Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_1CoCsp-10-2024.pdf
PDF · 96.51 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoCsp/10/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Mariany Muránskej, v sporovej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 1.073,33 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/134/2023-62 z 29.1.2024, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 1.073,33 eur s prísl.. Nárok na náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 10.5.2019 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.265,55 eur, z ktorého bola do podania žaloby vrátená suma 510,- eur. Keďže žalovaný svoj záväzok splácať úver neplnil riadne a včas, žalobca dňa 6.5.2021 úver predčasne zosplatnil.
3. Je nesporné, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Pred uzavretím tejto zmluvy bol však žalobca - veriteľ povinný s odbornou starostlivosťou skúmať, či majetková a sociálna situácia žalovaného (dlžníka) „zaručuje“ splácanie poskytnutého úveru z hľadiska jeho bonity.
4. V zmluve je uvedené, že priemerný čistý mesačný príjem žalovaného je 420,- eur a mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) neboli vôbec skúmané, keďže v zmluve o nich žiadna zmienka ani nie je. Žalovaný je slobodný.
5. Žalobca uviedol, že bonitu skúmal nasledujúco:
- príjem žalovaného 474,- eur. Ide však o hrubý príjem overený v Sociálnej poisťovni ako mesačný vymeriavací základ žalovaného, čo podľa kalkulačky čistej mzdy predstavuje čistú mzdu cca 402,- eur,
- výdavky na živobytie boli bez akéhokoľvek zisťovania stanovené ako životné minimum 205,07,
- výdavky na už splácané úvery overené v SRBI boli 141,- mesačne.
6. Ak by súd hypoteticky vychádzal len zo životného minima 205,07 eur zvýšeného v zmysle § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver o sumu 39,- eur a pripočítal by už splácané úvery, dospel by k sume 385,07
eur. Pri príjme cca 402,- eur mesačne potom 402,- eur - 385,07 eur = 16,93 eur, čo nepostačovalo na splátku vo výške 30,- eur. Súdu teda nie je zrejmé ako žalobca dospel k záveru, že žalovaný bude riadne splácať úver, keďže nemal informáciu, či sa z jeho mzdy nevykonávajú nejaké zrážky a rovnako nemal žiadne informácie o jeho skutočných výdavkov na živobytie, čo je priamo v rozpore s § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Skúmanie bonity klienta vyžaduje individuálny a aktívny prístup veriteľa pri overovaní jeho bonity a hrubým porušením odbornej starostlivosti je neskúmanie výdavkov klienta a ich pohodlné, formálne nahradenie životným minimom.
7. Žalobca pri preverovaní bonity (ako najdôležitejšej predzmluvnej povinnosti) nepostupoval s odbornou starostlivosťou (ako starostlivosťou vyžadujúcou aktivitu veriteľa a nie iba sofistikovane vykonaný postup, výsledkom ktorého je poskytnutie úveru nebonitnej osobe javiacej sa ako osoba, u ktorej možno riadne splácanie úveru predpokladať), čoho výsledkom je, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo (preto nie je potrebné zaoberať sa nedoručením jeho vyhlásenia žalovanej). Odborná starostlivosť je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom dosiahnutia dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom urobiť chtiac-nechtiac audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie príjmov a výdavkov zo strany klienta. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania úveru v splátkach, pričom splátka je tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej podľa amortizačnej tabuľky na istinu. Predčasné zosplatnenie úveru je tak neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov. Keďže išlo o hrubé porušenie odbornej starostlivosti, uplatnia sa obe zákonom predpokladané sankcie, aplikujúc pravidlo „argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu; od silnejšieho k slabšiemu - poukazuje na to, že napr. z obmedzenia vo väčšom rozsahu sa usudzuje aj na obmedzenie v menšom rozsahu alebo splnenie podmienok na prísnejšiu sankciu obsahuje v sebe aj splnenie podmienok na menej prísnu sankciu).
8. Žalobca tak má nárok na vrátenie rozdielu medzi istinou splatnou ku dňu rozhodnutia súdu po odpočítaní istiny už zaplatenej. Na priznanie tejto sumy však súd potreboval poznať kompletnú amortizačnú tabuľku, ktorá sa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru modifikovala iba v tom, že splátky boli tvorené sumou istiny jednotlivých pôvodných splátok. Žalovaný však napriek výzve súdu túto tabuľku nezaslal. Zaslal iba tabuľku, z ktorej je zrejmá istina splátok splatných od 20.6.2019 do 20.4.2021. Istina bola zaplatená v sume 510,- eur. Keďže konečná splatnosť úveru je až 20.5.2024, nevedel súd určiť výšku ďalšej dlžnej istiny a preto žalobu v prevyšujúcom rozsahu v časti istiny splatnej do dňa rozhodnutia súdu zamietol pre jej nepreukázanie a vo zvyšnej časti pre jej predčasnosť.
9. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca ako neúspešná sporová strana nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s týmto konaním nevznikli.
10. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Poukázal na to, že v zmysle podania žalobcu z 3.1.2024 označeného ako „Odpoveď na výzvu“ vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Žalovaný ako žiadateľ uviedol v žiadosti o úver priemerný čistý mesačný príjem vo výške 420,- eur. Príjem žalovaného bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, kde priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace bol vo výške 474,- eur. Žiadateľ uviedol aj údaje ohľadom rodinného stavu, kde deklaroval, že je slobodný a nemá žiadne nezaopatrené deti. Žiadateľom uvedené mesačné finančné výdavky na žiadosti sú vo výške 0,- eur. Pre zistenie skutočných výdavkov bol vykonaný dopyt do registra SRBI, kde boli zistené reálne výdavky 141,- eur. Životné minimum bolo vo výške 205,07 eur. Životné minimum pre všetky nezaopatrené deti bolo vo výške 0,- eur a zákonná rezerva bolo vo výške 42,99 eur. Posúdenie schopnosti splácať bolo vykonané v súlade s Opatrením NBS č. 10/2017.
13. Následne bol vykonaný prepočet, na základe ktorého bola zistená zákonná rezerva vo výške 42,99 eur a rozdiel medzi príjmom a výdavkami bol 84,94 eur z čoho je zrejmé, že splátka úveru vo výške 30,- eur bola reálna, a preto žiadosť o úver bola schválená.
14. Žalobca pred poskytnutím úveru zisťoval príjem žalovaného a tiež jeho výdavky, a to prostredníctvom dopytu do Sociálnej poisťovne ako aj dopytu do registra SRBI a rovnako skúmal rodinný stav žalovaného, a preto nemohlo dôjsť k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z..
15. Pred poskytnutím úveru skúmal žalobca bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou a predmetný úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
16. Ak by súd dospel k záveru o nemožnosti zosplatnenia úveru, čo však žalobca popiera, v platnosti zostáva samotná úverová zmluva a žalobca by tak mal mať nárok na priznanie dohodnutých nepremlčaných splátok, ktoré boli do dňa rozhodnutia súdu splatné. V zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili žalobca so žalovaným 10.5.2019 bola dohodnutá doba trvania zmluvy 60 mesiacov, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.6.2019. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu rozhodovania súdu bola splatná väčšina splátok úveru. Prvoinštančný súd však žalobu zamietol v celom rozsahu napriek tomu, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 10.5.2019 mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných splátkach vo výške 30,- eur po dobu 60 mesiacov, a to až do celkovej sumy 1.800,- eur.
17. Ak by súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, žalobca by mal mať takto nárok na vrátenie istiny po zohľadnení vykonaných úhrad vo výške 752,55 eur. Z tohto dôvodu je teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne nesprávne.
18. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
22. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
23. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
24. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z. z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
25. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z. z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
27. V prejednávanej veci boli nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.265,55 eur, z ktorého však žalobca vrátil len 510,- eur ku dňu podania žaloby.
28. Treba súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie spočívajúcimi v tom, že žalobca neskúmal náležitým spôsobom schopnosť či spôsobilosť žalovaného splácať predmetný spotrebiteľský úver, t. j. jeho tzv. bonitu, nakoľko v tomto smere postupoval mechanicky a zistené údaje nevyhodnotil náležitým spôsobom.
29. Žalobca nevyhodnotil dôsledne životné minimum vo výške 205,07 eur, pretože toto životné minimum bolo kvalifikované zároveň ako výdavky na živobytie žalovaného. Naviac bolo zistené, že výdavky týkajúce sa už splácaných úverov boli na základe údajov o bankovom registri tzv. SRBI vo výške 141,- eur mesačne. Čistý mesačný príjem žalobcu predstavoval v skutočnosti sumu 402,- eur mesačne a po zohľadnení životného minima, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako jeho výdavky a po zohľadnení výdavkov na už splácané úvery, by rozdiel medzi čistým príjmom a týmito výdavkami bol len 16,93 eur, ako to správne konštatuje súd prvej inštancie.
30. Naviac nemožno stotožňovať výdavky na živobytie so životným minimom, nakoľko takýto pohľad je nereálny a v rámci tohto skúmania absentuje náležite zisťovanie skutočných príjmov a výdavkov žalovaného ako klienta banky z hľadiska jeho schopnosti splácať predmetný úver. Na základe toho nie je zrejmé, ako mohol žalobca dospieť k tomu, že zákonná rezerva je u žalovaného splnená vo výške 42,99 eur a naviac rozdiel medzi príjmami a výdavkami vo výške 84,94 eur, ku ktorému žalobca dospel, je spôsobilý na splátku úveru vo výške 30,- eur. Všetky tieto podklady sú zistené a vyhodnotené nereálne a ich správnosť bola vyvrátená súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku v zmysle jeho analýzy uvedenej v bode 7.3 napadnutého rozsudku.
