Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/43/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného splnomocnencom: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, D. E., o zaplatenie 13.338,10 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. februára 2022 č.k. -124, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

7

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému (v napadnutom rozsudku označený ako žalovaný 2/ - pozn. odvolacieho súdu) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 13.338,10 eura spolu s úrokom 3.147,26 eura, úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 13.338,10 eura od 28.1.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania 274,76 eura, úrok z omeškania 10 % ročne zo sumy 16.485,36 eura od 28.1.2021 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 60 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť HipoGriff agro, s.r.o., so sídlom Jelšová 33, Lozorno, IČO: 48 033 855 (v napadnutom rozsudku označený ako žalovaný 1/ - pozn. odvolacieho súdu) uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8.3.2021 a v rozsahu plnenia žalovaného 1/ zaniká povinnosť plniť žalovanému 2/ uložená týmto rozsudkom; výrokom II. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % trov konania, s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť žalovanému 1/ uložená platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 8.3.2021 a v rozsahu plnenia žalovaného 1/ zaniká povinnosť plniť žalovanému 2/ uložená týmto rozsudkom.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , (ďalej len „“ alebo „ObZ“), Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu (upomínaciemu súdu – pozn. odvolacieho súdu) dňa 3.3.2021 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu 13.338,10 eura a zmluvné úroky vyčíslené k 27.1.2021 vo výške 3.147,26 eura, úroky z omeškania vyčíslené k 27.1.2021 vo výške 274,76 eura, zmluvné poplatky vyčíslené k 27.1.2021 vo výške 60 eur, 9 % ročný úrok zo sumy 13.338,10 eura od 28.1.2021 do zaplatenia, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 16.485,36 eura od 28.1.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to titulom zmluvy o úvere č. 5120627919 zo dňa 25.10.2016.

V upomínacom konaní bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 8.3.2021 platobný rozkaz sp. zn. , ktorý vo vzťahu k žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.4.2021. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu voči žalovanému 2/.

Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporným, že žalobca ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom uzavrel zmluvu o úvere a so žalovaným 2/ dohodu o pristúpení k záväzku. Na základe zmluvy o úvere bol žalovanému 1/ poskytnutý úver na doplatenie sušiaceho zariadenia výrobnej linky, doprava zariadenia, zastrešenie kotolne, drviaci mlyn, dodávka silokingu vo výške 20.000 eur. Zároveň nebolo sporné, že žalovaný 2/ si ako pristupujúci dlžník nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z predmetnej zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný 2/ v konaní nepoprel relevantným spôsobom pristúpenie k záväzku ako aj uznanie dlhu žalobcu, vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania a namietol nesplnenie podmienok pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru.

K námietke žalovaného 2/ ohľadom premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 2/ toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, neuviedol z čoho vychádzal a kedy malo dôjsť k uplynutiu premlčacej doby. V danom prípade sa jedná o obchodnoprávny spor, a teda premlčacia doba je štyri roky, pričom začína plynúť najskôr deň po dni mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 22.4.2019. Z vykonaného dokazovania bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný 2/ uznal záväzok v Dohode o zaplatení záväzku zo dňa 24.9.2018 čo do dôvodu a výšky. Zároveň z výpisu z úverového účtu za obdobie od 26.10.2016 - 29.7.2019 vyplynulo, že žalovaní ešte v priebehu roka 2018 realizovali úhradu omeškaných splátok splatných pred zosplatnením úveru, čím v zmysle ustanovenia uznali zvyšok záväzku. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že nebolo preukázané, že by bol nárok žalobcu premlčaný.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný 2/ k svojmu tvrdeniu, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neboli splnené zákonné a zmluvné podmienky, neprodukoval žiadne dôkazy. Dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že už ku dňu 23.8.2018 bol dlh žalovaných vo výške 2.077,34 eura, pričom títo si nesplnili svoje záväzky ani v zmysle uzavretej dohody o zaplatení záväzku. Výzvou zo dňa 21.3.2019 žalobca vyzval žalovaného 2/ k úhrade celej sumy omeškaného dlhu vo v výške 5.355,23 eura s tým, že pokiaľ nebude uvedená suma uhradená, môže žalobca pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 10. Produktových obchodných podmienok pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne a.s. body 10.1. písm. a) a 10.4. písm. a), podľa ktorých je prípadom porušenia aj omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku podľa zmluvy, v prípade ktorého má banka právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky a požadovať jej splatenie v lehote určenej v oznámení o mimoriadnej splatnosti. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo v súlade so zákonnými ( ), ako aj zmluvnými podmienkami (čl. 10. Produktových obchodných podmienok pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne a.s.).

