Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-214-2013.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/214/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: Najvyšší súd SR so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, IČO 165581, proti odporcovi: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, P. F. E., o zaplatenie 4,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4,31 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 4,31 eur od 30.7.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 1.2.2013, upraveným dňa 10.4.2013 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 4,31 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 30.7.2012 do zaplatenia. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám na základe žiadosti odporcu z 6.7.2012 o poskytnutie informácií, informoval ho o výške nákladov na sprístupnenie informácií a vyzval ho v oznámení o vybavení žiadosti o poskytnutie informácie 18.7.2012 na ich úhradu. Informácie spolu s výzvou na úhradu nákladov na sprístupnenie odporca prevzal 20.7.2012. Navrhovateľ postupoval v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. a vyhláškou Ministerstva financií SR č. 481/2000 Z.z. o podrobnostiach úhrady nákladov na sprístupnenie informácií, pričom výšku nákladov na sprístupnenie informácií, ktoré požadoval odporca, určil podľa sadzobníka úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií podľa § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý sadzobník navrhovateľ ako jednu z povinne zverejňovaných informácií zverejňuje na svojom webovom sídle. Odporca si svoju povinnosť náklady uhradiť nesplnil. Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 2Ro/165/2013-19 dňa 22.7.2013, proti ktorému odporca podal včas odôvodnený odpor. Odporca v podanom odpore namietol nedostatok právomoci súdu rozhodovať danú vec patriacu do špeciálnej právomoci správneho orgánu, nakoľko nejde o súkromnú vec, ale o vec finančnú z oblasti verejného správneho práva. Preventívne namietol vecnú a miestnu nepríslušnosť OS Žilina. Nároky považoval za neopodstatnené, nakoľko navrhovateľ mu svojimi rozhodnutiami spôsobil nemajetkovú ujmu a navrhovateľom uplatnené práva boli/budú riešené kompenzačnou námietkou a tým zanikli. Nároky považuje za prehnané a nezodpovedajúce reálnym nárokom a nákladom skutočne vynaloženým na poskytnutie informácií. Poukázal na ustanovenie § 6 zákona o správe majetku štátu č. 275/1993 Z.z. s tým, že správca pohľadávky štátu nie je povinný uplatniť a vymáhať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 500,- Sk. Ak pohľadávka štátu zanikla na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania podľa tohto zákona sa neuplatňujú a nevymáhajú. Navrhol návrh zamietnuť.
Podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie a vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o drobný spor, nakoľko jeho hodnota neprevyšuje 1.000,- eur, (§ 200ea, ods. 1 O. s. p.), súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 17.12.2014.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a to oznámením výšky vecných nákladov, sadzobníkom úhrad nákladov a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Z oznámenia výšky vecných nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií zo dňa 18.7.2012, doručeného odporcovi dňa 20.7.2012 súd zistil, že navrhovateľ podľa sadzobníka úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií za vyhotovenie judikátov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky určil náklady za 33 strán (2,64 eur), obálky s doručenkou B6 (0,07 eur) a náklady spojené s odoslaním informácie podľa aktuálneho cenníka poštových služieb (1,60 eur), spolu 4,31 eur. Zároveň vyzval navrhovateľa, aby poplatok 4,31 eur zaplatil do 10 dní od obdržania výzvy. Podľa sadzobníka úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií za vyhotovenie judikátov a rozhodnutí NS SR za vyhotovenie jednej strany informácie formátu A4 je úhrada 0.08 eur, za obálku s doručenkou B6 (0,07 eur) a náklady spojené s odoslaním informácie podľa aktuálneho cenníka Slovenskej pošty.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Podľa ods. 2 krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b) v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, 1) ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 85 ods. 1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
Podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ods. 2 povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Podľa ods. 3 povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2. Podľa ods. 4 osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.
Podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: sadzobník správnych poplatkov, 6) ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa ods. 2 ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). Podľa ods. 3 ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17). Podľa ods. 4 ak povinná osoba ( § 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia ( ods. 2).
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám informácie sa sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi. Náklady na sprístupnenie informácie prístupnou formou osobe so zmyslovým postihnutím znáša povinná osoba. Podľa ods. 2 povinná osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť. Podľa ods. 3 podrobnosti o úhrade nákladov za sprístupnenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Podľa ods. 4 úhrady sú príjmami povinnej osoby. Podľa § 1 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, na účely tejto vyhlášky sa za materiálne náklady za sprístupnenie informácií považujú náklady na a) obstaranie technických nosičov dát, a to najmä diskiet, kompaktných diskov, b) vyhotovenie kópií požadovaných informácií, a to najmä na papier, c) obstaranie obalu, a to najmä obálok, d) odoslanie informácií, a to najmä na poštovné.
