Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3R/2/2014

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: VITAL a.s., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 381 250, správcom ktorého je: JUDr. Gabriela Bírošová, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina, o návrhu dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto

rozhodol:

Potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka VITAL a.s., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 381 250, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 16.12.2014, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia.

Ukončuje reštrukturalizáciu dlžníka VITAL a.s., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 381 250.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 2.4.2014, podaným na súde dňa 4.4.2014, sa navrhovateľ - dlžník domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. V návrhu poukázal najmä na to, že po zistení skutočnosti, že je v úpadku poveril osobu zapísanú v zozname správcov, a to JUDr. Gabrielu Bírošovú, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina vypracovaním reštrukturalizačného posudku, pričom správca v posudku vypracovanom dňa 28.3.2014 reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

Uznesením č.k. -368 zo dňa 22.4.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku 82/2014 dňa 30.4.2014, rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi.

Uznesením č.k. -372 zo dňa 30.5.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 107/2014 zo dňa 6.6.2014, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Za správcu bola ustanovená JUDr. Gabriela Bírošová, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina.

Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2014 dlžník ako predkladateľ reštrukturalizačného plánu navrhol, aby súd potvrdil jeho reštrukturalizačný plán, ktorý bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 16.12.2014. Spolu s návrhom predložil zápisnicu zo schvaľovacej schôdze zo dňa 16.12.2014, reštrukturalizačný plán schválený veriteľským výborom, reštrukturalizačný plán s vyznačenými zmenami a reštrukturalizačný plán v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

Z predloženej zápisnice zo schvaľovacej schôdze, ktorá sa konala v zmysle § 146 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. pod dohľadom sudcu, vyplýva, že schvaľovacia schôdza bola uznášaniaschopná (zúčastnilo sa na nej 55 veriteľov s celkovým počtom 1519288 hlasov). Všetci prítomní veritelia boli oprávnení hlasovať. Schôdzi predsedal správca. Hlasovanie o schválení plánu prebehlo v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Pre účely hlasovania o schválení reštrukturalizačného plánu boli vytvorené nasledovné samostatné skupiny:

- skupina pre zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. (navrhované uspokojenie pohľadávok v rozsahu 100 % zo zistenej sumy pohľadávok + úročenie vo výške 1 M EURIBOR + 3,15 % p.a.)

- skupina pre zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. (navrhované uspokojenie pohľadávok v rozsahu 100 % v lehotách podľa záväznej časti plánu)

- skupina pre veriteľa s podmienenými pohľadávkami Tatra banka, a.s. (navrhované uspokojenie 100% zo zistenej sumy pohľadávok v lehotách podľa záväznej časti plánu v prípade vzniku podmienky),

- skupina pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z verejného sektoru a obchodného styku (navrhované uspokojenie pohľadávok v rozsahu 20 % zo zistenej sumy pohľadávok bez príslušenstva spôsobom a v lehotách podľa záväznej časti plánu),

- skupina pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z pracovnoprávnych vzťahov (navrhované uspokojenie pohľadávok v rozsahu 100 % zo zistenej sumy pohľadávok spôsobom a v lehotách podľa záväznej časti plánu),

- skupina pre veriteľov pohľadávok podriadených a tých, ktoré by ako podriadené boli uspokojované v konkurze (navrhované uspokojenie pohľadávok v rozsahu 10 % zo zistenej istiny pohľadávok bez príslušenstva a v lehotách podľa záväznej časti plánu).

V skupine zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. bol plán týmto zabezpečeným veriteľom schválený. V skupine zabezpečeného veriteľa Volkswagen Finančné služby, a.s. nehlasoval žiaden veriteľ, preto sa táto skupina v súlade s ustanovením § 148 ods 2 považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Veriteľ Tatra banka, a.s. zaradený do skupiny veriteľov s podmienenými pohľadávkami nebol oprávnený hlasovať, preto sa táto skupina považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. V skupine pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z verejného sektora a obchodného styku bol plán schválený 9. veriteľmi s počtom hlasov 539373, proti hlasovali 2 veritelia s počtom hlasov 403054, pričom 1 veriteľ s počtom hlasov 28635 sa zdržal hlasovania. V skupine pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z pracovnoprávnych vzťahov hlasovalo za prijatie plánu 33 veriteľov s počtom hlasov 67696. V skupine pre veriteľov pohľadávok podriadených a tých, ktoré by ako podriadené boli uspokojované v konkurze, hlasovali za prijatie plánu 2 veritelia s počtom hlasov 4168. Proti nehlasoval žiaden veriteľ. Vzhľadom na výsledky hlasovania bol reštrukturalizačný plán dlžníka s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 schôdzou veriteľov v každej skupine prijatý, pričom skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považovala v zmysle § 148 ods. 2 za skupinu súhlasiacu s plánom.