31. Preto ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že bonita žalovaného ako klienta banky nebola skúmaná náležitým spôsobom, čím došlo k hrubému porušeniu povinností týkajúcich sa skúmania bonity z čoho vyplýva sankcia v podobe nemožnosti banky – žalobcu vyžadovať od spotrebiteľa – žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (ZoSÚ), a to z dôvodu porušenia povinnosti banky konať s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje hrubé porušenie povinnosti banky – žalobcu pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať tento úver, pretože príjmy, výdavky a rodinný
stav žalovaného ako spotrebiteľa neboli skúmané náležitým spôsobom a na základe detailnej analýzy. Samotné prihliadnutie na údaje s príslušného registra (tzv. SRBI) nemôže postačovať pre záver, že žalobca si splnil aspoň čiastočne svoje povinnosti skúmania bonity v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ. Zistenie úverov, ktorými pri poskytnutí aktuálneho úveru je žalovaný ako spotrebiteľ zaťažený, nemá v tomto kontexte posudzovania bonity žiaden prakticky význam, ak jeho reálne príjmy a schopnosti splácať úver, a to aj pri zohľadnení už existujúcich úverov, nie sú vyhodnotené náležitým spôsobom.
32. Preto sú splnené všetky podmienky pre konštatovanie hrubého porušenia povinnosti žalobcom v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ pri poskytnutí predmetného úveru žalovanému.
33. Nemožno však súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko žalobca nepredložil tzv. amortizačnú tabuľku, na základe ktorej by bolo možné rozhodnúť o výške nesplateného úveru, práve so zreteľom na to, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a nemožno vyžadovať jednorazové tzv. predčasné splatenie predmetného spotrebiteľského úveru.
34. Súd prvej inštancie na pojednávaní 29.1.2024 (č.l. 60 spisu) konštatuje, že na č.l. 46 bol žalobcom poskytnutý prehľad zostatkov, ktorý je čiastočnou amortizačnou tabuľkou, pokiaľ ide o splátky splatné do 20.4.2021.
35. V odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 8 zároveň súd prvej inštancie konštatuje, že kompletná amortizačná tabuľka súdu nebola zaslaná napriek výzve.
36. V tomto kontexte pretrvávajú pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie i o jeho právnych záveroch, pokiaľ ide o možnosť priznania nezaplatených splátok žalobcovi, a to aj po zohľadnení bezúročnosti a bezpoplatnosti predmetného úveru, nakoľko spomínaný doklad označený ako „Prehľad zostatkov“ (č.l. 46 spisu) obsahuje údaje o výške nesplateného úveru, pokiaľ ide o istinu, a to až do 30.9.2023. Týmto dokladom sa však súd prvej inštancie bližšie nezaoberal, pričom zároveň je potrebné konštatovať, že samotnú amortizačnú tabuľku ako konkrétny doklad súd prvej inštancie od žalobcu ani nežiadal.
37. Na základe listu z 18.12.2023 (č.l. 36 spisu) žiadal súd prvej inštancie žalobcu o predloženie rozpisu splátok úveru istiny, úrokov a poplatkov, ktorý v zmysle vyššie uvedeného, bol súdu zaslaný v podobe dôkazu na č.l. 46, t. j. „Prehľadu zostatkov“, s ktorým sa však súd prvej inštancie nevyporiadal.
38. Na základe toho nemožno tvrdiť, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a nepredložil amortizačnú tabuľku, nakoľko na jej predloženie vyzvaný nebol a samotný „Prehľad zostatkov“, na predloženie ktorého vyzvaný spomínaný prípisom z 18.12.2023, predložil, pričom nie je zrejmé prečo by tento dôkaz nemohol byť podkladom pre rozhodnutie o aspoň čiastočnom zohľadnení nárokov, ktoré sú uplatňované v tomto konaní.
39. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a ako také muselo byť zrušené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, pričom vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
40. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyrovnať sa s nárokmi, ktoré sú uplatnené v tomto konaní žalobcom, a to aj po tom, čo správne je konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatnosť predmetného úveru na základe doposiaľ vykonaného dokazovania. Prehľad zostatkov na č.l. 46 môže byť podkladom pre rozhodnutie o nárokoch uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, prípadne po doplnení údajov, a to aj o tzv. amortizačnú tabuľku, na predloženie ktorej však (v prípade takej potreby) by mal súd prvej inštancie žalobcu jasne a zrozumiteľne vyzvať. Nemožno totiž tvrdiť, že žalobca ako sporová strana nepredložil určitý dôkaz, pokiaľ na jeho predloženie konkrétnym spôsobom vyzvaný nebol.
41. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
42. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).