletých detí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí, znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Eleonóry Kúdelkovej, potvrdením o zárobku navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 30. 10. 2009 pred Mestským úradom v Jičíne, v Českej republike, pričom zo spolužitia účastníkov pochádzajú dve maloleté deti a to maloletá M., U.. XX. XX. XXXX a maloletá H., U.. XX. XX. XXXX, u obidvoch účastníkov sa jedná o uzavretie prvého manželstva. Zároveň z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že napriek tomu, že účastníci konania sú manželia, títo nežijú v spoločnej domácnosti od decembra roku 2012, navrhovateľ žil v Českej republike kde aj pracoval, avšak v roku 2014 sa presťahoval do Slovenskej republiky, jeho miesto trvalého bydliska je vo Veľkom Krtíši a tento je aj zamestnaný v Poľnohospodárskom družstve Suché Brezovo- Veľký Lom a to od 01. 08. 2014 a jeho priemerný zárobok za obdobie od augusta 2014 do novembra 2014 predstavuje 852 Eur. Navrhovateľ okrem maloletých detí M. a H. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd mal zároveň preukázané, že maloletá Laura sa
nachádza u navrhovateľa a to vlastne od doby odkedy prerušili spolužitie s odporkyňou a maloletá H. je v starostlivosti odporkyne. Pokiaľ sa týka odporkyne, táto je nezamestnaná, nemá žiaden príjem, býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou v Obci Senné a maloletá H. je s ňou doma, nenavštevuje predškolské zariadenie. Maloletá M. je školopovinná, táto navštevuje Základnú školu vo Veľkom Krtíši a navštevuje tiež Základnú umeleckú školu vo Veľkom Krtíši. Zdravotný stav obidvoch maloletých detí je dobrý. Matka detí okrem maloletých ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva účastníkov. Manželstvo účastníkov si od decembra 2012 neplní ani jednu zo svojich funkcii. V dôsledku povahových odlišností medzi účastníkmi, ako aj v dôsledku odlišných názorov, záujmov dochádzalo medzi účastníkmi k nedorozumeniam, k hádkam, ktoré sa prehlbovali a ktoré ich stále viacej odcudzovali, pričom navrhovateľ pociťoval zo strany odporkyne i nedôvodnú žiarlivosť, pričom však odporkyňa tvrdila, že jej dôvody na žiarlivosť boli reálne a to najmä preto, že si ju nevšímal a nemal záujem o intímny život s ňou. Tieto problémy ako už bolo uvedené sa neustále prehlbovali a vyústili do citového odcudzenia najmä navrhovateľa k odporkyni, ktorý už nepociťuje k odporkyni žiaden citový vzťah, pričom však odporkyňa by bola ochotná rozmýšľať na obnovení manželského spolužitia, avšak po vykonanom dokazovaní súd takúto reálnu možnosť v tom, aby účastníci obnovili manželské spolužitie nevidí. Táto skutočnosť vyplynula i z vykonaného dokazovania, kedy bolo nesporne preukázané, že od prerušenia spolužitia účastníkov od decembra 2012 títo manželské spolužitie neobnovili, spolu v podstate nežijú, nehospodária, nezabezpečujú spolu starostlivosť o dve maloleté deti, pričom aj výchovu a starostlivosť o maloleté deti zabezpečujú osobitne a to tak, že o maloletú M. sa stará výlučne navrhovateľ a o maloletú H. zase odporkyňa. Preto potom podľa názoru súdu za takéhoto stavu je manželstvo účastníkov už len formálnym zväzkom a aj rozvod manželstva nebude a nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, pričom na pomeroch súčasných v porovnaní s pomermi pre prípad rozvodu manželstva sa nič nezmení. Ako už bolo uvedené, i za trvania manželstva účastníci spolu nežijú v podstate dva roky, bývajú oddelene a deti sú vychovávané oddelene, aj keď v súčasnej dobe sa obnovila možnosť pre obidvoch rodičov sa s maloletými deťmi stretávať. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd považoval najmä povahové, názorové nezhody, ako aj odlišné názory na fungovanie rodiny a tiež aj odlišné záujmy, ako aj nedostatočnú komunikáciu medzi manželmi pri riešení problémov, resp. potrieb rodiny. Je potrebné tiež uviesť, že aj navrhovateľ, ale i odporkyňa uznali nemožnosť obnovenia manželského spolužitia a odporkyňa tiež deklarovala potrebu rozvodu ich manželstva. Preto potom najmä s prihliadnutím na to, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne rozvrátené a preto už neprichádza do úvahy možnosť obnovenia manželského spolužitia, súd manželstvo rozviedol. Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov má maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti súd musí prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, pričom nerozhodujú pri tom iba okolnosti, ktoré zabezpečia lepšie hmotné zabezpečenie maloletému dieťaťu, ale predovšetkým to, ktorý z rodičov má na celkový ďalší pozitívny vývoj dieťaťa lepšie podmienky. V tejto súvislosti súd vykonal znalecké dokazovanie najmä so zameraním na otázku, ktorému z rodičov prichádza do úvahy pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti. Zo znaleckého posudku znalkyne Mgr. Eleonóry Kúdelkovej vyplynulo, že pokiaľ sa týka maloletých detí, aj s prihliadnutím na dlhodobé odlúčenie maloletých detí od druhého rodiča, s ktorým sa takmer 2 roky nestretli, nie je možné situáciu riešiť radikálnejšie ihneď, pričom deti potrebujú čas na obnovenie si vzťahov k rodičovi, ktorého doposiaľ strádali a preto prichádza do úvahy ponechať maloleté deti u rodičov s ktorými vyrastali s tým, že každý víkend od piatka poobedia do nedele večera budú tráviť víkendy raz u matky a raz u otca, aby sa týmto spôsobom mohli emočne vzájomne zblížiť. Znalkyňa zároveň v znaleckom posudku vyhodnotila osobnostné predpoklady obidvoch rodičov s tým, že každý z rodičov má svoje osobnostné nedostatky, otec je sebapresadzujúci, chýba mu sebakázeň a má tendenciu k vznetlivosti. Matka je simplexná, menej zrelá osobnosť so značnými problémami vytvoriť si vlastnú základňu, je menej samostatná s pocitmi svojej nedostatočnosti, no však voči svojim deťom vie byť dostatočne emočne vrelá, čo sa týka otca, tento po intelektovej stránke je na lepšom stupni, má dostatok schopností intelektuálne deti podnecovať, rozvíjať a dať im dostatok priestoru pre ich intelektuálny rozvoj, navyše je sociálne nezávislý. Psychologickými metódami neboli u otca maloletých detí zistené výraznejšie psychopatologické črty osobnosti, ani znaky svedčiace pre psychickú poruchu. Znalkyňa zároveň vo svojom znaleckom posudku uviedla, že pokiaľ sa týka tvrdenia matky maloletých detí o možnom zneužívaní maloletej M., neboli zaznamenané žiadne znaky, ktoré by poukazovali na incest, keby ho bola maloletá prežila, bolo by sa to v psychologických technikách určite objavilo, pričom čo sa týka aj otca, u tohto v rámci znaleckého psychologického vyšetrenia osobnosti nezaznamenala žiadne deviačné sklony. Podľa vyjadrenia znalkyne, u matky sa mohlo jednať o vyjadrenie účelové. Na pojednávaní znalkyňa k tejto skutočnosti uviedla, že z vyšetrenia maloletej M. nevyvstala žiadna taká skutočnosť ani okolnosť nenasvedčovala tomu, že by bolo došlo k zneužívaniu maloletej, nezaznamenala žiadne deviačné správanie zo strany otca a nezaznamenala ani žiadnu prežitú traumu zo strany maloletej M. a riziko v tejto otázke nie je dané. Potvrdila závery svojho znaleckého posudku a uviedla, že za súčasného stavu vzhľadom na vek maloletých detí, ale aj na emočnú naviazanosť maloletých detí na toho, ktorého z rodičov, je potrebné aby si maloleté deti vybudovali, nadviazali emočný kontakt s druhým z rodičov, keďže vzhľadom na pobyt maloletých detí H. u matky a M. u otca v danom období ešte vybudovaný nie je. Maloletá H. je emočne naviazaná na matku a citová väzba maloletej na matku je nesmierne dôležitá a násilné odlúčenie od matky by mohlo spôsobiť dieťaťu veľký stres, je potrebná adaptačná fáza cca 6 mesiacov, aby sa dieťa zadaptovalo na prostredie u otca a naviazalo k nemu emočný vzťah. Čo sa týka maloletej M., táto podľa vyjadrenia znalkyne je naviazaná na otca a tiež potrebuje získať a naviazať citový kontakt s matkou a odňatie maloletej otcovi by spôsobilo u nej emočný stres. S prihliadnutím preto na závery znaleckého posudku ako aj vyjadrenie znalkyni na pojednávaní súd maloleté deti zveril M. do osobnej starostlivosti navrhovateľovi a H. do osobnej starostlivosti odporkyne aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že každý z rodičov má predpoklady pre to, aby mohol osobne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a okrem iného každý