Pred hlasovaním o prijatí plánu správca otvoril rozpravu, v rámci ktorej reagoval na žiadosti veriteľov Mesto Žilina a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorí boli zaradení do skupiny pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru. Obaja títo veritelia požadovali zaradenie ich pohľadávok do samostatnej skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky z dôvodu, že v reštrukturalizačnom konaní majú osobitné postavenie, nakoľko ako poskytovatelia štátnej pomoci podľa osobitného predpisu (zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov) sa v zmysle § 148 ods. 3 považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Zároveň obaja títo veritelia poukázali na nedovolenú štátnu pomoc, pokiaľ budú zaradení do skupiny pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru s mierou uspokojenia 20 % v pravidelných polročných splátkach. Správca k týmto žiadostiam uviedol, že ich neakceptuje, s odôvodnením, že v prípade neprijatia plánu budú nezabezpečení veritelia uspokojovaní výlučne z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do všeobecnej podstaty, ktorý bude zároveň slúžiť aj na uspokojenie pohľadávok zabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nebudú uspokojené v celosti zo speňaženia majetku, ktorý ich zabezpečoval. Podľa správcu miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov zaradených do tejto skupiny pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru v prípade reštrukturalizácie bude vyššia ako v prípade neprijatia plánu.

Súd posúdil návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu v zmysle nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 148 ods. 2 ZKR, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ.

Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Podľa § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.

Podľa § 155 ods. 4 ZKR, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 6 ZKR, veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

Článok 107 (pôvodný článok 87 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Zmluvy o fungovaní EÚ stanovuje nasledovné:

1. Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

2. S vnútorným trhom je zlučiteľná:

a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov; b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami; c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno.

3. Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať:

a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia; b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu; c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom; e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.

Článok 108 (pôvodný článok 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Zmluvy o fungovaní EÚ stanovuje nasledovné:

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu.

2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví.

Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie.

Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady.

Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.

3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.

4. Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 109 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, štátnou pomocou na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmia právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej len "spoločenstvo") vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zakazuje sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťažetým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb, ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva.

Podľa § 3 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc 9) a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách9a).

Poznámka 9) k zákonu č. 231/1999 Z.z. odkazuje na Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na pomoc de minimis (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001).

V súčasnosti je Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.01.2001 nahradené Nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18.12.2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis.

Poznámka 9a) k zákonu č. 231/1999 Z.z. 9a) odkazuje napríklad na čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 70/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na podporu štátu malým a stredným podnikateľom (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001), čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001), čl. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 z 12.12.2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na štátnu pomoc pre zamestnanosť (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 337, 13/12/2002). Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18.12.2013, opatrenia pomoci sa považujú za opatrenia, ktoré nespĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sú oslobodené od notifikačnej povinnosti stanovenej v článku 108 ods. 3 zmluvy v prípade, že spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení. Podľa čl. 3 ods. 2 prvý odsek Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18.12.2013 celková výška pomoci de minimis, ktorú členský štát poskytol jedinému podniku, nepresiahne 200 000 EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov.

Oznámenie Komisie - Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach č. (2004/C 244/02) bolo nahradené Oznámením Komisie - Usmernenia Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (2014/C 249/01), ktoré Komisia uplatňuje od 01.08.2014.