Podľa § 2 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, úhrada nákladov podľa § 1 sa určí ako súčet týchto nákladov.
Podľa § 3 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, Žiadateľ môže uhradiť náklady podľa § 2 povinnej osobe takto: a) poštovou poukážkou, b) bezhotovostným prevodom na účet v banke, c) v hotovosti do pokladne.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatňuje náhradu materiálnych nákladov spojených s poskytnutím informácií odporcovi v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Pri rozhodovaní o poskytnutí týchto informácií tak konal ako povinná osoba (§ 2 zák. č. 211/2000 Z.z. ), t.j. ako správny orgán v správnom konaní, ktorému zákon výslovne vymedzuje určitú právomoc, t.j. určité oprávnenia a určité povinnosti v oblasti verejnej správy. Konkrétne v ustanovení § 18 zákon zveril navrhovateľovi právomoc rozhodovať o žiadosti odporcu na poskytnutie informácií. Sprístupnením informácií na základe zákonom zverenej právomoci tak rozhodol o práve odporcu na slobodný prístup k týmto informáciám, pričom rozhodol v oblasti verejnej správy, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej moci v štáte.
Na rozdiel od vyššie uvedeného, pokiaľ sa týka otázky úhrady nákladov spojených so sprístupnením informácií, táto je upravená v § 21 zák. 211/2000 Z.z. V tomto prípade však zákon len upravuje bezplatnosť sprístupnenia informácií s výnimkou úhrady materiálnych nákladov, možnosť povinnej osoby zaplatenie úhrady odpustiť. Úhrady sú príjmami povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade zákon neupravuje právomoc povinnej osoby ako správneho orgánu rozhodovať o povinnosti žiadateľa o poskytnutie informácii nahradiť materiálne náklady spojené s poskytnutím informácií. Pokiaľ teda nie je zákonom zverená povinnej osobe ako správnemu orgánu právomoc rozhodovať o povinnosti žiadateľa nezaplatené vecné náklady zaplatiť, v danom prípade musí o tejto povinnosti rozhodnúť súd podľa cit. ust. § 7 ods. 1 O.s.p.. Okrem toho povinnosť zaplatiť náhradu materiálnych nákladov nepredstavuje povinnosť v oblasti verejnej správy. Verejná správa ako správa verejných záležitostí, je správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ju ako právom uloženú povinnosť a to zo svojho právneho postavenia verejnoprávnych subjektov. Náhrada nákladov, ktoré navrhovateľovi v súvislosti s poskytnutím informácii vzniknú, je v záujme navrhovateľa (je to jeho príjem). Z uvedeného teda vyplýva, že nárok na zaplatenie materiálnych nákladov spojených s poskytnutím informácií predstavuje pohľadávku, ktorá vznikne na základe skutočností uvedených v zákone, a teda vzťah medzi účastníkmi má charakter záväzkovoprávneho vzťahu a sporu vyplývajúceho z občianskoprávneho vzťahu. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že je má právomoc vo veci konať.
Pokiaľ sa týka vznesenej námietky miestnej a vecnej príslušnosti tunajšieho súdu, túto odporca neodôvodnil. Súd však má za to, že aj táto námietka je nedôvodná, nakoľko vecná príslušnosť tunajšieho súdu vec prejednať v prvom stupni vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 O.s.p., nakoľko nejde o konanie vymedzené v ods. 2 uvedeného ustanovenia. Pokiaľ sa týka miestnej príslušnosti tunajšieho súdu, táto je daná ustanovením § 84 O.s.p. v spojení s § 85 ods. 1 O.s.p., nakoľko všeobecným súdom odporcu je tunajší súd, keďže odporca má v jeho obvode svoje bydlisko.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi ním žiadané rozhodnutia NS SR, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná, odporca túto nerozporoval. Navrhovateľ vyčíslil náklady za poskytnutie informácií za vyhotovenie judikátov a rozhodnutí vo výške 4,31 eur v zmysle sadzobníka úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií. Pokiaľ sa týka tvrdení odporcu, že navrhovateľom uplatnené práva boli riešené kompenzačnou námietkou a tým zanikli, súd konštatuje, že odporca tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, v konaní vzájomný návrh, prip. kompenzačnú námietku neuplatnil. Z uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu v časti o zaplatenie 4,31 eur ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil 8,75 % úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 30.7.2012 do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká vždy bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je však vždy existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej splatnosť. Odporca tým, že nezaplatil navrhovateľovi náklady v súvislosti s poskytovaním informácií v stanovenej lehote, dostal sa dňom nasledujúcim po jej uplynutí do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Výška úrokovej sadzby je v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády, nakoľko výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 30.7.2012 bola 0,75 %, zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 8,75 %. Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi aj uplatnený úrok z omeškania.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však túto neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.