Keďže žalovaný 2/ v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom súd prvej inštancie mal za preukázané, že si neplnil svoje zmluvné povinnosti, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.338,10 eura, zmluvný úrok vyčíslený do 27.1.2021 vo výške 3.147,26 eura, úroky z omeškania vyčíslené do 27.1.2021 vo výške 274,76 eura a zmluvné poplatky vyčíslené do 27.1.2021 vo výške 60

eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ sa zaviazal od doby poskytnutia peňažných prostriedkov platiť úroky v dojednanej výške, súd prvej inštancie mu zároveň uložil povinnosť zaplatiť úrok 9 % ročne zo sumy 13.338,10 eura od 28.1.2021 do zaplatenia.

Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že zo strany žalovaného 2/ nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania, preto súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške dojednanej v čl. I. zmluvy o úvere t.j. vo výške 10 % ročne zo sumy 16.485,36 eura od 28.1.2021 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie v súvislosti s omeškaním žalovaného 2/ priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne ust. (ďalej len „“), vecne plným procesným úspechom žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. , , , . Namietal porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces postupom súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, resp. neodôvodnil vôbec. Napadnuté rozhodnutie je preto podľa žalovaného arbitrárne, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Súd prvej inštancie nereagoval na argumenty prednesené žalovaným, nedostatočne a nedôsledne posúdil ním vznesenú námietku premlčania a obdobne postupoval aj vo vzťahu k nesplneniu zákonných a zmluvných podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav za dostatočný pre rozhodnutie vo veci a jednotlivými skutkovými tvrdeniami sporových strán, vykonanými dôkazmi a ich právnemu posúdeniu sa dostatočne venoval aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Za nepravdivé žalobca označil tvrdenie žalovaného, že by sa súd prvej inštancie nezaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a argumentáciou žalovaného o údajne neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože týmto sa súd zaoberal v bode 27. a 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci ktorého popísal dokazovaním zistený skutkový stav a zároveň správne aplikoval príslušné právne normy.

Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného

dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa od žalovaného ako solidárneho dlžníka zaplatenia sumy 13.338,10 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný si ako pristupujúci dlžník nesplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, a to pokiaľ ide o námietku premlčania, ako aj námietku nesplnenia zákonných a zmluvných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal od žalovaných – solidárnych dlžníkov, a to žalovaného 1/ HipoGriff agro, s.r.o., so sídlom Jelšová 33, Lozorno, IČO: 48 033 855 a žalovaného 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, D. E., zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 13.338,10 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou titulom pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca ako veriteľ so žalovaným 1/ ako dlžníkom uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol dlžníkovi splátkový úver vo výške 20.000 eur a so žalovaným 2/ (ako konateľom žalovaného 1/) dohodu o pristúpení k záväzku. Dlžníci sa dostali do omeškania so splácaním úveru a na základe ich žiadosti s nimi žalobca uzavrel dohodu o zaplatení záväzku, v ktorej zároveň dlžníci uznali svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa ho postupne zaplatiť v termínoch a splátkach tam uvedených. Keďže sa dlžníci opätovne dostali do omeškania, žalobca ich vyzval výzvou z 21.3.2019 na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 od jej doručenia s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Následne listom z 23.4.2019 oznámil žalobca dlžníkom vyhlásenie mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy ku dňu 21.4.2019. Dlžníci dlh nezaplatili. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, ktorý voči spol. HipoGriff agro, s.r.o., so sídlom Jelšová 33, Lozorno, IČO: 48 033 855 (žalovanému 1/) nadobudol právoplatnosť dňa 23.4.2021. Predmetom konania po postúpení veci súdu prvej inštancie tak zostal už len nárok žalobcu voči žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, D. E. (pôvodne žalovaný 2/). Súd prvej inštancie žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu vyhovel, keď žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú a tvrdenie žalovaného o nesplnení zákonných a zmluvných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ako nepreukázané.

Žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa podľa neho v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s jeho námietkou premlčania a s námietkou nesplnenia zákonných a zmluvných podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Z uvedeného vyplýva (posudzujúc odvolanie žalovanie podľa jeho obsahu v zmysle ), že žalovaný uplatnil odvolací dôvod výlučne podľa . Žalovaný síce v odvolaní označil aj iné odvolacie dôvody - , , , t.j. inú vadu konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, avšak k týmto odvolacím dôvodom neposkytol žiadnu odvolaciu argumentáciu, preto ani dovolací súd nemohol napadnutý rozsudok preskúmať z hľadiska týchto odvolacích dôvodov.

Pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie žalovanej sumy vyplýva z obsahu spisu, pričom žalovaný ani v priebehu konania na súde prvej inštancie tento správne zistený skutkový stav žiadnym spôsobom nespochybnil.