Podľa bodu 7 úvodnej časti Usmernenia Komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (2014/C 249/01) v prípade, že niektoré časti upadajúceho podniku ostávajú v podstate životaschopné, podnik môže byť schopný uskutočniť reštrukturalizáciu, ktorej výsledkom bude ukončenie určitých štrukturálne stratových činností, a umožní reorganizáciu zostávajúcich činností takou formou, ktorá zabezpečí primerané vyhliadky na dlhodobú životaschopnosť. Takáto reštrukturalizácia by sa obvykle mala dať uskutočniť bez štátnej pomoci, a to prostredníctvom dohôd s veriteľmi alebo prostredníctvom konkurzného alebo reorganizačného konania. Moderné konkurzné právo by malo pomôcť prežiť zdravým spoločnostiam, napomôcť zachovanie pracovných miest, pomôcť dodávateľom udržať si zákazníkov a majiteľom zachovať hodnoty v životaschopných

spoločnostiach (9). Môže sa stať, že konkurzným konaním sa životaschopný podnik vráti na trh prostredníctvom akvizície tretími stranami, či už formou prevzatia ako nepretržite fungujúceho podniku alebo formou prevzatia jeho rôznych výrobných aktív.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.

Podľa § 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, nepriamou formou štátnej pomoci je najmä odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z., poskytovateľ je povinný pred poskytnutím štátnej pomoci požiadať postupom podľa odsekov 2 a<aspi://module='ASPI'&link='231/1999%20Z.z.%252323'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Komisiu o schválenie poskytnutia štátnej pomoci s výnimkou prípadov podľa právneho predpisu spoločenstva. 23)

Podľa poznámky 23 k zákonu č. 231/1999 Z.z., Napríklad nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na pomoc de minimis (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001), nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na podporu štátu malým a stredným podnikateľom (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001), nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12.1.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na vzdelávaciu pomoc (Úradný vestník Európskych spoločenstiev, L 010, 13/01/2001).

Súd sa oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o schválení ktorého hlasovala schvaľovacia schôdza, návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze, námietkami veriteľov Mesto Žilina a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil, že dňa 25.11.2014 veriteľský výbor schválil záverečný návrh reštrukturalizačného plánu. Veriteľský výbor zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa uskutočnila dňa 16.12.2014. Reštrukturalizačný plán dlžníka bol schvaľovacou schôdzou dňa 16.12.2014 prijatý.

Úlohou súdu v reštrukturalizačnom konaní je najmä dohľad nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie. V týchto intenciách sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 aj dôvody, pri naplnení ktorých súd reštrukturalizačný plán zamietne i v tom prípade, že ho účastníci plánu prijmú. Súd preto v zmysle § 153 ods. 1 vždy skúma, či neexistujú dôvody na zamietnutie plánu. V prípade tejto reštrukturalizácie dlžníka súd dôvody taxatívne vymedzené v § 154 ods. 1 na zamietnutie plánu z obsahu spisového materiálu nezistil, a preto sa javí, že sú splnené všetky predpoklady na potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka. Nakoľko však účastníkmi plánu sú aj veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci, a to Sociálna poisťovňa, Daňový úrad Žilina, Mesto Žilina, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (pričom Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. hlasovali proti prijatiu plánu a veritelia Daňový úrad Žilina, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. a Mesto Žilina sa nezúčastnili schvaľovacej schôdze) súd musel posudzovať aj súladnosť reštrukturalizačného plánu s pravidlami EÚ týkajúcimi sa štátnej pomoci, a to najmä s poukazom na čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je súd povinný priamo aplikovať z úradnej povinnosti (súd poukazuje napr. na závery plynúce z rozhodnutia ESD zo dňa 14.12.1995, spojené konania C - 430/93 a C - 431/93, Van Schijndel a Van Veen, ECR I-1995 str. 4705) a zároveň zohľadniť ustanovenia zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci.

Súd vychádzajúc z judikatúry ESD má za to, že v reštrukturalizačnom konaní má nielen právomoc, ale aj povinnosť samostatne posúdiť, či v danom konaní ide o štátnu pomoc alebo nie. Takéto posúdenie sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou ESD, ako aj predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v obdobných prípadoch, pričom aj po takomto posúdení má na zreteli, že jeho stanovisko nie je možné považovať z pohľadu budúceho preskúmania tej istej pomoci Komisiou za záväzné.

