Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-944-2014.pdf
PDF · 72.26 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/944/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu B. park G., s.r.o., so sídlom G., O. XXXX/X, IČO: 31 602 355, zast. JUDr. Martinom Salokom, advokátom, so sídlom Košice, Zvonárska 8, proti žalovaným 1/ W. G., so sídlom G., M. R. O. XXX/XXX, IČO: 00 331 996, 2/ Z., s.r.o., so sídlom Z., M. 6, IČO: 36 677 353 a 3/ T., s.r.o., so sídlom G., M. R. O. 191, R.: 36 678 783, v konaní o zaplatenie 3 090 251,09 €, o návrhu žalobcu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 15C 108/2014-115 z 25.9.2014 Okresného súdu Trebišov
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal, aby súd poveril notára JUDr. Alexandra Demetera, so sídlom notárskeho úradu Sečovce, Nám. sv. Cyrila a Metoda 150/26, vykonať súpis hnuteľných vecí žalovaných, nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach k.ú. Milhostov, evidovaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX T. G., okres G..
Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha, aby súd uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3.090.251,09 € s úrokom z omeškania za každú splátku od príslušného dňa omeškania do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd vydal medzitýmny rozsudok, ktorým by určil, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok žalobcu na náhradu škody je daný. Súčasťou žaloby bol i návrh žalobcu, aby súd poveril notára JUDr. Alexandra Demetera, so sídlom notárskeho úradu Námestie sv. Cyrila a Metoda 150/26, Sečovce, vykonať súpis hnuteľných vecí žalovaných nachádzajúcich sa v k.ú. Milhostov evidovaných na LV č. XXX, XXXX a XXXX, T. G., pretože aj vzhľadom na zmenu sídla žalovaného v 2. rade je nevyhnutné, aby si žalobca mohol účinne uplatňovať svoje zákonné záložné právo v zmysle ust. § 672 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa z predložených listinných dôkazov zistil, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola dňa 22.9.2004 uzavretá nájomná zmluva, od ktorej žalobca podľa vlastného tvrdenia odstúpil (článok XIV žaloby) dňa 8.6.2009. Konštatoval, že žalobca nepredložil nájomnú zmluvu uzavretú medzi ním a žalovanými v 2. a 3. rade, ani netvrdil, že takáto zmluva existuje, teda neosvedčil, že medzi ním a žalovanými v 2. a 3. rade takáto zmluva vznikla. V konaní vo veci samej sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, neplatenie nájomného nie je predmetom sporu. Žalobca teda neosvedčil, že medzi účastníkmi existuje nájomný vzťah, ani to, že má voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade neuhradenú pohľadávku na nájomnom a teda neosvedčil, že spĺňa predpoklady uvedené v ust. § 672 Občianskeho zákonníka.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t. j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozporuplnosť a navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu na vykonanie súpisu vecí v celom rozsahu vyhovie. Zdôraznil, že nemá žiadneho právneho predchodcu, Z. H.R., s.r.o. je jeho predchádzajúce obchodné meno. Domnieval sa, že predloženými dôkazmi spoľahlivo preukázal skutočnosť, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 22.9.2004 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.12.2007 uzavretej medzi ním a žalovaným v 1. rade, je jeho majetok užívaný inými subjektmi - medzi nimi aj žalovanými v 1., 2. a 3. rade. Na základe nájomnej zmluvy uzavrel žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade dňa 30.11.2006 podnájomnú zmluvu a dňa 1.6.2009 dodatok k nej. Žalobca za používanie svojho majetku nezískava žiadnu finančnú odplatu a žalovaní v 1., 2. a 3. rade užívajú jeho majetok bezodplatne. Odvolateľ akcentoval princíp rovnosti účastníkov konania a dôrazne poukazoval na konanie žalovaného v 1. rade popísané v žalobe, ktorý neplatí za používanie cudzieho (žalobcovho) majetku. Žalobca mal za to, že je spoľahlivo preukázaná existencia nájomného vzťahu aj podnájomného vzťahu.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ) na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
Podľa § 672 ods. 2 OZ záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
Zo znenia ust. § 672 ods. 1 OZ je zrejmé, že prenajímateľovi vzniká na zabezpečenie nájomného záložné právo k hnuteľným veciam za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok - musí ísť o hnuteľné veci, ktoré sa fyzicky nachádzajú na prenajatej nehnuteľnosti a tieto hnuteľné veci vlastnícky patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti ( v danom prípade ide o právnické osoby, preto do úvahy prichádza len nájomca). Záložné právo podľa cit. zák. ust. zabezpečuje nárok prenajímateľa na zročné nájomné, t.j. odplatu pri nájomnom pomere. Nezabezpečuje však iné nároky prenajímateľa, o ktorých sa domnieva, že ich má voči nájomcovi, napr. nárok na náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie. Z cit. zákonného ustanovenia vyplýva aj tá skutočnosť, že záložné právo nevznikne k veciam, ktoré patria podnájomníkovi. Ust. § 672 ods. 2 OZ upravuje podmienky výkonu zádržného práva prenajímateľa, a to za presne vymedzených podmienok. Ak sa nájomník sťahuje alebo ak sa veci odstraňujú, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené, prenajímateľ môže zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, musí však do ôsmich dní žiadať o ich súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať.
Žalobca uvádza vo svojom návrhu, že súpis hnuteľných vecí žiada z dôvodu, aby mohol účinne uplatňovať svoje zákonné záložné právo v zmysle ust. § 672 OZ.
Podľa názoru odvolacieho súdu pri nepreukázanej existencii nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v čase rozhodovania o návrhu na súpis hnuteľného majetku, nie je možné nariadiť súpis hnuteľných vecí žalovaných nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach bližšie označených v návrhu žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie samotného žalobcu v čl. XIV. žaloby, kde uviedol, že „ z dôvodov porušenia zákona ( § 679 ods. 3 OZ) žalovaným v 1. rade, už dňa 8.6.2009 odstúpil od nájomnej zmluvy“. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ak teda žalobca tvrdí, že od nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade odstúpil, v konaní vo veci samej sa nedomáha zaplatenia zročného nájomného, preto nie je možné postupovať vo veci podľa § 672 OZ. Pokiaľ ide o žalovaných v 2. a 3. rade, vo vzťahu k nim sa žalobca takisto nedomáha zaplatenia nájomného, medzi nimi a žalobcom nebol nájomný vzťah, podľa žalobcu sú podnájomníkmi nehnuteľnosti. Ako bolo už uvedené, podľa ust. § 672 OZ záložné právo nevznikne k veciam patriacim podnájomníkovi, preto navrhovaný súpis hnuteľných vecí týchto účastníkov konania je právne neopodstatnený. Právne bezvýznamné je potom aj tvrdenie žalobcu o zmene sídla žalovaného v 2. rade.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v naplnení zákonných podmienok podľa § 672 ods. 1, 2 OZ, a vec na základe zisteného skutkového stavu aj správne právne posúdil a dospel tak k správnym skutkovým i právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.
So zreteľom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.