z rodičov má vytvorené podmienky aj keď u otca maloletých detí sú tieto podmienky neporovnateľne s matkou lepšie. Súd zároveň v zmysle záverov znaleckého posudku a odporúčania znalkyne upravil styk rodičov s maloletými deťmi a to tak, že počas víkendov budú maloleté deti tráviť čas spoločne, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na závery znaleckého posudku, kedy znalkyňa v predmetnom znaleckom posudku uviedla, že vzhľadom na to, že deti vyrastali každé u jedného z rodičov a takmer bez kontaktu s druhým rodičom a súrodencom bude nevyhnutné postupne tento stav zmeniť a to tým, že rodičia umožnia počas víkendov tráviť čas spoločne a to raz u jedného rodiča a raz u druhého rodiča, aby si postupne zvykli na obidve prostredia či už u matky, ale aj u otca, súd preto potom upravil styk rodičov s maloletými deťmi a to tak, že párny týždeň bude mať obidve maloleté deti u seba navrhovateľ, teda otec a v nepárny týždeň bude mať obidve maloleté deti u seba odporkyňa, teda matka. Súd dáva do pozornosti vyjadrenie znalkyne v znaleckom posudku, kedy znalkyňa vyhodnotila citové väzby k maloletým deťom tak, že M. je závislá na otcovi a H. na matke, pretože ani jeden z rodičov svoju náklonnosť a citovú väzbu voči druhému dieťaťu o ktoré sa tohto času nestará nedokázal uskutočniť, len verbalizovať. Deti sa prakticky stretli po dobe jeden aj pol roka len dva krát na dlhšiu dobu, čo možno kvalifikovať zo strany rodičov ako nedostatok empatie voči potrebám svojich detí. Je potrebné si uvedomiť, že deti nie sú veci ani hračky, ktoré si môžu zobrať keď budú mať záujem, sú to cítiace bytosti a rodičia sú povinní ich pocity vnímať a ich potreby, či želania plniť. Keďže deti dva roky vyrastali každé u jedného z rodičov takmer bez kontaktu s druhým rodičom a súrodencom, bude nevyhnutné, aby si postupne vybudovali citové väzby, tento stav zmenili a to tak, aby víkendy trávili spoločne raz u jedného a raz u druhého z rodičov.
Pokiaľ sa týka výživného, súd rozhodoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením zákona § 62 Zákona o rodine. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pokiaľ sa týka maloletej Laury, bolo nesporne preukázané, že maloletá M. je žiačkou základnej školy a zároveň navštevuje aj základnú umeleckú školu, s čím má otec maloletej zvýšené finančné výdavky, maloletá je v štádiu fyzického rastu a vývoja, jej zdravotný stav je dobrý a s prihliadnutím na jej potreby, ale aj na schopnosti a možnosti matky, teda odporkyne, súd určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, najmä z toho dôvodu, že matka maloletých detí je nezamestnaná, v súčasnej dobe bez akéhokoľvek príjmu, zabezpečujúca starostlivosť o maloletú H. a preto potom v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine jej súd uložil povinnosť platiť výživné v citovanej výške, ktorá predstavuje v súčasnej dobe 27,13 Eur a uvedenú sumu výživného je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti, uvedenú sumu výživného je matka povinná plniť a to aj vtedy, ak by jej schopnosti, možnosti a majetkové pomery inak neodôvodňovali určenie výživného ani v minimálnej výške, je povinnosťou rodiča, v tomto prípade matky zabezpečiť vždy výživu nezaopatreného dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, hoci aj na úkor svojho minima. Výživné má totiž prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom súd nemôže zohľadniť ani také výdavky povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť. Pokiaľ sa týka maloletej H., súd uložil otcovi maloletej, aby prispieval na jej výživu výživným vo výške 70 Eur mesačne, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Je nesporné, že otec maloletej je zamestnaný, okrem maloletej má ešte vyživovaciu povinnosť ešte k dcére M., o ktorú sa osobne stará, jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje 852 Eur a z uvedeného príjmu je tento schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v tejto výške aj s prihliadnutím na potreby maloletej, keďže táto v súčasnej dobe sa nachádza v starostlivosti matky, je predškolského veku, avšak predškolské zariadenie nenavštevuje v súčasnej dobe a jej zdravotný stav je dobrý.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov v konaní o rozvod. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov, alebo ich časti ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Súd však takéto okolnosti nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu a súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.