Štátnou pomocou nemusí byť len priame poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora definícia pomoci je širšia ako definícia dotácie, keďže zahŕňa aj také

opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú obvyklé náklady podnikov (napr. vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline GmbH e Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke GmbH proti Finanzlandesdirektion für Kärnten [2001] ECR I-6717, ods 90). Uplatnenie konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania na zadlžený podnik nepredstavuje samo osebe štátnu pomoc (napr. vec C - 342/96, Španiesko v. Komisia [1999] ECR I-2459, ods. 46), avšak konanie, resp. nekonanie orgánov verejnej moci v takomto konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní môže pre takýto podnik predstavovať určitú hospodársku výhodu. Z reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že v tejto veci sa v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu dlžníka počíta s tým, že veritelia z verejného sektora budú uspokojení rovnako ako veritelia dlžníka z obchodného styku, a to na 20 %, pričom uspokojovaná bude prihlásená istina (v rozsahu 20 %) bez príslušenstva, v pravidelných 10. polročných splátkach v súlade so záväznou časťou plánu. Dotknuté pohľadávky teda budú uspokojené nasledovne:

- pohľadávky veriteľa Mesto Žilina - prihlásená suma 129.694,46 eur, zistená suma 129.694,46 eur, navrhované uspokojenie: 25.938 eur;

- pohľadávky veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. - prihlásená suma 98.178,40 eur, zistená suma 98.178,40 eur, navrhované uspokojenie: 19.635,68 eur;

- pohľadávky veriteľa DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. - prihlásená suma 18.310,01 eur, zistená suma 18.291,80 eur, navrhované uspokojenie 3.621,16 eur.

- pohľadávky veriteľa Daňový úrad Žilina - prihlásená suma 58.357,31 eur, zistená suma 58.357,31 eur, navrhované uspokojenie: 11.671,46 eur.

Z uvedeného vyplýva, že títo veritelia poskytnú dlžníkovi výhodu vo forme čiastočného odpustenia dlhu (v rozsahu 80 %) a zároveň predĺženie lehoty splatnosti s výhodou splátok. Dlžník tak získa finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva - podstata týchto opatrení tkvie v časovej hodnote peňazí. Súd tak mohol skonštatovať, že v tomto prípade sa jedná zo strany týchto veriteľov o štátnu pomoc.

Keďže súd v tejto veci zistil prítomnosť štátnej pomoci, následne musel posudzovať, či v prípade schválenia plánu súdom nedôjde k deformácii hospodárskej súťaže na trhu - k nedovolenej štátnej pomoci. S týmto cieľom musel súd primárne vykonať tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve (napr. vec C-245/97, DMT, [1999] ECR I-3913, ods. 25). Test spočíva v porovnaní, čo by v danej situácií za daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej pohľadávky. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov.

Súd pri vykonávaní testu vychádza primárne z údajov uvedených v pláne, pokiaľ tieto nie sú namietané alebo rozporované účastníkmi konania, prípadne sa javia pri bežnom posúdení ako zjavne nepodložené. Účastníci konania nenapadli dlžníkom a správcom deklarované závery o predpoklade uspokojenia veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii. Zároveň žiaden z dotknutých účastníkov nerozporoval zistenia predkladateľa plánu - dlžníka ani správcu ohľadom hodnoty majetku dlžníka a možností jeho speňaženia s prihliadnutím na náklady speňažovania a konkurzného konania. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z údajov obsiahnutých v pláne.

Aj pre reštrukturalizačné konanie platí ustanovenie § 132 O.s.p. (za použitia § 196 , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z tohto pohľadu je reštrukturalizačný posudok i reštrukturalizačný plán obligatórnym dôkazom, ktorého posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými dôkaznými prostriedkami. Tvrdenia dlžníka a správcu o rozsahu uspokojenia veriteľov v konkurze obsiahnuté tak v posudku, ako aj v reštrukturalizačnom pláne, súd kriticky zhodnotí, no pri procesnej pasivite veriteľov namietajúcich prípadné poskytnutie neoprávnenej štátnej pomoci, nemá súd v zásade inú možnosť ako vychádzať z údajov vyplývajúcich zo spisového materiálu (súvah dlžníka, reštrukturalizačného posudku atď.) a tieto, pokiaľ neobsahujú bez potreby ďalšieho dokazovania zistiteľný zjavný nezmysel, považovať za rozhodujúce. Namietajúci veritelia sa obmedzili iba na tvrdenie o možnom neoprávnenom poskytnutí štátnej pomoci bez toho, že by predložili akýkoľvek dôkaz spochybňujúci tvrdenia dlžníka a správcu najmä, pokiaľ ide o skutkové otázky, ako je výška možného výťažku so speňaženia majetku dlžníka. V tomto smere si súd vie predstaviť napr. situáciu, kedy by namietajúci veriteľ predložil znalecký posudok na hodnotu dlžníkových vecí vyvracajúci tvrdenia o dlžníka a správcu o hodnote dlžníkovho majetku.