Rovnako tak súd prvej inštancie vec i správne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa odchýlil od právneho názoru súdu prvej inštancie ohľadom nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu, keď súd prvej inštancie správne uviedol, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny spor, teda premlčacia doba je štyri roky, pričom začína plynúť najskôr deň po dni mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. 22.4.2019. Keďže žaloba bola podaná súd dňa 3.3.2021, žalobca svoje právo na zaplatenie pohľadávky uplatnil pre uplynutím premlčacej doby (22.4.2023). V tomto smere neobstojí argumentácia žalovaného, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkou premlčania, pretože súd prvej inštancie sa ňou zaoberal v ods. 27 napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s jeho námietkou nesplnenia zákonných a zmluvných podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, odvolací súd uvádza, že ani táto námietka nebola dôvodná, pretože súd prvej inštancie sa touto námietkou žalovaného zaoberal v ods. 28 napadnutého rozsudku. Správne uviedol, že žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, pričom zároveň poukázal na to, že výzvou zo dňa 21.3.2019 žalobca vyzval žalovaného k úhrade celej sumy omeškaného dlhu s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky a tiež na čl. 10. Produktových obchodných podmienok pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne a.s. body 10.1. písm. a) a 10.4. písm. a). Bolo preto preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo v súlade so zákonnými ( ) ako aj zmluvnými podmienkami (čl. 10. Produktových obchodných podmienok pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne a.s.), s čím odvolací súd nemá dôvod nesúhlasiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu však žalovaný nielenže neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o nesplnení zákonných a zmluvných pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ale najmä porušil svoju povinnosť substancovane tvrdiť. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti ( ) sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Tvrdenia teda majú byť relevantné z hľadiska hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena, ktoré zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania a rovnako platí, že následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované a nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.

Žalovaný si teda v tomto smere nesplnil procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu vyplývajúcu z ust. . Popierajúca strana totiž musí uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platí rovnako . Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, prípadne iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetný v skutkových okolnostiach. V prípade vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť, pretože ich nepozná. V zásade však platí, že každý pozná predmet svojho konania, t.j. to čo urobil a predmet svojho vnímania, t.j. to čo videl alebo počul. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.

Žalobca tvrdil, že úver riadne zosplatnil, o čom predložil súdu aj dôkazy (výzva, doručenka, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Produktové obchodné podmienky pre úvery, bankové záruky a akreditívy Slovenskej sporiteľne a.s.). Ak chcel žalovaný toto žalobcovo tvrdenie účinne poprieť, bolo jeho povinnosťou uviesť vlastné skutkové tvrdenie, prečo zosplatnenie úveru bolo v rozpore so zákonom a zmluvnými podmienkami (a predložiť o tom dôkazy). V priebehu konania uviedol žalovaný uviedol len toľko, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva, vznáša námietku premlčania a namieta, že

neboli splnené zákonné a zmluvné podmienky pre vyhlásenie okamžitej splatnosti. Žalovaný však vôbec neuviedol, z akých dôvodov neboli splnené zákonné a zmluvné podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a to ani v podanom odpore, ani na pojednávaní a dokonca ani v odvolaní (na čo by však odvolací súd mohol prihliadnuť len za splnenia podmienok prípustnosti novôt v odvolacom konaní v zmysle ). Žalovaný tak podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne porušil svoju povinnosť substancovane tvrdiť, a preto na jeho obranu ani nebolo možné prihliadnuť.

Odvolací súd taktiež nepovažuje za správny názor žalovaného, podľa ktorého je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojom rozsudku celkom jasne uviedol, aký skutkový stav zistil a prečo považoval žalobu za dôvodnú a naopak námietky žalovaného za nedôvodné. Súd prvej inštancie tiež odkázal na ustanovenia , , , , , ktoré upravujú úverovú zmluvu, nárok na úroky z úveru a úroky z omeškania, ako aj premlčanie, v rozsudku ich primerane vyložil a aplikoval na konkrétnu vec. Súdne rozhodnutie, ktoré stručne a jasne objasní podstatu sporu a závery súdu (v rozsahu vyžadovanom ), nemožno považovať za arbitrárne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok potom vyhovuje náležitostiam , keďže z neho možno zistiť tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k vyhoveniu žalobe. Okolnosť, že jednotlivé právne závery súdu prvej inštancie nepovažuje žalovaný za správne, neznamená ešte jeho nepreskúmateľnosť.

Záverom odvolací súd dodáva, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie voči spol. HipoGriff agro, s.r.o. (pôvodne žalovaný 1/) bolo právoplatne skončené (ešte v upomínacom konaní), tento subjekt už nemal byť v záhlaví napadnutého rozsudku označený ako strana konania. Uvedené však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Všetky skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).