Rovnako si možno predstaviť, že by namietajúci veriteľ predložil dôkazy o vykonaní (v neskoršom konkurze) odporovateľného právneho úkonu dlžníkom(neuvedenom v reštrukturalizačnom posudku), z ktorého prípadný výnos by zvýšil mieru uspokojenia namietajúceho veriteľa v eventuálnom konkurze.

Z opisnej časti plánu vyplýva, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka by sa nezabezpečení veritelia uspokojovali výlučne z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do všeobecnej podstaty, ktorý bude slúžiť zároveň aj na uspokojenie pohľadávok zabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky by neboli uspokojené v celosti z výťažku zo speňaženia majetku, ktorý ich uspokojenie zabezpečuje. Zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty sa predpokladá výťažok 70.508 eur. Z toho suma 6.988 eur by pripadla na odmenu správcu a suma 50.800 eur by predstavovala ďalšie náklady konkurzu. Na uspokojenie nezabezpečených veriteľov by tak ostala suma 12.720 eur. Pritom na uspokojenie veriteľov zaradených do skupiny pre veriteľov nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru, t.j. aj veriteľov, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci, by pripadla suma 7.490,57 eur. V prípade potvrdenia plánu bude na ich uspokojenie určená suma 325.700,14 eur. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze by teda bola nižšia ako v rámci reštrukturalizácie, pričom zároveň podľa názoru súdu v prípade prijatia plánu postavenie týchto veriteľov nebude horšie, ako by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Súd tak môže skonštatovať, že pokiaľ je týmto veriteľom, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci, navrhované v rámcu reštrukturalizácie uspokojenie v rozsahu 20 % zistenej sumy ich zistených pohľadávok, tak títo veritelia spĺňajú podmienky testu trhového veriteľa, keďže miera uspokojenia ich pohľadávok je v prípade reštrukturalizácie zjavne vyššia, ako by tomu bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Preto je reštrukturalizácia aj v záujme týchto veriteľov z verejného sektora.

Ak má súd podrobiť testu aj udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení (súd poukazuje v tejto súvislosti na Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach ((2014/C 249/01)) a na bod 127 Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 vo veci FRUCONA (C 25/2005), tak konštatuje, že síce existuje určitá pochybnosť súdu o udržateľnosti a realizovateľnosti navrhovaných reštrukturalizačných opatrení, ktorými sú v zásade len modifikácia pohľadávok (odpustenie časti pohľadávok veriteľov, vzdanie sa vymáhateľnosti časti pohľadávok, predĺženie lehoty splatnosti), v dôsledku čoho dlžník očakáva ozdravenie štruktúry záväzkov, čo má zlepšiť jeho platobnú disciplínu a napomôcť zachovaniu prevádzky dlžníka, no vzhľadom na rozsah zníženia záväzkov dlžníka v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu je predpoklad ďalšej udržateľnosti chodu podniku dlžníka.

Z obsahu spisového materiálu ani zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu reštrukturalizačného konania súd nemá vedomosť o tom, že by veritelia, ktorí by mohli byť poskytovateľmi štátnej pomoci - Sociálna poisťovňa, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mesto Žilina a Daňový úrad Žilina, notifikovali možné poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii, resp. že by postupovali v zmysle výnimiek pre notifikáciu, ktorými sú napr. prípady skupinových výnimiek. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, platné od 01.01.2014, v zmysle ktorého je možné poskytnúť podnikateľom dokonca priamu pomoc do výšky 200.000 eur, ktorú na rozdiel od štátneho financovania predstavujúceho štátnu pomoc, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sa podľa článku 108 ods. 3 zmluvy nie je nutné Komisii notifikovať. Uvedené vyplýva z článku 109 zmluvy, v zmysle ktorého Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Nariadením (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis poskytnutá jednému podniku počas určitého časového obdobia (v ktoromkoľvek období troch rokov), ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu (strop 200.000 eur), považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sa na ňu nevzťahuje notifikačný mechanizmus. Okrem uvedeného, podľa bodu 13 úvodnej časti Nariadenia Komisie (EÚ) č.1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy aj z iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, napríklad preto, že je v súlade so zásadou podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve alebo preto, že nezahŕňa presun verejných zdrojov.

Z reštrukturalizačného plánu vyplýva, že Sociálnej poisťovni má byť v zmysle plánu vyplatená suma 60.977,12 eur z prihlásenej pohľadávky 304.885,61 eur, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. má z prihlásenej sumy 18.310,01 eur mať vyplatené 3.621,16 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. má byť vyplatená suma 19.635,68 eur z prihlásenej pohľadávky 98.178,40 eur, Mestu Žilina suma 25.938,89 eur z prihlásenej pohľadávky 129.694,46 eur a Daňovému úradu Žilina suma 11.671,46 eur z prihlásenej pohľadávky 58.357,31 eur. Vykonaním prepočtu súd zistil, že títo veritelia celkovo odpustia dlžníkovi sumu 487.581,48 eur. Preto je zrejmé, že rozsah tejto poskytovanej štátnej pomoci nespadá pod výnimku pomoci de minimis (§ 3 zákona č. 231/1999 Z.z.), kde notifikačná povinnosť nie je. Napriek uvedenému, tým, že bol splnený test veriteľa v trhovom hospodárstve, súd sa domnieva, že v tomto prípade, keďže reštrukturalizácia je prospešná tak pre veriteľov zo súkromného sektora ako aj pre veriteľov verejného sektora, ktorí v prípade plnenia na základe reštrukturalizačného plánu budú uspokojení vo vyššej miere ako by tomu bolo v prípadnom konkurznom konaní, štát dlžníkovi neposkytuje výhodu, ktorú by nebol schopný získať za trhových podmienok. Preto súd nepovažuje opatrenia podľa reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktoré sa dotknú aj prihlásených veriteľov z verejného sektora, za porušujúce pravidlá stanovené pre štátnu pomoc.

Vzhľadom na uvedené mohol súd skonštatovať, že mu nie sú známe dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka, a preto pri aplikácii §153 ods. 1 rozhodol o jeho potvrdení a zároveň o skončení reštrukturalizácie dlžníka.

K žiadostiam veriteľov Mesto Žilina a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o zaradenie do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky podľa § 137 ods. 3 a k následným námietkam vzneseným z dôvodu negatívneho stanoviska správcu k týmto žiadostiam súd uvádza, že tieto skutočnosti posudzoval pri zisťovaní, či nie sú splnené podmienky uvedené v § 154 ods. 1 ZKR. Právo EÚ ani predpisy Slovenskej republiky nerozlišujú v prípade konkurzného konania medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý by mal byť v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR, v ktorom je stanovená povinnosť prihlásiť všetky pohľadávky veriteľov bez rozdielu a zároveň na § 6 ZKR, ktorým je výslovne vylúčené zvýhodňovanie veriteľov s rovnakým postavením. Podľa § 137 sa vyžaduje, aby predkladateľ plánu v záväznej časti plánu vytvoril samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky a samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, ďalej skupinu pre podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, skupinu pre majetkové práva akcionárov a skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ak sa predpokladá, že určité pohľadávky nebudú plánom dotknuté. Podľa § 137 ods. 2 predkladateľ plánu môže (nemusí) rozdeliť jednotlivé skupiny na ďalšie samostatné skupiny. Vytvoriť skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky nebolo povinnosťou predkladateľa plánu. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že správca pri zaradení pohľadávok týchto veriteľov do skupín nepostupoval v rozpore so zákonom. Ako vyplýva aj z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto uznesenia, súd mal preukázané, že Mesto Žilina aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., zaradené do skupiny nezabezpečených pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru, nebudú v prípade potvrdenia plánu v zjavne horšom postavení ako v prípade nepotvrdenia plánu, nakoľko z prijatého reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že uspokojenie týchto veriteľov v prípade potvrdenia plánu súdom bude 20 %, pričom v prípade konkurzného konania by bolo plnenie pre nezabezpečených veriteľov podstatne nižšie, a teda títo veritelia v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom dosiahnu vyššie uspokojenie ako v prípade vyhlásenia konkurzu, a preto, ak by boli štandardnými trhovými veriteľmi, bolo by potvrdenie reštrukturalizačného plánu v ich záujme. Napriek uvedenému však majú títo veritelia možnosť postupovať podľa § 157 ZKR, za splnenia ostatných zákonných podmienok na tento postup.

Prílohu tohto uznesenia tvorí súdom potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.